Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky F. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na X. ul. č. X proti odporcovi Q.. X. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Z., v U. U. Y., XXXX B., S. P. XXX zastúpenému JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.12.2011 č.k. -125 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie výživného a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že zaviaže odporcu prispievať jej na výživu 500 Eur mesačne, pretože jej životná úroveň nie je rovnaká ako odporcova. V tejto súvislosti poukázala na to, že si v júli 2011 kúpil nové osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, ktoré spláca po 330 Eur mesačne.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R. Q. D. nar. XX.X.XXXX, že mu bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25.1.2012 č.k. -141 zvýšené výživné na mal. U. na 250 Eur mesačne, a že osobné motorové vozidlo bolo kúpené pre jeho družku, ktorá aj vyplatila prvú splátku a spláca mesačné splátky.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o

zamietnutí návrhu na určenie manželského výživného. Súd prvého stupňa v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na určenie manželského výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o Zákona o rodine, ktorý určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinností, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z §-u 19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň, je zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, v rodine, v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú preto tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň. Nie je teda vylúčené, aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady upustené, ak ide o manželstvo, v ktorom manželia spolu nežijú, a tak sa neusilujú o zveľaďovanie rodinného majetku. Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich príjmov. Preto nestačí zistiť výšku príjmov manželov a tieto porovnať, ale je potrebné v každom jednotlivom prípade zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom, prípadne inými závažnými okolnosťami. Odvolací súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vyššie rozvedených úvah sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že životná úroveň účastníkov konania je v posudzovanom prípade zásadne rovnaká, pretože ani jeden z nich si nemôže - a ani nedovoľuje viac ako ten druhý. Aj keď odporca v Holandsku zarába raz toľko ako navrhovateľka, je potrebné zohľadniť, že odporca žije a pracuje v Holandsku, kde sú životné náklady aspoň raz také vysoké ako na Slovensku. Odvolací súd nezohľadnil tú časť príjmu, ktorú odporca poberá zo Slovenska ako výsluhový dôchodok, pretože ten je podľa vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach v rozsudku z 25.1.2012 č.k. -141 určený na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti voči J. a mal. U.. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by odporca chodil na dovolenky, nadštandardne býval, stravoval sa alebo vlastnil väčšie majetkové hodnoty okrem podielu v byte, ktorý výlučne užíva práve navrhovateľka. Zo svojho príjmu si môže dovoliť presne toľko, koľko navrhovateľka na Slovensku. Na tomto závere nič nemení ani zistenie, že odporca si v júli 2011 kúpil osobné motorové vozidlo, pretože pre určenie manželského výživného bola rozhodujúca životná úroveň účastníkov konania len do 4.7.2011, nakoľko 5.7.2011 nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode ich manželstva. Navyše, odporcovi ešte skôr, t.j. 17.6.2011 pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. R. Q. O., ktorá sa narodila z jeho družobného vzťahu. Je potrebné poznamenať, že obaja účastníci mali v období rozhodnom pre určenie manželského výživného výhodu, že s nimi v domácnosti bývala osoba, ktorá bola zárobkovo činná, a bola preto povinná podieľať sa na poplatkoch spojených s užívaním bytu. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil právo na ich náhradu (, ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.