Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/34/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Sylvia Hýbelová , vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: S. Y., S.., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Mešenec, Piešťanská 426, Vrbové a otca: J. N., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, U., zastúpeného advokátom: JUDr. Iveta Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zmenu priezviska maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 12. januára 2012, č.k. -137, v časti výživného, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného výživného m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú G. s účinnosťou od XX.X.XXXX do 30.9.2010 v sume 25,38 Eur mesačne a v ostatnej časti bežného výživného rozsudok p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za čas od XX.X.XXXX do 31.12.2011 v sume 821,47 Eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 25,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od XX.X.XXXX s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú G. s účinnosťou od XX.X.XXXX v sume 35,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.10.2010 v sume 60,- Eur mesačne a s účinnosťou od 1.8.2011 v sume 150,- Eur mesačne, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od XX.X.XXXX do 31.12.2011 v sume 825,- Eur, súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach mesačne po 25,- Eur po dobu 33 mesiacov splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou G. súd neupravil a návrh matky na zmenu priezviska maloletej G. zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím , , , , , , , , odôvodnil vecne v

podstate s tým, že má objektívne preukázané, že návrhy rodičov sú podané dôvodne, pretože rodičia sa sami nedokážu dohodnúť o ich právach a povinnostiach k maloletej G.. Rodičia nebývajú v spoločnej domácnosti, každý z nich býva v domácnosti svojich rodičov a otec od narodenia mesačne prispieva na dieťa sumou 35,- Eur. Matka je na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku 190,10 Eur, rodinných prídavkov 22,01 Eur a výživného od otca 35,- Eur, t.j. spolu 247,11 Eur. Súd mal preukázané, že od narodenia dieťaťa boli matke vyplatené jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa 173,36 Eur, príplatok k príspevku pri narodení 1.028,- Eur a od poisťovne 2.227,37 Eur, tzn. spolu 3.428,73 Eur. Súd sumy 173,36 Eur a 1.028,- Eur vyhodnotil ako príspevky určené pre dieťa na zakúpenie základných potrieb. Otec maloletej bol od 23.2.2010 evidovaný ako nezamestnaný, lebo ukončil štúdium na vysokej škole z dôvodu snahy nájsť si zamestnanie a postarať sa o tehotnú matku svojho dieťaťa. Evidovaný bol od 16.3.2010 a bez akéhokoľvek príjmu, od 1.4.2010 do 31.7.2010 pracoval na živnosť ako poisťovací agent. Živnosť ukončil tiež v snahe zamestnať sa ako príslušník policajného zboru a od 1.8.2010 bol evidovaný ako nezamestnaný, pretože sa pripravoval na výberové konanie k polícii. Nezamestnaným bol až do októbra 2010, dokedy nemal žiadny príjem. Od 1.10.2010 otec pracuje v štátnej službe ako policajt, je v skúšobnej dobe. Od začiatku októbra 2010 do 17.6.2011 absolvoval Strednú policajnú školu v Pezinku a za toto obdobie dosahoval nižší príjem priemerne 396,91 Eur. Od 20.6.2011 je zaradený do riadneho služobného pomeru s mesačným príjmom 586,76 Eur. Vychádzajúc z týchto skutočností súd potom rozhodol o zverení maloletej matke s účinnosťou od narodenia dieťaťa, nakoľko takto to žiadal otec. Matka a kolízna opatrovníčka nemali proti tomu námietky a v konečnom dôsledku toto rozhodnutie je aj v záujme maloletej. Súd otcovi určil výživné od XX.X.XXXX sumou 35,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.10.2010 v sume 60,- Eur mesačne a s účinnosťou od 1.8.2011 v sume 150,- Eur mesačne. Sumu 35,- Eur mesačne za obdobie od XX.X.XXXX, tzn. od narodenia dieťaťa do konca toho istého mesiaca, súd určil z dôvodu, že otec bol síce nezamestnaný, ale dôvody jeho nezamestnanosti boli tie, že otec ukončil svoju živnosť, keďže sa pripravoval na výberové konanie do policajného zboru a pokiaľ by bol živnostníkom, toto by bol dôvod, pre ktorý by nebol prijatý. Na druhej strane však súd bral ohľad na to, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať, či nájsť si iné zamestnanie, či už na zmluvu alebo len na dohodu alebo na brigádnické práce. V nasledujúcom období od 1.10.2010 bol otec riadne zamestnaný v služobnom pomere a s prihliadnutím na výšku jeho zárobku, súd považoval za primerané výživné sumu 60,- Eur mesačne. Vychádzajúc z otcovho potvrdenia o príjmoch a zo skutočnosti, že od augusta 2011 sa podstatne zvýšil príjem otca a to až na sumu 601,34 Eur mesačne, súd potom určil otcovi výživné s účinnosťou od 1.8.2011 na sumu 150,- Eur. Pri určovaní výživného prihliadol i na to, že naposledy otec videl dieťa v mesiaci jún 2011. Otec žiadal styk neupraviť, čo odôvodňoval tým, že piatky a soboty trávi v škole, svojim terajším zamestnaním, prácou na zmeny a snahou vyhnúť sa bez svedkov konfliktom v domácnosti matky. Súd tento dôvod akceptoval do tej miery, že otec je v súčasnosti príslušníkom polície, snaží sa vyhnúť zbytočným konfliktom a preto styk otca s maloletou neupravil. Neplatením výživného v stanovenej výške vznikol za obdobie od XX.X.XXXX dlh v celkovej výške 825,- Eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach počas 33 mesiacov po 25,- Eur mesačne.

Čo sa týka návrhu matky na zmenu priezviska maloletej, súd zamietajúce rozhodnutie odôvodnil s použitím Zákona o rodine, obsahom čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, Zbierky zákonov a vecne tým, že súd skúmal existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť návrhu matky, ktorá návrh na zmenu priezviska odôvodnila tým, že otec je nezodpovedný, sebecký, nevďačný, arogantný, ponižuje a uráža ju a preto si neželá, aby dieťa malo jeho priezvisko. Ako ďalšie dôvody uviedla napríklad, že otec ju neodviezol do pôrodnice, pre ňu a pre dieťa do pôrodnice neprišiel, ani raz s dieťaťom nebol u lekára. Vyživovaciu povinnosť si plní zanedbateľnou sumou 35,- Eur mesačne, ktorá nepokrýva ani základné výdavky na potreby dieťaťa. Z výsluchu matky mal potom preukázané, že otec dieťaťa ju síce do pôrodnice neviezol, ale osobne ju sprevádzal v aute riadenom inou osobou, dokonca bol prítomný pri pôrode dieťaťa. Matku sprevádzal na ceste z pôrodnice a súd toto jeho konanie vyhodnotil ako zodpovedné. Osobitne vyhodnotil chovanie otca, keď po otehotnení matky zanechal štúdium na vysokej škole a snažil sa zamestnať v snahe zabezpečiť matku s dieťaťom. I keď v súčasnosti otec neprejavuje o dieťa záujem taký, aký by otec prejavovať mal, nedá sa to ospravedlniť jeho prácou, či štúdiom, ale maloletá G. má teraz iba 1 rok a 3 mesiace a len ťažko možno v súčasnosti posúdiť, či maloletej vadí alebo nevadí koho priezvisko užíva. Nakoľko matka neuviedla vážne dôvody, pre ktoré by bolo už pre 15-mesačné dieťa nutné zmeniť jeho priezvisko, súd jej návrh zamietol s upozornením, že inštitút zmeny priezviska dieťaťa slúži na ochranu záujmov dieťaťa

a nemôže byť zneužívaný rodičmi na dosiahnutie svojich záujmov a tobôž už nie v prípade, keď pred 15 mesiacmi sa rodičia dohodli na priezvisku.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v časti výživného podal odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne otec s tým, že v časti výživného určeného za obdobie od 1.10.2010 do 1.8.2011 vo výške 60,- Eur mesačne súhlasí, nakoľko toto výživné je primerané jemu vtedajšiemu príjmu. Stanovenie výživného vo výške 35,- Eur mesačne s účinnosťou od XX.X.XXXX do 1.10.2010 považoval za nesprávne, nakoľko v tom čase bol vedený a evidovaný ako nezamestnaný. Tvrdenie súdu, že si mohol hľadať prácu na dohodu, prípadne vykonávať ju brigádnicky, nesúhlasí. V tejto časti navrhol rozsudok zmeniť a za obdobie od XX.X.XXXX do 1.10.2010 stanoviť mu minimálne výživné vo výške 25,38 Eur mesačne. Výživné za obdobie od 1.8.2011 vo výške 150,- Eur mesačne považoval za neprimerane vysoké s prihliadnutím na výšku jeho zárobku. Poukázal na to, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 586,76 Eur, vyšší príjem bol vykázaný iba z dôvodu, že v mesiaci december má vyplatené odmeny, ktoré môžu a nemusia byť v budúcnosti znovu vyplácané. Konajúci súd mu nezohľadnil výdavky súvisiace s nákupom vecí, ktoré nesporne potreboval. Okrem toho nezohľadnil ani skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči matke maloletej, ktorá bola určená vo výške 25,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2010 do 30.6.2010 a vo výške 45,- Eur počnúc s 1.7.2011. Aj keď toto konanie nie je právoplatne skončené, mesačné náklady otca maloletej budú vyššie, pretože aj tu vznikol nedoplatok, ktorý je povinný matke maloletej splácať. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti výživného zmenil a výživné na čas od 1.8.2011 určil sumou 80,- Eur mesačne. Pokiaľ súd konštatoval, že dieťa je v osobnej starostlivosti matky a otec sa nesnaží podieľať sa na jej výchove a starostlivosti, skutočne nemá záujem byť v konflikte s matkou maloletej, ktorá sa tvári, že bez jej prítomnosti stretanie nie je možné a na druhej strane poukazuje na jeho nezodpovednosť, že o dieťa neprejavuje záujem. Pokiaľ by matka umožňovala dobrovoľne styk otca s maloletou bez jej prítomnosti, otec by určite o takúto možnosť záujem mal. Okrem toho matka maloletej podmieňuje a podmieňovala styk otca s maloletou výškou finančných prostriedkov. Otec maloletej ani jeho rodina už nemá sily, aby boli s matkou v sústavnom spore o výkon rodičovských práv. Aj v časti povolených splátok otec navrhol zmeniť výšku zročného výživného a umožniť mu zaplatiť nedoplatok po 20,- Eur mesačne.

Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka maloletej k doručenému odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie s tým, že s rozhodnutím súhlasí v plnom jeho rozsahu, okrem povolenia splátok zročného výživného. Úspory, ktoré mala, sa snažila vynaložiť na úhradu svojich nákladov a nákladov maloletej, keďže odporca sa o túto povinnosť nezaujíma a nestavia sa k nej zodpovedne. Nesúhlasí a je pohoršená tým, ako odporca nezodpovedne pristupuje a snaží sa vyhnúť svojim povinnostiam k maloletej a navyše aj napriek zákonnému poučeniu od začiatku konania klame súd. Sumu 35,- Eur, ktoré posielal otec od marca 2011 si určil odporca sám, potom ako ich opustil na podnet svojej matky a okrem toho jej zamedzil aj možnosť prístupu k účtu. Ďalej poukázala na to, že do februára 2012 otec platil sumu 35,- Eur, ale v období október 2010 až február 2011 platil prakticky menej, nakoľko si za toto obdobie uplatnil daňový bonus. Čo sa týka jeho evidencie na úrade práce, otec nemal o toto záujem. Výživné stanovené od 1.8.2011 v sume 150,- Eur mesačne, je súdom určené správne. Výživné pre seba si musela vymôcť takisto súdom, nakoľko otec nesplnil svoj sľub, ktorý jej dal, že bude tvrdo pracovať, aby im mohol poskytnúť všetko, čo potrebujú. Otec sa na maloletú ani len nepýta, od mája 2011 neprejavuje o ňu žiaden záujem. Ona s dcérou býva u svojich rodičov, ale nechce kvôli nezodpovednosti otca byť na nich finančne závislá a zaťažovať ich vlastnými a dcérinými výdavkami. Majetkové pomery otca sú však veľmi dobré na človeka vo veku 23 rokov. Otec si môže dovoliť samostatné bývanie, hoci iní si na bývanie šetria. Nesúhlasí s návrhom na zmenu napadnutého rozsudku, v časti výživného navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť až na časť, ktorou súd uložil možnosť zaplatenia nedoplatku otcovi v splátkach a navrhla aby bol povinný zaplatiť nedoplatok jednorázovo, nakoľko ide o peniaze, ktoré jej mal už dávno zaplatiť. V závere opätovne poukázal na okolnosti, za akých súhlasila, aby maloletá po narodení niesla priezvisko po svojom otcovi a navrhla, aby súd opätovne zvážil možnosť zmeny priezviska, nakoľko v súčasnosti už nevidí dôvod, pre ktorý by mala maloletá nosiť priezvisko otca, ktoré by jej spôsobovalo problémy a

hanbu. V doplnení svojho vyjadrenia poukázala na to, že otec bol na dovolenke v Grécku a kúpil si za pomoci rodičov a bývalej priateľky ojazdené osobné auto Kia Ceed za 7.000,- Eur.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení podanom k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, nakoľko pri určení výšky výživného súd prvého stupňa vychádza z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností a zároveň bolo nutné vychádzať i z potrieb maloletej G..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( O.s.p), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba zmeniť iba v časti výživného za obdobie od XX.X.XXXX do 1.10.2010 a v ostatnej časti ako vecne správne potvrdiť.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletej do výchovy, úpravy styku a rozhodnutia o zmene priezviska sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia činilo od 1.7.2010 mesačne 25,38 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už

poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre určenie výživného na maloletú G. a pretože v časti výživného za obdobie od 1.10.2010 do 1.8.2011, ako aj za obdobie od 1.8.2011 do budúcna v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa za obdobie od 1.10.2010 zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletej a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletú. S výživným vo výške 60,- Eur mesačne za obdobie od 1.10.2010 do 31.7.2011 (vrátane) súhlasí aj otec. Podľa názoru odvolacieho súdu aj výživné od 1.8.2011 v sume 150,- Eur mesačne je primerané potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov maloletej. Matka maloletej pre poskytovanie osobnej starostlivosti maloletej je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Otec maloletej po absolvovaní strednej policajnej školy je zaradený do riadneho služobného pomeru u polície a zároveň je prijatý na 3-ročné bakalárske štúdium na VŠ. Otec inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie od 1.6.2011, kedy nastúpil do štátnej služby ako policajt do štátnej služby bol 586,76 Eur. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb je vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletej má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej G. 150,- Eur mesačne. Výživné v takejto výške zodpovedá i zaužívanej súdnej praxi, keď výživné má tvoriť približne 25- 30% z príjmu povinného rodiča.

Odvolací súd ale nezdieľa názor súdu prvého stupňa iba ohľadne výživného za obdobie od narodenia maloletej od XX.X.XXXX do 30.9.2010, pretože je nesporné, že otec v tomto období bol nezamestnaný, bol riadne evidovaný v evidencii nezamestnaných, pripravoval sa na výberové konanie do policajného zboru, kam následne bol aj prijatý. Za toto obdobie otec nemal žiadny príjem.

Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič nezaopatrenému dieťaťu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto úprava prelomila dovtedy uplatňovanú a rešpektovanú zásadu, že pokiaľ objektívne rodič nemá možnosti, schopnosti, ani majetkové pomery na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, tak súd nemôže svojím rozhodnutím túto povinnosť založiť. V zmysle súčasnej právnej úpravy už neexistuje výnimka z povinnosti súdu uložiť rodičovi maloletého dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej citovaným zákonom. Výška 30% zo sumy životného minima v zmysle príslušných Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny od 1.7.2010 predstavovala 25,38 Eur mesačne. Na strane otca neexistovali dôvody, pre ktoré by súd nemal postupovať v zmysle uvedeného a pre ktoré by mal súd určiť výživné vyššie ako je minimálne. Otec v tomto období bol nezavinene bez príjmu a preto nebolo dôvodným určiť mu výživné vyššie ako minimálne.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd postupom podľa v časti výživného za čas od XX.X.XXXX do 30.9.2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a otcovi za obdobie od XX.X.XXXX do 30.9.2010 uložil platiť výživné pre maloletú G. v rozsahu minimálneho výživného tzn. 25,38 Eur mesačne.

Zmena výšky výživného za toto obdobie má za následok aj zmenu výšky nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý nedoplatok otca za čas od XX.X.XXXX do 31.12.2011 je 821,47 Eur (pôvodne vyčíslený a nenamietaný nedoplatok súdom prvého stupňa znížený o 3,53 Eur). S prihliadnutím na výšku nedoplatku, bežné výživné, výživné na matku dieťaťa a možnosti otca, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa, s použitím , povolil tento dlh otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 25,- Eur spolu s bežným výživným. Ak by otec niektorú zo splátok včas neuhradil, omeškanie s plnením jednej splátky by malo za následok zročnosť celého plnenia ( ).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní s použitím ust.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.