Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/49/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milana Repáňa, v právnej veci žalobcu: T E S L A Liptovský Hrádok, a.s., so sídlom Pálenica 53/79, Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, právne zastúpený JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom M. XXX, P. A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. 1040510/339248/2012/5141 zo dňa 16.03.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava č. 1040510/339248/2012/5141 zo dňa 16.03.2012 z r u š u j e pri aplikácii a a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Jančiho trovy konania vo výške 66,- Eur, titulom súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. /Kand zo dňa 30.11.2011 Daňový úrad Liptovský Mikuláš vydal dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 143,16 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt v rozpore s v znení neskorších predpisov odpočítal daň z dokladu č. 92/1156, z faktúry č. 14928 zo dňa 01.07.2009 vo výške 19% sumu 137,05 € za služby súvisiace s nájmom dvoch osobných automobilom Škoda Superb, ev.č. BA 761 TD a Škoda Octavia, ev.č. BA 762 TD. Daňový subjekt mal predmetné automobily prenajaté podľa rámcovej zmluvy pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 zo dňa 10.01.2008, uzavretej medzi prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom. Suma bez DPH je na každej faktúre rozčlenená na dve čiastky, a to na čiastku za nájom a čiastku za služby s nájmom súvisiace. Daň z pridanej hodnoty zo samotného nájmu si daňový subjekt neodpočítal. Výška mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby súvisiace s týmto poskytované, je uvedená v nájomnej zmluve na základe položiek uvedených v bode 4.2.1.. Položky, ktoré nie sú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí si ich nájomca, sú uvedené v bode 4.2.2. zmluvy. Na faktúrach je v zmysle bodu 4.2.4. mesačná platba rozdelená na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a na časť pokrývajúcu s tým súvisiace služby. Cieľom plnenia pre zákazníka pri prenájme motorového vozidla je prenájom ako hlavné plnenie, keď ostatné služby spojené s týmto nájmom, napr. náklady spojené s dodaním vozidla, poistné na povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, náklady na cestnú daň, na údržbu, pravidelný servis, výmena súčiastok a pneumatík, nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie hlavného plnenia. Cenou plnenia nájmu osobného vozidla je celková fakturovaná cena - vrátane DPH. Platiteľ mal teda postupovať pri odpočítaní dane podľa Zákona o DPH.

Daňový subjekt ďalej v rozpore s § 49 ods. 2 cit.zák. odpočítal DPH pri dovoze tovaru z dokladu interné č. 990009, jednotný colný doklad č. 0524210919849 zo dňa 25.07.2009 vo výške 6,11 €, pretože prijatý tovar nepoužil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Daňový subjekt si odpočítal daň z dovozu tovaru, ktorý nenakupoval, JCD za dovoz tovaru je vystavené na základe faktúry pre colné účely a inú faktúru za nákup tohto tovaru nedostal, o nákupe tovaru neúčtoval a neplatil zaň dodávateľovi uvedenému vo faktúre pre colné účely. Tovar bol prepustený do režimu voľný obeh. Faktúra slúžila len na colné účely. V danom prípade nie je splnená podmienka, podľa ktorej pre vznik nároku na odpočítanie dane sú podstatné tie skutočnosti, že prijaté tovary a služby musia mať priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie a výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstaraním. V súvislosti s týmto tovarom platiteľovi nevznikli nákladové položky za nákup tohto tovaru, a teda sa ani nemohli uplatniť u platiteľa na výstupe v cene ním uskutočnených dodávok tovaru. Do predajnej ceny výrobkov boli premietnuté súvisiace náklady, pri ktorých správca dane odpočítanie dane nenamietal. Žalobca nemohol s predmetným dovezeným tovarom voľne nakladať ako vlastník, pretože tovar bol vlastníctvom zahraničného vlastníka - švajčiarskej spoločnosti, ktorá určila, ako s týmto tovarom má žalobca nakladať. Správca dane však uznal odpočítanie DPH zo všetkých služieb ako nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu v rámci úprav dovezeného tovaru a jeho zapracovania do hotových výrobkov. Mechanizmus odpočítania DPH z obstaraných služieb, u ktorých náklady na ne boli súčasťou nákladov podniku, bol dodržaný.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.k. 1040510/339248/2012/5141 zo dňa 16.03.2012, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení žalovaný uviedol, že čo sa týka odpočítania DPH za služby spojené s nájmom motorových vozidiel, súčasťou ceny za poskytnutú služby, okrem nájmu, boli aj položky podľa bodu 4.2.1. rámcovej zmluvy, ku ktorej poskytovateľ služby - leasingová spoločnosť uplatnila daň. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o DPH základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby. Aj keď v Zákone o DPH nie je definované zložené plnenie, práve z cit.ust. vyplýva, čo je cenou za takto poskytované plnenie. V danom prípade takýmto plnením bolo, okrem ceny nájmu, aj cena za jednotlivé služby podľa položky 4.2.1. rámcovej zmluvy. Tieto služby predstavujú plnenie úzko súvisiace s nájmom motorových vozidiel, na ktoré sa vzťahuje daňový režim hlavného plnenia. Poskytnutie týchto služieb bez nájmu motorových vozidiel by nemalo opodstatnenie.

Čo sa týka neuznania odpočtu DPH pri dovoze tovaru - spínače a vypínače do rozvodných panelov, rozvodných skríň z dokladu interné č. 990009, odvolací orgán uviedol, že podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH platiteľovi vzniká právo odpočítať daň v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. V predmetnom prípade daňový subjekt zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na obstaranie tovaru nie sú nákladmi platiteľa, ale sú nákladmi spoločnosti AEG Power Solution B.V., Holandsko a tieto náklady sa nepremietnu do ceny uskutočnených zdaniteľných obchodov platiteľa, preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane pri dovoze tovaru, keďže daňovým subjektom nebola splnená podmienka na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote žalobu, v ktorej ako odvolacie dôvody uviedol. Čo sa týka neuznania odpočtu DPH z faktúry č. 14928 zo dňa 01.07.2009 ohľadne platieb za prenájom motorových vozidiel Škoda Superb a Škoda Octavia uviedol, že správca dane ako aj žalovaný neuznal odpočet DPH pri výdavkoch týkajúcich sa nakupovaných služieb, ktoré boli fakturované v tejto faktúre, pričom podľa žalovaného tieto služby nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie hlavného plnenia, t.j. nájom motorových vozidiel. Podľa žalobcu tieto služby majú samostatný určujúci charakter, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sú iba prevádzkového charakteru, oddelené od prenájmu a priamo s ním nesúvisia. Len z dôvodu zjednodušenia administrácie tieto služby zabezpečovala práve spoločnosť, ktorá žalobcovi prenajala osobné motorové vozidlá. Týmto však nevznikol zákonný dôvod na posúdenie týchto prevádzkových nákladov ako súčasť prenájmu, ale mali sa posudzovať ako samostatná služba so samostatným prevádzkovým charakterom, kde je nárok na odpočet DPH. Je vždy len na zvážení nájomcu, či tieto služby bude vykonávať sám, alebo si ich zabezpečí subdodávateľským spôsobom.

Čo sa týka neuznania odpočtu DPH z dovozu spínačov a vypínačov do rozvodných panelov, rozvodných skríň z dokladu interné č. 990009 uviedol, že žalobca tento materiál spracoval a použil vo svojom výrobnom procese ako súčasť svojich výrobkov pre zahraničného odberateľa. Po dokončení výroby výrobkov ich vo svojej výslednej predajnej cene v plnej hodnote zohľadnil a fakturoval všetky náklady spojené s obstaraním dovezeného materiálu, ako je clo a náklady na colnú deklaráciu, náklady na likvidáciu technologických zvyškov dovezeného materiálu a tiež náklady na samotné mechanické spracovanie predmetného materiálu a zisk. Vznikli mu teda nákladové položky v súvislosti s predmetným tovarom a teda si z nich odpočet DPH mohol na výstupe uplatniť. Pri dovoze tovaru je bezpredmetné, či samotná dodávka je nadobudnutá odplatne alebo bezodplatne, v čom videl pochybenie správcu dane a žalovaného, nakoľko v Zákone o DPH nie je ustanovenie, ktoré pojednáva o tejto podmienke. Už tým, že sa jednalo o dovoz podľa § 2 ods. 1 písm. d) Zákona o DPH, išlo o nadobudnutie tovaru z iného ako členského štátu EÚ. Podľa § 8 cit.zák. nadobudnutie tovaru znamená prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca nakladal s predmetným tovarom ako vlastník, nakoľko s ním fyzicky manipuloval a spracoval ho podľa svojho uváženia, avšak s podmienkou oznámenia predmetnej skutočnosti dodávateľovi a nutnosti odkúpenia v danom prípade. Na základe tohto mal zato, že rozhodnutie a postup žalovaného je v rozpore so zákonom. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.06.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa a nasl. v rozsahu žalobných námietok ( ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa a z týchto dôvodov.

Z obsahu pripojeného správneho spisu súd mal preukázané, že žalobca ako podnikateľ uzavrel s obchodnou spoločnosťou BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (ďalej len leasingová spoločnosť) rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 a to dňa 10.01.2008 (ďalej len leasingová zmluva). Predmetom leasingu bol nájom motorových vozidiel na základe objednávky nájomcu, v ktorej nájomca uvedie požadovaný typ vozidla a jeho výbavu. V konaní nebolo sporné, že faktúra vystaviteľa - leasingovej spoločnosti - odberateľa žalobcu č. 14928 v sume 1725,79 €, z toho DPH 275,55 €, na nájom vo výške 728,95 € a služby vo výške 721,29 €, spolu 1 450,24 € bez DPH, sa vzťahuje na nájom objednaných vozidiel podľa leasingovej zmluvy. Z obsahu leasingovej zmluvy súd zistil, že účastníci dojednali v článku IV mesačnú platbu, v ktorej vo bode 4.2.1 dohodou určili výšku mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby v súvislosti s tým poskytované, na základe položiek, špecifikovaných pod písm. a) až i), ako a) katalógová cena, b) náklady spojené s dodaním vozidla, c) kalkulovaná amortizácia, d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e) poistné na havarijné poistenie, f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň a koncesionárske poplatky, h) počas obdobia nájmu úroková sadzba, stanovenie úrokovej sadzby na 12- mesačný BRÍBOR + BLS prirážku, i) správny poplatok, j) náklady za údržbu, pravidelný servis, opravy podľa pokynov výrobcu, výmena oleja, údržba, výmena súčiastok a pneumatík, predplatné na náhradné vozidlo, i) náklady za služby poskytnuté v medzinárodnej 24-hodinovej asistenčnej službe. Súčasne v bode 4.2.2 účastníci zmluvy dohodli náklady, ktoré nebudú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí ich nájomca pod písm. a) umývanie, leštenie a garážovanie vozidla, b) náklady na opravu, náhradné diely, vrátane výmeny pneumatík, ak tieto sú podľa informácie prijímacieho technika spôsobené nešetrným zaobchádzaním s vozidlom zo strany nájomcu, alebo sa nájomca primerane o vozidlo nestará, c) náklady za používanie diaľnic a rýchlostných komunikácií, d) ostatné dane, vzťahujúce sa na vozidlo a jeho používanie spolu s poplatkami a platbami s tým súvisiace, s výnimkou cestnej dane a nákladov spojených s prihlásením vozidla do evidencie motorových vozidiel v súlade s platnou právnou úpravou. S poukazom na článok XII bod 14.5 leasingovej zmluvy, body 4.2.1 a), b), c) boli určené ako nájom, body d) až l) ako služby.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia bolo nesporné, že vo faktúre dodávateľa - leasingovej spoločnosti č. 14928 bola vyúčtovaná cena za nájom a služby, špecifikovaná v kalkulácii, vystavenej leasingovou spoločnosťou dňa 14.04.2008, kde leasingová splátka zahŕňa podľa špecifikácie odpisy, úrok a zľavu, poistenie, dane a poplatky, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok, bez ďalšej bližšej špecifikácie týchto položiek.

V konaní nebolo sporným, že v predmetnej faktúre vo fakturovanej čiastke bol zahrnutý tak nájom ako aj služby, všetko položky, ktoré sú upravené v bode 4.2.1 (článok IV leasingovej zmluvy). V leasingovej zmluve si účastníci dohodli, že k mesačnej platbe sa účtuje DPH vo výške platnej v čase, keď sa služby vykonali (bod 4.2.3 leasingovej zmluvy) a v leasingovej zmluve (v bode 4.2.4 leasingovej zmluvy) je dohodnuté, že na základe písomnej požiadavky nájomcu možno mesačnú platbu, určenú v leasingovej zmluve, rozdeliť vo faktúre, na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a časť pokrývajúcu s tým súvisiace služby. V oddieli XII bode 14.5 leasingovej zmluvy účastníci dohodli rozdelenie mesačných splátok na jednotlivé položky tak, že: položky bodov 4.2.1 písm. a), b), c) majú predstavovať dohodnutý nájom ako časť mesačnej platby (pokrývajúce prenechanie vozidla na užívanie) a položky bodov 4.2.1 pod písm. d) až l) majú byť subsumované do časti mesačnej platby, pokrývajúcej služby súvisiace s prenechaním vozidla na užívanie.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Súd konštatuje, že predmetná leasingová zmluva je operatívnym leasingom, ktorý je rozvinutý najmä v obchodných záväzkových vzťahoch a jeho hlavným ekonomickým účelom je umožniť príjemcovi leasingu (žalobcovi) časovo neobmedzené užívanie, resp. prevádzkovanie ním určenej veci, či majetkovej hodnoty za úplatu (v danom prípade žalobcom určených konkrétnych osobných motorových vozidiel). Z ekonomickej podstaty operatívneho leasingu vyplýva, že ide o vzťah, ktoré pojmovo zodpovedá vzťahu nájomnému. Leasingovú zmluvu treba považovať za inominátnu zmluvu, uzavretú v súlade s .

Treba konštatovať, že leasingové zmluvy majú a môžu mať znaky jednak zmluvy o kúpe prenajatej veci, upravené v a nasl. a zmluvy o nájme dopravného prostriedku, upravené v a nasl. . V prejednávanej veci sa však jedná o operatívny leasing. Posudzovanú leasingovú zmluvu je potrebné posudzovať aj podľa ust. .

Ako vyplýva z ust. ( účinného ku dňu 31.12.2010), predmetná leasingová zmluva je inominátnou zmluvou, k jej uzavretiu je potrebné, aby jej účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov.

V prípade operatívneho leasingu podľa názoru krajského súdu, ako aj ustálenej praxe, obsahom leasingovej zmluvy musí byť zrozumiteľné označenie predmetu leasingu, doby leasingu a dojednania o leasingovej splátke tak, aby bola zrejmá jej špecifikácia a spôsoby jej platby, prípadne dohoda o platbám mimo leasingových splátok. Z hľadiska právnej istoty je vhodné, aby účastníci leasingovej zmluvy upravili svoje práva a povinnosti v prípade zodpovednosti za vady predmetu leasingu a tiež dôsledky porušenia rôznych zmluvných povinností.

O obsahu leasingovej zmluvy rozhoduje predovšetkým dohoda jej účastníkov. Aj vo vzťahu k jej podstatnej náležitosti - dojednanie výšky leasingovej splátky, ktorá obvykle sa dojednáva ako mesačná platba - mesačná splátka, nie je vôľa účastníkov leasingovej zmluvy pri určovaní výšky a spôsobu určenia leasingovej splátky, obmedzená kogentnými ust. . To znamená, že je na výlučnej vôli účastníkov leasingovej zmluvy, akým spôsobom si leasingovú splátku, obvykle dojednanú vo forme mesačnej splátky, dojednajú nielen čo do výšky, ale čo do jej špecifikácie. Teda je na vôli účastníkov leasingovej zmluvy, ktoré jednotlivé zložky subsumujú do obsahu leasingovej splátky.

Súd poukazuje, že pokiaľ je leasingová splátka dojednaná ako celok a z jej obsahu je jednoznačné, že je to forma platenia leasingu vo forme platby mesačne, niet pochýb, že celá leasingová platba je, účastníkmi zmluvy, dohodnutá a určená ako platba za užívanie predmetu leasingu.

K predmetnej leasingovej zmluve súd konštatuje, že mesačná platba, označená v článku IV, je v bode 4.2.1 je špecifikovaná ako mesačná platba, v ktorej sú obsiahnuté (v časti platby) náklady za prenechanie vozidla do užívania (tzv. nájom) a v časti platby náklady za služby v súvislosti s tým poskytnuté. Súčasne účastníci leasingovej zmluvy dohodli, že položky 4.2.1 bod a), b), c) sú položky, ktoré predstavujú v mesačnej platbe časť za prenechanie vozidla do užívania a d) až l) cit.ust. sú subsumované do časti mesačnej platby, označenej ako služby v súvislosti s užívaním poskytované, platené nájomcom.

Všeobecne treba konštatovať, že leasingová splátka - mesačná platba leasingu by mala obsahovať aj náklady na prevádzku vozidla a všetko to, čo s prevádzkou motorového vozidla bezprostredne súvisí a bez ktorého by prevádzka motorového vozidla nemohla byť realizovaná.

Z obsahu leasingovej zmluvy nebolo preukázané, že mesačná platba, dohodnutá v článku VI, špecifikovaná v bode 4.2.1 písm. a) až l), je dojednaná tak, že by bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že všetky položky bodu 4.2.1 písm. a) až l) treba posudzovať za platby titulom prenechania vozidla do užívania a za služby, ktoré bezprostredne s prenechaním a prevádzkou vozidla súvisia. Z dojednania bodu 4.2.1 jednoznačne nevyplýva, že v mesačnej platbe, ktorá je upravená v tomto ustanovení, sú subsumované nielen položky platby, ktoré sú titulom prenechania vozidla do užívania a služieb, ktoré bezprostredne s prevádzkou vozidla súvisia, bez ktorých by prevádzka - užívanie vozidla, nebolo realizované, a nie je zrejmé, či služby, ktoré v bode 4.2.1 dojednali účastníci, zahrňujú aj služby, ktoré nemajú charakter služieb, ktoré bezprostredne súvisia s hlavnou činnosťou - s užívaním vozidla, bez ktorých by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná. Taktiež v konaní nebolo preukázané (vzhľadom na neurčitú špecifikáciu služieb), o aký charakter služieb, z ktorých odpočet DPH žalobca si uplatnil, sa jedná, tak aby bol ich vzťah k hlavnému plneniu (užívaniu vozidiel) riadne identifikovaný.

Súd len záverom konštatuje, že podľa jeho názoru, pokiaľ by účastníci leasingovej zmluvy označili výšku mesačnej platby - bodmi a) až i) bez toho, aby uviedli, že časť mesačnej platby je špecifikovaná ako platba za prenechanie vozidla na užívanie a časť za služby s tým súvisiace, nebolo by sporné, že dojednaná výška mesačnej platby leasingovej splátky je dojednaná ako celok a platilo by jednoznačne zmluvné dojednanie účastníkov tejto zmluvy. Nakoľko v predmetnej leasingovej zmluve účastníci nedefinovali charakter služieb, ktoré sú v súvislosti s nájmom poskytované, bude potrebné, aby vo vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny orgán vykonal dokazovanie a vyslovil názor, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služby.

Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na konanie a to z toho dôvodu, že dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu (z obsahu spisu nie je zrejmá špecifikácia položiek, ktoré tvoria položku služieb, účtovaných vo faktúre č. 14928) a následne zrušil rozhodnutie aj pri aplikácii , keď bol iného právneho názoru, než vyslovil správny orgán, krajský súd sa nestotožnil s názorom, že jednoznačne, určite je v bode 4.2.1, v jej jednotlivých ustanoveniach písm. a) až l) definovaná výška mesačnej platby, teda výška dohodnutej leasingovej splátky, ktorá má charakter tzv. „nájmu". Z obsahu formulácie bodu 4.2.1 tento záver jednoznačne nevyplýva a až následným vykonaným dokazovaním vo vyššie naznačenom smere je možné ustáliť, či konkrétne účtované služby možno subsumovať pod služby bezprostredne súvisiace s leasingom, teda s užívaním vozidla, bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služieb.

Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne neuznania odpočtu DPH z dovozu spínačov a vypínačov do rozvodných panelov rozvodných skríň z dokladu interné č. 990009, krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného správneho orgánu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Súčasťou správneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Liptovský Mikuláš zo dňa 09.08.2011, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia žalobcu. Títo uviedli, že konkrétne tovary, napr. pásy z polyuretánu, určené na výrobu klimatizačných zariadení, sú fyzicky prepravované do SR do spoločnosti TESLA, kde sa na nich vykonávajú určité operácie a určitý tovar TESLA Liptovský Hrádok a.s. fakturuje prevažne späť odberateľovi Mountair AG, Švajčiarsko, v prípade Horizon Technology ich fakturovali odberateľovi Motion Networks a.s., Bratislava. Dovezený základný materiál k spracovaniu sa nestáva vlastníctvom spoločnosti TESLA a.s., ale TESLA a.s. vykoná nejaké práce - služby súvisiace s tvárnením, úpravou a podobne podľa rámcovej zmluvy a aj podľa ďalších požiadaviek kupujúceho a konkrétnej technicky jasnej objednávky. Ďalej žalobca tovar zašle a vyfakturuje ho podľa dispozície odberateľa buď nazad do Švajčiarska alebo inému odberateľovi. Colný dlh pri dovoze tovaru za predmetný tovar uhrádza TESLA Liptovský Hrádok a.s.. Samotný tovar, vyrobený žalobcom, žalobca fakturuje dodávateľovi v cenách dohodnutých.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2009 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit.zák. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 49 ods. 7 písm. a) cit.zák. platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1, 25)

Podľa § 22 ods. 1 cit.zák. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit.zák. do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

Podľa § 22 ods. 2 písm. b) cit.zák. do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) cit.zák. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Krajský súd má zato, že v danom prípade je dôležité vychádzať z definície dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu ukončenia zdaňovacieho obdobia júl 2009, ktorého sa týka dodatočný platobný výmer. Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že aby bol tovar dodaný, je potrené splniť podmienku nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, t.j. v konečnom dôsledku je potrebný prevod vlastníckeho práva na daňový subjekt. Len vtedy možno do základu dane zahrnúť v zmysle § 22 ods. 2 cit.zák. aj iné dane, clá a poplatky, vzťahujúce sa na tovar alebo službu a súvisiace náklady (výdavky). Uvedené vyplýva z dikcie § 22 ods. 1 cit.zák., kde je uvedené, čo je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby. V danom prípade bolo však preukázané, že tovar, ktorý bol dovážaný a prepustený do režimu voľný obeh, nebol dovážaný ako tovar, ktorý by sa stal vlastníctvom žalobcu, t.j. nebol dodaný v zmysle definície § 8 ods. 1 písm. a) Zák. o DPH. V správnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tejto skutočnosti. Jednotný colný doklad č. 0524210919849 zo dňa 25.07.2009 bol vystavený len na colné účely - nie je titulom na prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Predložená faktúra, ktorá bola podkladom pre výpočet colného dlhu, bola taktiež vystavená len na colné účely. O nej žalobca neúčtoval a neuhradil ju dodávateľovi. Taktiež v zápisnici zo dňa 09.08.2011 zástupcovia žalobcu uviedli, že takto dovezený tovar sa nestával vlastníctvom žalobcu. Teda aj keď žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák., týmto spôsobom sa ešte nestal vlastníkom tohto tovaru a teda nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) cit.zák.. Z hodnoty tohto tovaru nemôže odpočítať daň, pretože nie je splnená podmienka § 49 ods. 2 cit.zák., keďže z uvedeného tovaru neplatil daň ako platiteľ pri dovoze tovaru, keďže žalobca tovar nenakupoval a nezaplatil zaň kúpnu cenu.

Je nerozhodné, že tovar bol prepustený do colného režimu voľný obeh podľa § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák.. Je tiež nedôvodná námietka žalobcu, že správca dane rozlišuje odplatné a bezodplatné nadobudnutie dodávky. Správca dane skúmal samotné dodanie tovaru, ktorého dôsledkom by bol prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Ak nebola splnená táto prvotná podmienka, nebolo potrebné sa zaoberať prípadnou bezodplatnosťou či odplatnosťou tvrdeného prevodu.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že čo sa týka odpočítania dane zo služieb, ktoré boli žalobcom realizované pri spracovaní tohto tovaru do hotových výrobkov, správca dane uznal odpočítanie DPH, keďže náklady na tieto služby boli súčasťou nákladov, ktoré sa odrazili v cene výrobku a teda aj vo výške DPH z tejto ceny.

Z týchto dôvodov krajský súd uzavrel, že táto žalobná námietka žalobcu je nedôvodná.

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii mu vzniklo právo na náhradu trov konania.

Podľa veta prvá , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca si uplatnil v žalobe trovy právneho zastúpenia bez konkrétnej špecifikácie. V priebehu konania a ani v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. V zmysle žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vyplývajú zo spisu trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Jančiho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.