Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: F. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. M. Č.. XXXX/XX, Z. W., právne zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, Advokátska kancelária, Malé námestie 5402/1A, 901 01 Malacky, proti odporcovi: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. G. XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na výživu za obdobie od 2.4.2012 do 1.7.2012 sumou 50,- eur mesačne.

Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 2.4.2012 do 1.7.2012 v sume 149,94 eur súd p o v o ľ u je odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám navrhovateľky, vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 02.04.2012 na Okresný súd Skalica návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2009 je na materskej dovolenke, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu vo výške 212,09 eur a výživné na mal. dieťa vo výške maximálne 50,- eur mesačne. Odporca okrem výživného v uvedenej výške nehradí žiadne iné náklady. Výdavky navrhovateľky predstavujú celkom sumu 279,98 eur mesačne. Navrhovateľka si v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa nie je schopná zabezpečiť iný vlastný príjem a nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o spoločné dieťa iným spôsobom. Navrhovateľka nemá žiadny vlastný majetok, ktorého predajom by mohla nahradiť chýbajúce finančné prostriedky. Majetok spoločne nadobudnutý s odporcom nie je doposiaľ vyporiadaný.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 19.7.2012, pričom s návrhom nesúhlasil a navrhol aby súd návrh zamietol, poukazujúc na zlú komunikáciu s navrhovateľkou ohľadom stretávania sa s ich maloletou dcérou, tiež poukazujúc na absenciu dohody s odporcom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu , potvrdeniami o príjmoch, o výdajoch, správami ÚPSVaR Senica, správami Sociálnej poisťovne, čestným prehlásením JUDr. Juraja Prochádzku, rozhodnutím materskej školy, čestným prehlásením, rozhodnutím ÚPSVaR Senica, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, potvrdením o platbe výživného na maloletú, monitorovacou správou, mailovou komunikáciou, potvrdením OO PZ Š. M.Á. a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -52 zo dňa 07.04.2011 v časti rozvodu právoplatným dňa 29.04.2011 rozvedené. Príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi boli rozdielne povahové vlastnosti, názory na spolužitie, trávenie času a zasahovanie rodičov do ich spolužitia. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -212 zo dňa 05.03.2012 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Skalica v časti úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že maloletá S. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú S. vo výške 110,- eur mesačne, ďalej bol upravený styk otca s mal. S..

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom je labilná, takmer skoro žiadna, po rozvode komunikujú len ohľadom mal. S., pričom aj v tomto smere majú problémy. K dohode o určení príspevku na výživu medzi účastníkmi nedošlo. Navrhovateľka býva u svojich rodičov, jedná sa o rodinný dom vo vlastníctve rodičov navrhovateľky. V spoločnej domácnosti býva s rodičmi, bratom a mal. S.. Otec navrhovateľky je dlhodobo práceneschopný, matka je zamestnaná v spoločnosti R. Y., kde priemerne zarába 500 až 600 eur mesačne. Medzi výdaje navrhovateľky patrí splácanie úveru v TATRA banke, jedná sa o spotrebiteľský úver za účelom vyplatenia iných dlhov, ktorý si navrhovateľka zobrala pred 4 rokmi vo výške 125 000 Sk. Mesačne spláca 89,98 eur. Zostávajú jej ešte dva roky do splatenia. Ďalej spláca dlh v Telefonica O2 vo výške 30,- eur. Ďalej spláca dlh Finance Holding vo výške 100,- eur, kde jej zostáva uhradiť ešte 800,- eur. Splátky úverov a pôžičiek celkovo vo výške 210,- eur mesačne, si navrhovateľka zobrala pred uzavretím manželstva. Navrhovateľka ďalej prezentoval dlh voči svojim rodičom, ktorý predstavuje sumu 3.500,- eur, z toho suma 1.200,- eur predstavuje dlh za bývanie, ktoré si dohodli na 100,- eur mesačne. Zvyšok je tvorený z čiastky, ktorou rodičia pomáhali navrhovateľke splácať jej dlhy s uvedených pôžičiek. S rodičmi je navrhovateľka dohodnutá, že za ubytovanie im bude platiť 100,- eur mesačne. Toto však nemá z čoho platiť a preto jej vzniká dlh voči rodičom. Rodičia vypomáhali navrhovateľke s hradením nákladov na mal. S., nakoľko do času rozhodnutia KS Trnava o určení výživného 110,- eur mesačne, odporca na mal. posielal výživné vo výške 30,- eur. Iné výdaje navrhovateľka nemá. Navrhovateľka je od 2.7.2012 nezamestnaná. je evidovaná na úrade práce. Do 1.7.2012 bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 197,94 eur mesačne. Ďalej prídavok na dieťa 22,54 eur. Poberá výživné na mal. S. vo výške 110,- eur ako bežné výživné a splátky nedoplatku na výživnom vo výške 20,- eur mesačne. Nárok na podporu v nezamestnanosti jej nevzniká. Navrhovateľka bola nezamestnaná pred nástupom na materskú dovolenku a to od 11.11.2008 do 3.6.2009. V roku 2008 bola zamestnaná v R. M., kde ju po 3 mesačnej skúšobnej dobe prepustili. Prácu si hľadá cez www.profesia.sk. Navrhovateľka je vyučená na SOP Rakovice pri Piešťanoch v obore pracovník marketingu s maturitou. Prácu si snaží nájsť v oblasti administratívy. Mal. S. od 1.9.2012 navštevuje materskú školu.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca býva v 3 izbovom mestskom nájomnom byte, kde býva sám. Nájom predstavuje sumu 270,- eur, elektrina 14,70 eur, káblová televízia 9,63 eur, rozhlas a TV 4,70 eur, mobil 30,- eur, internet 11,72 eur, komunálny odpad 21,96 eur ročne. Ďalšie výdaje má s mal. S. a prácou. Odporca má dve pôžičky od CETELEM vo výške 900,- eur a HomeCredit vo výške 440,- eur. Mesačne spláca 65,- eur. Okrem výdajov na hygienu, oblečenie, stravovanie iné nemá. Odporca je zamestnaný v spoločnosti I. L., pričom jeho priemerný mesačný príjem činí 777,73 eur netto. Ďalej mesačne poberá stravné 143,73 eur. Odporca pracujem ako vodič kamiónu. Jedná sa o vnútroštátnu dopravu. Iné príjmy nemá. Výživné na mal. S. platí riadne a včas. Pokiaľ ide o problémy so stretávaním sa mal. S. prebieha na Okresnom súde Senica konanie o výkon rozhodnutia, taktiež prebieha na OS Senica konanie o zmenu zverenia maloletého dieťaťa. Navrhovateľka s odporcom nekomunikujú. Navrhovateľka odmieta s odporcom akúkoľvek komunikáciu. Stretávanie s mal. S. je realizované aj za asistencie polície, ktorú vždy volá odporca. Odporca popieral doručenie predžalobnej výzvy s pokusom o mimosúdnu dohodu ohľadom príspevku na výživu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá prídavok na dieťa mal. S. mesačne v sume 22,54 eur, rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne. Navrhovateľka nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k nim. Navrhovateľka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy vedená v čase od 11.11.2008 do 30.06.2009.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 06.07.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to dňom 2.7.2012.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľka ani odporca za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.08.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa I. L. M. odporcu súd zistil, že jeho priemerná mesačná mzda za obdobie od 6/2011 do 5/2012 bola vo výške 767,73 eur netto.

Z rozhodnutia Materskej školy Z. W. mal súd preukázané, že mal. S. bola do materskej školy prijatá od 01.09.2012.

Z čestného prehlásenia rodičov navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka býva aj s mal. S. v domácnosti rodičov navrhovateľky a navrhovateľka prispieva na domácnosť mesačne sumou 100,- eur.

V monitorovacej správe neziskovej organizácie T. I..T.. predloženej odporcom je uvedené, že navrhovateľka je pod vplyvom svojej matky a obe sa snažia účelovo brániť v styku otca s maloletou. Maloleté dieťa sa javí nástrojom na eliminovanie tenzie navrhovateľky voči odporcovi. Správanie matky sa javí účelové, manipulatívne, matka vedome bráni stretávaniu sa odporcu s maloletou.

Z potvrdenia OO PZ Š. M. zo dňa 22.09.2012 mal súd preukázané, že odporca vykonal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

Z predžalobnej výzvy ako aj čestného prehlásenia JUDr. Juraja Prochádzku, ako vtedajšieho právneho zástupcu navrhovateľky, mal súd preukázané, že v mesiaci október 2011 bol JUDr. Jurajom Prochádzkom zaslaný odporcovi návrh na mimosúdne riešenie príspevku na výživu rozvedenej manželky na jeho adresu trvalého bydliska.

Z emailovej komunikácie predloženej navrhovateľkou mal súd preukázané, že táto sa snaží nájsť si zamestnanie.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 Zákona o rodine právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Za trvania manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, ktorá takisto ako vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká priamo zo zákona. Táto povinnosť trvá však len do právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželov. Po rozvode manželstva ten manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Nárok na takýto príspevok nevzniká zo zákona, ale len dohodou rozvedených manželov alebo rozhodnutím súdu. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní súdov o príspevku na výživu rozvedeného manžela je to, že manžel nie je schopný z vlastných majetkových alebo zárobkových zdrojov zaistiť svoju primeranú výživu. Súdy berú zreteľ na to, aby sa príspevkom na výživu rozvedeného manžela pokrývali náklady na stravovanie a na uspokojovanie ďalších primeraných potrieb vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob života oprávneného a pod. Dôvodom na priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla i keď výrazne životná úroveň a dokonca ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Životná úroveň manželov sa ani neporovnáva. Jedinou relevantnou skutočnosťou je, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Neschopnosť sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Splnenie zákonnej podmienky neschopnosti sa živiť možno predpokladať napr. vtedy, keď sa rozvedený manžel vzhľadom k svojmu zlému zdravotnému stavu nemôže zamestnať, alebo nemá možnosť si za danej situácie zaobstarať primerané zamestnanie, ďalej spravidla v tých prípadoch, keď sa rozvedený manžel osobne stará o dieťa do veku troch rokov, prípadne aj staršie dieťa, ktoré si vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -52 zo dňa 07.04.2011, právoplatný dňa 29.04.2011, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenému manželovi v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 2.4.2012. Súd tak ako vyššie popísal sa zaoberal, či navrhovateľka je schopná sa primerane živiť, a ak nie, či na jej strane existujú subjektívne alebo objektívne skutočnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka sa osobne starala o ich maloletú dcéru S., I.. X.X.XXXX, ktorá jej bola rozsudkom KS v Trnave č.k. -212 zo dňa 05.03.2012 zverená do osobnej starostlivosti. Navrhovateľka v období od podania návrhu do ukončenia rodičovskej dovolenky v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťaťa (do 3 roku veku) nemala iný príjem než rodičovský príspevok. Navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke do 1.7.2012, pričom poberala len rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, ďalej na maloletú poberala prídavok mesačne v sume 22,54 eur. Rozvedenú manželku súdy považujú za neschopnú samu sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa rozvedený manžel osobne stará o dieťa do veku 3 rokov (bližšie viď R 3/1978). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že na strane navrhovateľky sú skutočnosti (starostlivosť o maloleté dieťa do 3 roku veku) odôvodňujúce považovať ju v tomto období za neschopnú sa primerane živiť. Naproti tomu súd nezistil žiadnu objektívnu ani subjektívnu skutočnosť na strane navrhovateľky na základe ktorej by súd mohol uzavrieť neschopnosť navrhovateľky sa primeraným spôsobom živiť aj po tom, čo maloletá nadobudla 3. rok svojho veku, navrhovateľka je od 2.7.2012 nezamestnaná, je riadne evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľka nepreukázala, že nemá zo závažných dôvodov možnosť zamestnať sa, taktiež súd nemal za preukázané, že by zdravotný stav navrhovateľky jej bránil nájsť si primerané zamestnanie. Navrhovateľka je v produktívnom veku, je zdravá, má riadne ukončené vzdelanie a preto na jej strane súd uzavrel, že od 2.7.2012, teda po ukončení rodičovskej dovolenky je v schopnostiach i možnostiach navrhovateľky nájsť si prácu, popr. brigádu a zabezpečiť si príjem tak, aby si zabezpečila vlastnými schopnosťami primeranú výživu. Zároveň súd skúmal, či druhý manžel (teda odporca) má možnosti prispievať navrhovateľke na výživu určitou sumou, pričom súd zistil, že tomu tak je, nakoľko navrhovateľ je riadne zamestnaný v spoločnosti I. L. M., kde priemerne dosahuje za posledných 12 mesiacov príjem vo výške 767,73 eur netto, žije sám a v osobnej starostlivosti maloleté dieťaťa nemá. Súd po zohľadnení vyššie uvedených skutočností ako i odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov účastníkov mal za to, že výživné je možné navrhovateľke priznať len za obdobie od 02.04.2012 do 01.07.2012 (teda od podania návrhu na súd až do ukončenia 3 roku veku dieťaťa, resp. do ukončenia rodičovskej dovolenky) a to v sume 50,- eur mesačne, pričom vo zvyšku súd návrh zamietol ako nedôvodný. V danom prípade vychádzajúc z odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov účastníkov konania súd nepovažoval ani v prevyšujúcej časti výšky výživného návrh za dôvodný. Navrhovateľka žiadala určiť výživné v sume 150,- eur mesačne, no žiadnym spôsobom nepreukázala, že ňou požadovaná suma výživného má slúžiť na jej primeranú výživu. Žiadny z účastníkov neuviedol svoje záujmy ani aktivity v spoločenskej, kultúrnej či športovej oblasti. Navrhovateľka medzi svoje výdaje odôvodňujúce jej požadovanú výšku výživného zaradila predovšetkým svoje dlhy, splácanie pôžičiek, ktoré nadobudla v čase pred uzavretím manželstva. Súd priznal navrhovateľke výživné vo výške 50,- eur mesačne s ohľadom na jej odôvodnené a nevyhnutné potreby ako stravovanie, oblečenie a hygiena s poukazom na skutočnosť, že takto určenou výškou výživného sa bude odporca ako bývalý manžel podieľať na zabezpečení primeranej výživy navrhovateľky, a to pri zohľadnení príjmu na strene navrhovateľky i odporcu za vyššie uvedené obdobie. Z toho dôvodu súd odporcu zaviazal prispievať navrhovateľke na výživu za obdobie od 2.4.2012 do 1.7.2012 sumou 50,- eur mesačne, a keďže uvedené obdobie ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynulo, uvedená suma predstavuje nedoplatok na zročnom príspevku na výživu navrhovateľky spolu v sume 149,94 eur, a to za 29 dní mesiaca 04/2012 nedoplatok vo výške 48,33 € (50€/30×29), za mesiac 05/2012 suma 50 € , za mesiac 06/2012 suma 50 € a za 1 deň mesiaca 07/2012 nedoplatok vo výške 1,61 € (50€/31x1), teda nedoplatok spolu vo výške 149,94 €, ktorý súd odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám navrhovateľky, vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd nezistil, že priznanie výživného v uvedenej výške a za uvedené obdobie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o vzájomné správanie sa rodičov pri realizácii styku otca s maloletým dieťaťom, kde odporca poukazuje na nevhodné správanie sa navrhovateľky, poukazujúc na marenie tohto práva zo strany matky dieťaťa, súd len poznamenáva, že na Okresnom súde Senica, tak ako to uviedli samotní účastníci prebieha konanie o výkon rozhodnutia i konanie o zmene zverenia mal. dieťaťa a preto súd nebude prejudikovať v tomto smere a robiť závery v konaní o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky, či ten ktorý rodič zapríčiňuje svojim správaním nemožnosť realizácie styku oprávneného rodičia s mal. dieťaťom a do akej miery, nakoľko to považuje v tomto konaní aj za nadbytočné.

Zákonná úprava vždy preferuje dohodu bývalých manželov, pričom dohoda nemá zákonom predpísanú formu, pokiaľ však k dohode nedôjde, ďalšou možnosťou ako upraviť rozsah príspevku je autoritatívne rozhodnutie súdu. Vzhľadom k tomu, že medzi bývalými manželmi nedošlo pred rozhodnutím súdu k dohode o určení príspevku na výživu, rozsah tohto príspevku určil súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd návrh vo zvyšku, teda v prevyšujúcej výške výživného i v prevyšujúcom požadovanom období, tak ako vyššie popísal, zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa a keďže každý účastník mal vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).