Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-88-2023.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Subarea
3Co/88/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: H.. B. J., Z. XX, O., zastúpenej X.. Q. E., U. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, Ž. XX, O., proti žalovanej: G. B., V. XX, O., o zaplatenie 14.429 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.11.2021, č.k. 7C/63/2020-203, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalobkyni priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu v sume 14.429 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. od 16.09.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 377,23 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.), o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 01.12.2020 (pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica - pozn. odvolacieho súdu) domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny 14.429 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 377,23 eura dôvodiac, že žalovanej na základe zmluvy o pôžičke postupne poskytla sumu 16.500 eur, čo preukazoval bankový prevod na jej účet zo dňa 24.09.2018, potvrdenia o výbere hotovosti z banky zo dňa 15.12.2018 a dňa 16.12.2018 a tiež potvrdenie podpísané žalovanou. So žalovanou sa síce dohodli na postupnom splácaní dlhu, avšak táto uhradila len časť pôžičky, a to dňa 03.12.2018 sumu 500 eur, dňa 10.10.2019 sumu 200 eur a dňa 20.11.2019 sumu 140 eur. Následne, v snahe vyjsť jej v ústrety sa s ňou žalobkyňa dohodla, že jej manžel, A. B., žalobkyni pomôže s rôznymi prácami, napr. na záhrade, na základe čoho táto žalovanej postupne odpustí určitú časť dlhu, tu konkrétne išlo o sumu 1.231 eur; zvyšok dlžnej sumy 14.429 eur žalovaná doposiaľ nevrátila, a to ani na základe mimosúdnej výzvy na úhradu dlhu do 15.09.2020, preto sa dostala dňom 16.09.2020 v súlade s ustanovením § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) do omeškania; žalobkyni tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy. Žalobkyňa v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) žiadala i náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to za jeden úkon právnej pomoci - predžalobná výzva zo dňa 02.09.2020, v sume 377,23 eura s DPH.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 15.10.2020 platobný rozkaz, sp. zn. 25Up/1726/2020, proti ktorému podala žalovaná odpor, popierajúc uzavretie akejkoľvek dohody alebo zmluvy so žalobkyňou, ktorej predmetom by malo byť poskytnutie finančnej pôžičky; k takej dohode totiž došlo medzi žalobkyňou a jej manželom, A. B., a preto namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu. I keď potvrdila, že žalobkyňa previedla na jej účet finančné prostriedky, z ich ústnej dohody malo byť zrejmé, že tieto poskytla výlučne jej manželovi, ktorý tieto podľa jej vedomostí použil na úhradu záväzkov voči sociálnej a zdravotnej poisťovni. Žalobkyňa sa s jej manželom súčasne dohodla na vrátení poskytnutých finančných prostriedkov formou prác, ktoré pre ňu vykonal a bude vykonávať; žalovaná preto poprela uzatvorenie dohody o postupnom splácaní dlhu, uvádzajúc, že v prípade žalobkyňou uvedených splátok, tieto neboli splátkami, ale započítaním hodnoty prác medzi žalobkyňou a jej manželom, ktorej výšku naviac namietala.
4. Konajúci súd po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica nariadil pojednávanie na deň 16.11.2021, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne; nedostavila sa žalobkyňa (z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a liečenia), ani žalovaná, ktorej bolo predvolanie doručené dňa 10.05.2021, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Právna zástupkyňa žalobkyne, zopakujúc tvrdenia prezentované v konaní, zotrvala na podanej žalobe a navrhla jej v celom rozsahu vyhovieť v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) rozsudkom pre zmeškanie žalovanej a zaviazať ju aj na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Súd prvej inštancie, oboznámiac sa s listinnými dôkazmi založenými v spise zistil, že žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke postupne poskytla žalovanej sumu spolu 16.500 eur, v ktorej súvislosti poukázal na bankový prevod na účet žalovanej zo dňa 24.09.2018, potvrdenia o výbere hotovosti z banky zo dňa 15.12.2018 a dňa 16.12.2018, ako aj na potvrdenie žalovanej o prevzatí finančných prostriedkov od žalobkyne v totožné dni, opatrené podpisom žalovanej. Žalovaná žalobkyni vrátila len časť z tejto sumy, a to splátkami v sume 500 eur dňa 03.12.2018, v sume 200 eur dňa 10.10.2019 a v sume 140 eur dňa 20.11.2019, po odpočítaní ktorých zostatok dlhu predstavoval sumu 15.660 eur. Žalobkyňa sa dohodla so žalovanou, že jej manžel, A. B., pomôže žalobkyni s rôznymi prácami, za ktoré žalovanej odpustí časť dlhu; tieto dosiahli čiastku 1.231 eur, po odčítaní ktorej dlh žalovanej zodpovedal sume 14.429 eur. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie pôžičky prostredníctvom e-mailu, i výzvy zo dňa 02.09.2020, ktorá jej bola doručená dňa 14.09.2020, s lehotou splatnosti do 15.09.2020. Žalobkyňa si v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uplatnila i náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 377,23 eura s DPH za zaslanie predžalobnej výzvy zo dňa 02.09.2020.
6. Konajúci súd vyhodnotiac zistený skutkový stav ustálil, že žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke postupne poskytla žalovanej sumu 16.500 eur, z ktorej žalovaná uhradila len časť splátkami v celkovej sume 840 eur. Keďže žalovanej odpustila dlh v sume 1.231 eur ako hodnotu prác vykonaných jej manželom, jej záväzok predstavoval sumu 14.429 eur, ktorý neuhradila ani na výzvu žalobkyne zo dňa 02.09.2020 v lehote 10 dní od jej doručenia, t.j. do 15.09.2020.
7. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná prevzala žalobu spolu s poučením a predvolaním na pojednávanie nariadené na termín 16.11.2021, avšak na toto sa bez udania dôvodu nedostavila, preto na návrh žalobkyne, za súčasnej aplikácie § 274, § 275 C.s.p., § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 559 ods. 1, § 563, § 657 Občianskeho zákonníka, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, ktorým žalobe vyhovel; mal za splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia, keď žalovaná, ktorá bola riadne a včas predvolaná na súdne pojednávanie a súčasne poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, sa nariadeného súdneho pojednávania nezúčastnila a svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) C.s.p. Namietala, že konajúci súd, napriek
jej riadnemu ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní a žiadosti o jeho odročenie, vo veci konal, čím jej nielen znemožnil uplatňovať procesné práva v spore, ale i vykonať dôkazy, a preto na základe vykonaného dokazovania dospel následne k nesprávnym skutkovým zisteniam a takto ním zistený skutkový stav neobstojí; žalovaná súčasne namietla i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
10. Žalovaná v ďalšom uviedla, že súd prvej inštancie rozhodnutie neakceptovať jej ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil tým, že sa ho deň pred pojednávaním snažila kontaktovať za účelom oznámenia, že prišla do kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, je v povinnej karanténe mimo územia Slovenskej republiky, s tým, že test na prítomnosť tohto ochorenia absolvuje až nasledujúci týždeň, pričom podotkla, že po absolvovaní karantény sa v zmysle platných záväzných pravidiel bez meškania dostaví na vytýčené pojednávanie; niekoľko minút pred začatím pojednávania konajúcemu súdu doručila opätovnú žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu jej dočasnej práceneschopnosti. Konajúci súd jej žiadosť neakceptoval, z dôvodu, že ju nepodala včas, s ktorým záverom sa žalovaná však nestotožnila. Zdôraznila, že predmetnú situáciu nijako nespôsobila, a riadiac sa platnou legislatívou upravujúcou postup pri kontakte s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, zaslala konajúcemu súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania okamžite ako sa o uvedenej skutočnosti dozvedela; nemôže byť preto na jej ťarchu, že jej ospravedlnenie, podané prostredníctvom pošty, bolo, resp. nebolo konajúcemu súdu doručené. Konajúci súd preto porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, vyplývajúci i z citovanej súdnej judikatúry.
11. Žalovaná tiež uviedla, že pristúpila k vyhľadaniu pomoci v súvislosti s jej zastupovaním, o čom informovala konajúci súd, avšak z najmä z objektívnych dôvodov, a to karantény, choroby, a postcovidovej situácie, záležitosť vyriešila s čiastočným oneskorením; aktívne tak vykonávala úkony na zabezpečenie svojich práv.
12. A napokon žalovaná namietala, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal, či je v spore pasívne vecne legitimovaná, ktorú námietku vzniesla už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, majúc za to, že žalobkyňa úmyselne zamlčala skutočnosti relevantné pre riadne posúdenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mala za to, že žalovanou uvádzané skutočnosti neodôvodňovali záver o prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Z obsahu elektronického súdneho spisu totiž vyplýva, že žalovaná prevzala predvolanie na súdne pojednávanie nariadené na termín 16.11.2021 dňa 10.05.2021, a teda riadne a včas; je potom bez významu, že sa dlhodobo zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ išlo o jej tvrdenia o údajnom kontakte s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19 a údajnej karanténe, tieto žiadnym spôsobom nepreukázala. Ak sa totiž skutočne ocitla v povinnej karanténe, žalobkyni nebolo zrejmé, prečo nepostupovala podľa § 183 C.s.p. v spojení s § 123 C.s.p. a uvedenú skutočnosť neoznámila konajúcemu súdu e-mailom, ale telefonicky, resp. prečo nepožiadala inú osobu o doručenie ospravedlnenia na súd. V tejto súvislosti tiež poukázala na zmätočnosť tvrdení žalovanej, ktorá v odvolaní tiež uviedla, že konajúci súd nedisponoval jej relevantným ospravedlnením, ani žiadosťou o odročenie súdneho pojednávania.
14. Podľa mienky žalobkyne mala žalovaná v odvolaní uviesť a súčasne i preukázať ospravedlniteľné dôvody jej neúčasti na súdnom pojednávaní, čo však neurobila. Ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní musí byť odôvodnené vážnymi okolnosťami, ktoré žalovaná v odvolaní neuviedla, keďže ani neozrejmila, kedy prišla do kontaktu s pozitívnou osobou, resp. v ktorej časti dňa sa to dozvedela, kedy telefonovala na súd prvej inštancie; absencia týchto skutočností podľa jej mienky nasvedčuje účelovej snahe žalovanej oddialiť splnenie jej záväzkovej povinnosti. Vzhľadom na to, že žalovaná sa na nariadené súdne pojednávanie nedostavila bez toho, aby svoju neprítomnosť riadne a čas ospravedlnila, konajúci súd postupoval správne pokiaľ rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu odvolanie žalovanej odmietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku bola žalobkyňa toho názoru, že žalovaná nepreukázala procesnú obranu o nedostatku jej pasívnej vecnej
legitimácie. V konaní totiž preukázala, že žalovaná prevzala finančné prostriedky oproti podpisu, resp. tieto zaslala na účet, z ktorého ich žalovaná vrátila; v podrobnostiach odkázala na predchádzajúce písomné podania.
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.
17. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
18. Podľa § 275 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
19. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
20. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
21. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
22. Rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p. je procesný inštitút, ktorého účelom je zrýchliť civilné sporové konanie v situácii, keď sa žalovaná strana, hoci riadne a včas predvolaná na súdne pojednávanie, tohto pojednávania nezúčastní, pričom bola poučená o možnosti rozhodnutia kontumačne. V takom prípade, na návrh žalobcu súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Proti rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
23. Z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. V takom prípade bolo na účely odvolacieho konania rozhodujúce zistenie, či boli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, ktorých existenciu, okrem iného, namietala žalovaná v odvolaní; dôvodila, že napriek ospravedlneniu neúčasti na nariadenom súdnom pojednávaní z dôvodu povinnej karantény pre kontakt s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19 a žiadosti o jeho odročenie, konajúci súd túto neakceptoval, pretože ju nepodala včas, následne vo veci konal a rozhodol, čím porušil jej právo na spravodlivý proces.
24. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ išlo o absenciu predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, žalovaná si v odvolaní jednotlivými vyjadreniami navzájom odporovala; na jednej strane argumentovala, že konajúci súd neakceptoval jej ospravedlnenie a žiadosť o odročenie nariadeného súdneho pojednávania, považujúc ho za podané oneskorene, pričom na inom mieste uviedla, že hoci ospravedlnenie zasielala poštou, nemôže byť na jej ťarchu, že ho súd prvej inštancie neobdržal; v takom prípade však podľa mienky odvolacieho súdu konajúci súd nemohol posudzovať jeho obsah a vyhodnotiť ho ako nepodané včas.
25. I napriek vyššie uvedenému odvolací súd pristúpil k preskúmaniu danosti podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré musia byť splnené kumulatívne, osobitne sa zameriavajúc na tvrdenie žalovanej, či vopred ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom súdnom pojednávaní dňa 16.11.2021, žiadala o jeho odročenie a ako jej žiadosť posúdil konajúci súd.
26. V danej veci je predmetom konania splnenie povinnosti (§ 137 písm. a) C.s.p.), nakoľko žalobkyňa si voči žalovanej uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 14.429 eur s príslušenstvom. Po odpore proti platobnému rozkazu vydaného upomínacím súdom a postúpení sporu konajúcemu súdu, tento
uznesením zo dňa 03.02.2021, č.k. 7C/63/2020-99, vyzval žalovanú na podanie vyjadrenia k tvrdeniam žalobkyne uvedeným v podaní zo dňa 26.11.2020, na ktoré žalovaná nereagovala. Následne predvolal obe sporové strany na pojednávanie na termín 16.11.2021 o 10.00 hod., súčasťou ktorého predvolania bolo poučenie o následku nedostavenie sa, vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 C.s.p.; žalovaná súdnu zásielku riadne prevzala dňa 10.05.2021. Podľa zistenia súdu prvej inštancie uvedeného i v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.11.2021 sa žalovaná na termín pojednávania nedostavila, svoju neúčasť nijako neospravedlnila, keď sa dostavila len splnomocnená zástupkyňa žalobkyne a navrhla konajúcemu súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Podľa úradného záznamu zo dňa 05.04.2022 (č.l. 218) súd prvej inštancie preveroval podania z došlej pošty, pričom zistil, že sa v nej žiadne podania k sp. zn. 7C/63/2020 nenachádzali, a teda v súdnom spise boli zažurnalizované všetky jemu adresované zásielky.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalovanej o tom, že ospravedlnila svoju neúčasť na súdnom pojednávaní pre kontakt s osobou pozitívnou na ochorenie COVID - 19, telefonicky, i písomne a požiadala o jeho odročenie, pričom konajúci súd jej žiadosti pre včasnosť nevyhovel, nemajú oporu v obsahu súdneho spisu; žalovaná ňou uvádzané tvrdenia nijako nepreukázala, keď ani k odvolaniu nepripojila údajné písomné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie súdneho pojednávania, na ktoré sa odvolávala. Možno potom konštatovať, že za procesnej situácie, keď žalovaná ničím nepreukázala pravdivosť tvrdenia o ospravedlnení neprítomnosti zo súdneho pojednávania dňa 16.11.2021, na ktoré bola riadne a včas predvolaná a poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a tieto nevyplývali ani z obsahu súdneho spisu a žalobkyňa (jej právna zástupkyňa) na predmetnom pojednávaní navrhla rozhodnúť kontumačne, konajúci súd nijako nepochybil pokiaľ, majúc za splnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 274 C.s.p., rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej; žalovaná potom nedôvodne vytýkala absenciu podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku.
28. Vzhľadom na formu rozhodnutia (rozsudok pre zmeškanie) mohol sa súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku obmedziť len na uvedenie tzv. skráteného odôvodnenia, t.j. uviesť stručnú identifikáciu procesného nároku žalobkyne a právny dôvod vydania rozsudku (§ 275 C.s.p.), čo evidentne splnil; pokiaľ totiž súd obligatórne, t.j. bez ohľadu na doterajšie výsledky konania, rozhoduje iba so zreteľom na danosť zákonom stanovených predpokladov v zmysle § 274 C.s.p., nie sú skutkové a ani právne závery súdu pre jeho vydanie podstatné. Je pritom nepochybné, že súd prvej inštancie nad rámec ustanovenia § 275 C.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol i zistenia skutkového stavu vyplývajúce nielen zo skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou, ale i z vykonaných dôkazov; nemožno mu preto vytknúť nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci žalovaná nedôvodne namietala nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., čo malo za následok, že napadnutý rozsudok treba v zmysle § 356 písm. b) C.s.p. považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania totiž zakladá len danosť nesplnenia predpokladov pre vydanie takého rozsudku, a v tomto smere nepostačuje len tvrdenie žalovanej, že niektorý z predpokladov pre tento spôsob rozhodnutia nebol splnený. So zreteľom na tento záver, odvolací súd odvolanie žalovanej v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
30. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v rámci odvolacieho prieskumu sa nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalovanej, ktoré sa týkali nesprávneho zistenia skutkového stavu, ktoré malo za následok i nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom; vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 356 ods. 1 písm. b) C.s.p. je totiž odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné len z jedného dôvodu, a to, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie; žalovaná však tvrdenia v tomto smere nepreukázala.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej plný nárok na ich náhradu. Udáva, že v zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie odmietnuté, a preto odmietnutie odvolania žalovanej možno po procesnej stránke považovať za jej neúspech v konaní; úspešnej žalobkyni v takom prípade patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).