Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-363-2011.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/363/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky J. Z., M.. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej T. P. O. Č.. X D. Y., proti odporcovi N. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu T. P. O. Č.. X D. Y., za účasti maloletej S. Z., T.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov N. Z., T.. XX.X.XXXX a J. Z., M.. F., T.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru Y. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje maloletú S. Z., T.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške po 30 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.10.2011 a doplnením podania zo dňa 7.1.2011 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, maloletú S. zveril na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 80 € mesačne, vo vzťahu k úprave styku odporcu s maloletou uviedla, že na tomto sa vedia s odporcom dohodnúť. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo v súčasnosti neplní už žiadnu zo spoločenských funkcií, s odporcom majú úplne odlišné názorové rozdiely na všetko, na výchovu detí, rodinný život, nedokážu spolu komunikovať, ich snaha vyústi stále do konfliktu, z manželstva pochádzajú 2 deti, plnoletý syn N. a maloletá S., neustále hádky majú nepriaznivý vplyv aj na vývoj detí, ich neustále konflikty súvisia aj s finančným zabezpečením rodiny, odporca je dlhú dobu nezamestnaný a na domácnosť žiadnym spôsobom neprispieva, na základe týchto neprekonateľných prekážok, ktoré majú obojstranný charakter, žiadala, aby súd ich manželstvo rozviedol.
Odporca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.1.2012 uviedol, že tvrdenia navrhovateľky v návrhu nie sú objektívne, v rokoch 2005 až 2009 pracoval v Írsku a mesačne prispieval navrhovateľke na zabezpečenie rodiny sumou 1000 - 1500 €, s deťmi má pekný vzťah, konfliktné situácie
nerieši fyzicky a agresívne napriek provokovaniu zo strany navrhovateľky, na výchove detí sa chce naďalej podieľať, preto návrh v celom rozsahu neuznal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Košiciach. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu je to manželstvo druhé, obaja sú štátni občania SR slovenskej národnosti. Z manželstva pochádzajú 2 deti, a to plnoletý N. a maloletá S., T.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo T. P. O. Č.. X D. Y..
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, návrh podávala z dôvodu, že ich manželstvo už dlhšiu dobu nefunguje v žiadnej zo základných oblastí manželstva, s odporcom žijú len vedľa seba ako cudzí ľudia, na všetko majú úplne odlišné názory, každá ich vzájomná komunikácia vedie k hádkam, čo má negatívny vplyv aj na ich deti, manželstvo uzatvárali z lásky, po narodení syna začali medzi nimi vznikať rozdiely, napätie sa neustále stupňovalo, v súčasnosti nemá záujem zotrvať v manželstve ani nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, k vyhroteniu vzťahov došlo aj v dôsledku toho, že odporca je po dobu 4 rokov nezamestnaný, čo je pre ňu a rodinu záťažou. S dcérou má bežné výdavky, dcéra navštevuje tanečnú školu, v čom ju navrhovateľka podporuje. Všetci bývajú v 2-izbovom byte, všetky náklady za byt znáša sama, okrem dcéry má vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému synovi, ktorý doposiaľ študuje.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, v súčasnosti už k navrhovateľke nemá žiaden vzťah, navrhovateľka má priateľa, s ktorým trávi všetok voľný čas, taktiež súhlasil so zverením maloletej S. do osobnej starostlivosti matky, čo sa týka výšky výživného navrhoval výživné vo výške 30 € mesačne, pretože je nezamestnaný a nepoberá žiadne sociálne dávky, keďže je spoločne posudzovanou osobou s manželkou, v minulosti pracoval v Írsku a posielal domov peniaze, taktiež pracoval stále, keď to bolo možné, v dôsledku krízy o prácu prišiel a je ťažké sa zamestnať, čo sa týka ich spolužitia s navrhovateľkou uviedol, že spočiatku ich manželstvo fungovalo, začiatok problémov nastal, keď navrhovateľka chodila domov neskoro v noci, v súčasnosti sa navrhovateľka o neho nestará, sú si úplne cudzí, nedáva mu peniaze ani na lieky, stravuje sa sám, navrhovateľka chodí domov neskoro a má on vypité, doma sa zdržiava veľmi málo, venuje sa priateľovi. Vo vzťahu k deťom uviedol, že ak má možnosť tak im finančne prispeje, napr. na narodeniny, a urobí tiež nákup do domácnosti. Na obnovení spolužitia záujem nemá, pretože ich manželstvo neplní svoj účel.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 16.1.2012 vyplýva, že navrhovateľka ani odporca nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia, navrhovateľka trvá na podanom návrhu v celom rozsahu s odôvodnením, ktoré uviedla v písomnom vyhotovení, navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná v pozícii asistentky senátu T. B. G. Y. V., kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjme v sume 400 €, odporca je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nie je poskytovaná žiadna sociálna dávka, rodičia sa spolu s deťmi zdržiavajú v 2-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, všetky poplatky spojené s užívaním bytu hradí navrhovateľka, maloletá S. je žiačkou 5. ročníka ZŠ v Košiciach, stravuje sa v škole, všetky náklady spojené so stravovaním a školným zabezpečuje matka, žiadnu záujmovú aktivitu nevykazuje, manželia poukázali na rozdielne povahové preferencie v každej oblasti ich spolužitia, chýba medzi nimi komunikácia, čo viedlo taktiež k ich vzájomnému odcudzeniu, ani jeden z nich nepripustil obnovenie manželského spolužitia.
Z výpovede kolíznej opatrovníčky vyplýva, že trvá na písomnom vyjadrení vo veci a v prípade, ak dôjde k rozvodu manželstva odporučila zveriť maloletú S. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť minimálne výživné zodpovedajúce potrebám dieťaťa ako aj majetkovým a zárobkovým možnostiam otca.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky, B. G. Y. V., zo dňa 7.9.2012 vyplýva, že čistá priemerná mesačná mzda navrhovateľky je vo výške 449,11 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, zo dňa 23.7.2012 vyplýva, že odporca nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani žiadnych iných sociálnych dávok. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 10.6.2009 do 17.4.2012 a bol dňa 18.4.2012 vyradený pre nespoluprácu.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podia ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podia ktorých rozhodol.
V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov neprejavil záujem o obnovu spolužitia.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozviedol.
Súd zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností voči maloletej S. na čas po rozvode manželstva tak, že zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť od jej narodenia až doposiaľ a obaja rodičia so zverením maloletej S. matke súhlasili.
Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške po 30 € mesačne od právoplatnosti tohoto rozsudku do budúcna, pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletej súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností rodičov, z ich majetkových pomerov a z odôvodnených potrieb maloletej, keďže výživné má slúžiť na zabezpečenie potrieb maloletej, pričom prihliadol predovšetkým na to, že matka maloletej má stály príjem a otec maloletej je nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu a v súčasnosti nie je schopný prispievať na výživu maloletej vyššou sumou, kým nedôjde k zmene pomerov.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali.