Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12RO-506-2011.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Subarea
12RO/506/2011
Uznesenie
Okresný súd v Leviciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: Tomáš Kušnír, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava. IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. Q. X, XXX XX T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v konaní zast.: HKP Legal, s. r. o., IČO: 36 727 334, Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 18,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Levice zo dňa 12.03.2012 sp. zn. 12RO/506/2011-22 a z a s t a v u j e konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12RO/506/2011.
Súd v r a c i a navrhovateľovi, súdny poplatok z návrhu na začatie konania, krátený o 6,63 eur, v sume 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 15 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur na účet jeho právneho zástupcu HKP Legal, s. r. o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia..
odôvodnenie:
Písomný podaním zo dňa 16.11.2011, doručeným Okresnému súdu Levice dňa 24.11.2011 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 18,19 eur spolu s príslušenstvom.
Okresný súd Levice vydal dňa 12.03.2012 platobný rozkaz pod č. k. 12RO/506/2011-22.
Podaním zo dňa 24.04.2012 oznámil právny zástupca Spotrebiteľského združenia OSA vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu dôvodiac, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Zároveň z dôvodu, že považuje nároky navrhovateľa uplatňované v tomto konaní za premlčané vznieslo námietku
premlčania. Ďalej uviedlo, že jeho činnosť spočíva, okrem iného, v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov v zmysle ustanovení § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 54 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník pričom ochrana spotrebiteľa predstavuje zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom, respektíve vstúpenie do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „O. s. p.“ ).
Dňa 23.07.2012 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým zobral podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p., návrh v plnom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. V tomto podaní sa navrhovateľ súčasne vyjadril aj k trovám konania poukazujúc na skutočnosť, že konaním vedľajšieho účastníka dochádza k navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Vzhľadom na to, by mal súd aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom je dispozičným právom navrhovateľa v rámci súdneho konania. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Ide o procesný úkon urobený voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo.
Podľa § 174 ods. 5 O. s. p., ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu a zastavení konania. podľa § 174 ods. 5 O. s. p. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom, ktorý tak učinil do uplynutia lehoty na podanie odporu ( 15 dní). Odporcovi bol platobný rozkaz doručený dňa 29.07.2012.
Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 6 ZSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.7)
Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Nakoľko sa žalobný návrh vzal späť po vydaní platobného rozkazu, súd rozhodol o tom, že súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur, ktorý je krátený o 6,63 eur, zaplatený na účet súdu sa vráti navrhovateľovi vo výške 9,87 eur a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10aV zmysle poznámky pod čiarou k citovanému ustanoveniu O. s. p. sa takýmto osobitným predpisom, okrem iného rozumie aj zákon o ochrane spotrebiteľa
Vyššie citované ustanovenia upravujú dve skupiny vedľajšieho účastníctva. Do prvej skupiny patria subjekty, ktoré majú hmotnoprávny záujem na výsledku konania, teda vedľajší účastník musí byť
dotknutý vo sfére svojho hmotnoprávneho postavenia. Pre druhú skupinu je rozhodujúcim kritériom pre vstup do konania samotný zákon, to znamená pôjde o právnické osoby splnomocnené na to konkrétnym zákonným ustanovením.
Podľa § 93 ods. 3 O. s. p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci je predmetom konania nárok vyplývajúci z spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter sporu, má občianske združenie právo z vlastného podnetu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku a má rovnaké práva ako ktorýkoľvek iný účastník, a teda aj právo nechať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom a právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na náhradu trov konania len v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vystupoval.
Ustanovenie § 137 O. s. p., uvádza, že trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby , ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., uvádza, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).
Pokiaľ ide o právo na náhradu trov konania v prípade ak procesným následkom je zastavenia konania, platí vo všeobecnosti pravidlo, že žiaden z účastníkov v tomto prípade nemá
právo na náhradu trov konania. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, ktorú sú vyjadrené v citovanom ustanovení §-u 146 ods. 2 prvá a druhá veta O. s. p. Pred rozhodnutím súdu o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. treba skúmať, či nie sú splnené predpoklady na použitie ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. Ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom sa nejedná o prípad §-u 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z hľadiska procesného platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania.
Súd má za to, že navrhovateľ procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť tým, že podal návrh na začatie konania ku ktorého späťvzatiu nedošlo pre správanie odporcu. Navrhovateľ učinil späťvzatie návrhu bez uvedenia dôvodu, pričom sa možno domnievať, že tak konal z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
Navrhovateľovi vznikla v zmysle prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p., povinnosť uhradiť odporcovi a tým aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania. Odporcovi ako úspešnej procesnej strane vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak právo na náhradu trov konania si neuplatnil, a preto súd o náhrade trov odporcu nerozhodoval.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu podaním zo dňa 06.09.2012 si vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 10, 14 ods. 1, § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej výške 58,15 eur a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prevej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 24.04.2012) po 16,60 eur z tarifnej hodnoty 18,19 eur, t.j. 2 x 16,60 eur + 2 x 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH vo výške 9,639 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Náhrada trov konania sa vždy prisudzuje účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom. Nikdy teda nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Nič na tom nemení ani citované ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p, ktoré iba určuje miesto platenia trov priznaných účastníkovi konania
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 58,15 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice v 2 písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.