Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-411-2010.pdf
PDF · 89.78 KB
No categories available
8Co/411/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: K.. U. T., F. H. C. XXX, C., zastúpeného JUDr. Norbertom Kučerom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, proti odporkyni: K. S., F. F.Q. X, F., zastúpenej JUDr. Dušanom Jurkovičom, advokátom so sídlom Ružová Dolina 8, Bratislava, I. A. X.XXX,XX X. (XXX.XXX,- Sk) L. T.., na odvolanie odporkyne proti rozsudku OkresnéQ. L. F. K., A. H. XX.XX.XXXX, Č.. V.. XC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania U. L. XXX,XX X., V. C. R.. W. V., advokáta v Žiline, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX X., spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 01.03.2005 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol tak podľa § 451 a § 457 Obč. zák. po doplnení dokazovania v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení V. L. U. F., A. H. XX.XX.XXXX, Č.. V.. XCo XXX/XXXX-XX, ktorým tento odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, zo dňa 22.05.2007, ktorým návrh zamietol, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 07.12.2004 podpísali dohodu označenú ako Dohoda medzi zmluvnými stranami, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že uzatvárajú zmluvu o pôžičke s tým, že navrhovateľ zapožičiava odporkyni sumu XXX.XXX,- Sk a každý mesiac bude zapožičaných X.XXX,- Sk ako úhrada leasingovej splátky na motorové vozidlo špecifikované v dohode a odporkyňa zapožičiava navrhovateľovi predmetné vozidlo ako kompenzáciu a to do 16.12.2006 a ďalej bolo dohodnuté, že táto zmluva slúži zároveň aj ako budúca kúpnopredajná zmluva. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, keď vôľa účastníkov pri uzavretí tejto dohody v skutočnosti nesmerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ale k uzavretiu zmluvy, ktorou by bola obídená nemožnosť prevodu predmetu leasingu z odporkyne na navrhovateľa a poukázal na to, že s týmto záverom uvedeným v pôvodnom rozsudku súdu prvého stupňa sa stotožnil aj odvolací súd a preto táto otázka bola záväzne vyriešená. Uviedol, že obsah zmluvného vzťahu uzavretého medzi účastníkmi, keď na jednej strane je záväzok umožniť užívanie vozidla a na druhej strane je záväzok poskytnúť pravidelne mesačne peňažnú sumu, je typickým pre nájomný vzťah a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočným cieľom, ktorého dosiahnutie účastníci sledovali, bolo prekonanie prekážky, ktorá bránila navrhovateľovi byť vo vzťahu k danému vozidlu leasingovým nájomcom, keď leasingová spoločnosť, od ktorej mala odporkyňa v tom čase auto prenajaté, nesúhlasila so zmenou leasingového nájomcu z odporkyne na navrhovateľa a keďže navrhovateľ mal o vozidlo záujem, snažili sa účastníci prekážku, ktorá tomu bránila zo strany leasingovej spoločnosti prekonať tým, že sa dohodli na požičaní vozidla odporkyňou navrhovateľovi s tým, že navrhovateľ jej uhradí v skutočnosti leasingové splátky a teda simulovali uzavretie zmluvy o pôžičke a išlo o simulovaný právny úkon v zmysle § 41a Obč. zák. a zastretý právny úkon v zmysle § 41a ods. 2 Obč. zák. mal spočívať v uzavretí leasingovej zmluvy, teda zmluvy o kúpe prenajatej veci, ktorá v sebe zahŕňa ako nájomnú, tak aj kúpnu zmluvu. Odporkyňa však nebola oprávnená prenajať navrhovateľovi vozidlo ako prenajímateľ vzhľadom na jej právne postavenie leasingového nájomcu a nevlastníka a obsah zmluvného vzťahu medzi odporkyňou a leasingovou spoločnosťou jej neumožňoval ani dať vec do podnájmu v zmysle § 666 ods. 1 Obč. zák. a preto aj takáto zastretá quasi leasingová zmluva uzavretá v rozpore so zákonom by bola neplatná podľa § 39 Obč. zák.. Dospel teda k záveru, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.12.2004 je celá absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Účastníkom preto v zmysle § 457 Obč. zák. vznikla vzájomná povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia, pričom navrhovateľ vrátil odporkyni predmetné vozidlo dňa 31.01.2005, ktoré za odporkyňu prevzal pán R. A., ktorý podpísal aj Zmluvu o prevzatí motorového vozidla OPEL OMEGA dňa 31.01.2005, v ktorej je okrem iného uvedené, že taktiež bolo dohodnuté prostredníctvom pána R. A., že požičaná suma bude navrhovateľovi vrátená do 28.02.2005. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že odporkyňa na základe neplatnej zmluvy prevzala od navrhovateľa peňažnú sumu XXX.XXX,- Sk, o túto sumu sa odporkyňa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa, avšak predmetnú sumu mu nevrátila a dostala sa teda do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Dospel k záveru, že do omeškania sa odporkyňa dostala od 01.03.2005, keď prostredníctvom pána A. sa zaviazala, že dlžnú sumu vráti navrhovateľovi do 28.02.2005, čo vyplýva zo skutočnosti, že T. A. pri podpise zmluvy zo dňa 31.01.2005 konal ako splnomocnený zástupca odporkyne a je nesporné, že bol odporkyňou ústne splnomocnený na prevzatie vozidla, na ktoré nebolo potrebné písomné splnomocnenie v zmysle § 31 ods. 4 Obč. zák. a ak sa za týchto okolností T. A. okrem prevzatia vozidla ako zástupca odporkyne zaviazal aj na vrátenie dlžnej sumy do uvedeného termínu, prekročil rozsah jeho oprávnenia, avšak odporkyňa bez zbytočného odkladu neoznámila v zmysle § 33 Ods. 1 Obč. zák. navrhovateľovi, že s takýmto úkonom nesúhlasí a preto platí, že tento úkon schválila a preto ju tento úkon zaväzuje. Zaviazal preto odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy od 01.03.2005 v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej 5/9 celkový trov, ktoré mu v konaní vznikli, vzhľadom na mieru jeho úspechu v konaní.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa a žiadala v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť a priznať jej náhradu prvostupňového aj odvolacieho konania, alternatívne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.12.2004, pretože neplatnosť tejto zmluvy nevyplýva zo žiadneho ustanovenia leasingovej zmluvy ani zo žiadneho právneho predpisu a v zmysle § 666 ods. 1 Obč. zák. nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak, pričom v danom prípade zmluva uzavretá medzi ňou a leasingovou spoločnosťou jej nezakazovala dať predmetné motorové vozidlo do podnájmu a preto táto zmluva nemôže byť sankcionovaná neplatnosťou. I keď sa účastníci snažili obísť tú skutočnosť, že leasingová spoločnosť nesúhlasila s postúpením leasingu na navrhovateľa, poukázala na to, že je potrebné rozlišovať medzi postúpením leasingu a zmluvou o podnájme. Podľa jej názoru je zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.12. 2004 platná a navrhovateľ nemal žiadny dôvod od nej odstúpiť, pretože predmetné motorové vozidlo bolo v užívaniaschopnom stave, čo vyplýva aj z toho, že bolo prevzaté do užívania R. F.. Vzhľadom na neplatné odstúpenie navrhovateľa od zmluvy, je zmluva medzi účastníkmi stále platná a ona nemá dôvod na to, aby navrhovateľovi vrátila akúkoľvek peňažnú sumu. Na platnosť predmetnej dohody nemá vplyv skutočnosť, že následne postúpila predmetný leasing na R. F., pretože tak urobila v záujme predchádzania vzniku škody, keďže navrhovateľ porušoval predmetnú zmluvu zo dňa 07.12.2004 tým, že jej neuhrádzal žiadne podnájomné, hoci mal vedomosť o tom, že tieto platby sú určené výlučne na úhradu leasingových splátok, a že ak nebudú ňou uhradené, bude jej predmetné vozidlo odobraté. Namietala, že súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že nezabezpečil účasť svedka R. F. na pojednávaní, pričom táto osoba sa mohla vyjadriť k platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy navrhovateľom.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX X.. Uviedol, že dňa 31.01.2005 uzavreli účastníci dohodu o vrátení motorového vozidla a o vrátení pôžičky a teda si navzájom dohodli vrátenie plnenia, ktoré si navzájom poskytli na základe dohody zo dňa 07.12.2004. Prvostupňový súd podľa jeho názoru vo svojom rozhodnutí plne rešpektoval aj právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení zo H. XX.XX.XXXX, Č.. V.. XCo XXX/XXXX.
Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení V. L. U. F. zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. V.. XCo XXX/XXXX-XX a v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni zaplatenia X.XXX,XX X. L. T.., ako aj pre posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 1,4 O.s.p.. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.12.2004 je celá absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. a preto každý z účastníkov je podľa § 457 Obč. zák. povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Účastníci dňa 07.12.2004 uzavreli dohodu, v ktorej uviedli, že uzatvárajú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal navrhovateľ zapožičať odporkyni sumu XXX.XXX,- Sk a každý mesiac jej mal zapožičať sumu X.XXX,- Sk ako úhradu leasingovej splátky na motorové U. I. I. X,X M. do 26.12.2006; odporkyňa mala zapožičať navrhovateľovi predmetné motorové vozidlo ako kompenzáciu do 26.12.2006 a ďalej sa účastníci dohodli, že táto zmluva slúži aj ako budúca kúpnopredajná zmluva na predmetné motorové vozidlo, ktorá bude realizovaná pri prevode leasingu, alebo ukončení leasingu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vôľa účastníkov pri uzavretí uvedenej dohody nesmerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ale k uzavretiu zmluvy, ktorou by bola obídená nemožnosť prevodu predmetu leasingu z odporkyne na navrhovateľa, keď s týmto prevodom leasingová spoločnosť nesúhlasila. Účastníci teda uzavretie zmluvy o pôžičke simulovali v zmysle § 41a ods. 2 Obč. zák., avšak k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi nimi nedošlo pre nedostatok vôle účastníkov takéhoto úkonu, pričom týmto simulovaným právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon, ktorý v danom prípade obsahoval prejav vôle účastníkov smerujúcej k vzniku takých práv a povinností zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou v spojení so zmluvou o kúpe prenajatej veci, teda leasingovou zmluvou. Správne však súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa nebola oprávnená takúto zmluvu s navrhovateľom uzavrieť, keďže nebola vlastníkom motorového vozidla, ale len leasingovým nájomcom na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou B.- Z., E..L...
Z vykonaného dokazovania vyplýva rovnako záver, že vôľa účastníkov pri uzavretí dohody dňa 07.12.2004 nesmerovala len k uzavretiu samotnej nájomnej zmluvy, na uzavretie ktorej by odporkyňa ako nájomca taktiež nebola oprávnená; ale ani k uzavretiu zmluvy o podnájme tak, ako tvrdí odporkyňa aj v odvolaní, keďže predmetom dohody účastníkov nebolo len prenechanie motorového vozidla odporkyňou na užívanie navrhovateľovi a platenie mesačných úhrad navrhovateľom odporkyni ako nájomného, resp. úhrady za podnájom, ale podľa dohody účastníkov mesačné platby navrhovateľa odporkyni predstavovali úhradu leasingovej splátky na motorové vozidlo a ďalej predmetom tejto dohody bola aj tzv. „zapožičaná suma“ , ktorá aj podľa výpovede odporkyne predstavovala sumu, ktorou si cenila odstúpenie predmetu leasingu na navrhovateľa, pričom aj podľa výpovede svedka A. išlo o akontáciu. Ďalej z predmetnej dohody účastníkov vyplýva, že ich vôľa smerovala aj k dojednaniu následnej kúpy a predaja zapožičaného motorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že účelom tejto dohody nebolo len samotné užívanie vozidla navrhovateľom ako nájomcom, resp. podnájomcom, ale aj následné uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bolo vozidlo užívané navrhovateľom a takýto zmluvný vzťah svojím obsahom by nezodpovedal len samotnej nájomnej, resp. podnájomnej zmluve, ale zmluve leasingovej, ktorá v sebe zahŕňa zmluvu nájomnú aj kúpnu, ako správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací posúdil ako nedôvodné námietky odporcu uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa uzavretia platnej zmluvy o podnájme.
Odvolací sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda medzi účastníkmi uzavretá dňa 07.12.2004 je neplatným právnym úkonom a preto sú účastníci povinní vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia, pričom je nesporné, že navrhovateľ vrátil odporkyni predmetné motorové vozidlo, avšak navrhovateľka nevrátila navrhovateľovi peňažnú sumu XXX.XXX,- Sk, na vrátenie ktorej sa zaviazala odporkyňa prostredníctvom pána A. s tým, že predmetnú sumu vráti navrhovateľovi do 28.02.2005, keď nesporné je, že pán A. bol odporkyňou ústne splnomocnený na prevzatie vozidla a i keď ide z jeho strany o prekročenie rozsahu oprávnenia, tento úkon odporkyňu zaväzuje, pretože bez zbytočného odkladu neoznámila svoj nesúhlas v zmysle § 33 ods. 1 Obč. zák. navrhovateľovi, platí, že tento úkon schválila. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením peňažnej sumy od 01.03.2005 a v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 01.03.2005 až do zaplatenia.
Taktiež je nedôvodná aj námietka odporkyne, že súd prvého stupňa pochybil, keď nevykonal výsluch svedka R. F., ktorý sa mal vyjadriť k platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy navrhovateľom. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 12.01.2010 právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že na výsluchu svedka T. F. zatiaľ netrvá a rozhodne sa až po výsluchu pána A. a na pojednávaní dňa 28.04.2010 obaja zástupcovia účastníkov zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Výsluch svedka F. odvolací súd považuje aj za nadbytočný vzhľadom na neplatnosť dohody uzavretej medzi účastníkmi z vyššie uvedených dôvodov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume XXX,XX X. spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume X,XX X., t.j. spolu v sume XXX,XX X. v zmysle § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.