Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-342-2011.pdf
PDF · 113.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/342/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: T. O. A., K. K., C. XX/D, zastúpenej Mgr. Marianom Fridrichovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Tallerova 7, proti odporkyni: G. Z., K. K., J. XXXX/X, zastúpenej Advokátska kancelária ČIČMANEC & DRAPPANOVÁ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 14/A, U. J. X.XXX,XX N. (XXX.XXX,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného A. K. Z., J. V. XX. A. XXXX, Č..C.. XXC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu X.XXX,XX N. spolu s úrokom z meškania 8,5 % ročne od 1. 2. 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume X.XXX,XX N.. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa ako dlžník dňa 07. 12. 2004 uznala svoj dlh voči navrhovateľke ako veriteľovi vo výške X.XXX.XXX,- Sk ako nezaplatenú kúpnu cenu za hnuteľné veci nachádzajúce sa v K. Č. XX na E.I. F. Č.. X Z. K., ktorú sa zaviazala zaplatiť do siedmych dní od doručenia rozhodnutia C. Ú. o povolaní vkladu vlastníckeho práva v prospech odporkyne a jej manžela. C. J. J. V. XX. XX. XXXX navrhovateľka ako predávajúca previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, bytu Č.A. XX Z. K. na E. F. X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, na odporkyňu a jej manžela ako kupujúcich. Vychádzajúc z korešpondencie účastníkov konania (list zo dňa 20. 6. 2005, 11. 8. 2005, 2. 9. 2005, 27. 9. 2005, 28. 11. 2005, 5. 12. 2005, 20. 2. 2006,) konštatoval, že odporkyňa vyčíslila náklady spojené s vykonanou opravou bytu uhradených do 22. 1. 2007 na sumu XXX.XXX,- Sk Q. dôvodil, že z toho len v časti opravy kanalizácie si riadne uplatnila nárok zo zodpovednosti za vady u navrhovateľky spolu s faktúrou a rozpisom vykonaných prác, a aj to až po opakovanej výzve na zaslanie vyúčtovania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že konkrétne závady boli špecifikované v posudkoch, ktoré mala odporkyňa k dispozícii už v roku 2006 (znalecký posudok 3/2006 z 8. 6. 2006, protokol z 3. 11. 2006) a opravy na základe posudkov rovnako boli dodávateľmi vykonané do decembra 2006. Ku kúpe nehnuteľnosti, titulom zistených vád na ktorej si odporkyňa uplatňuje svoje nároky, došlo dňa 26. 11. 2004, vklad vlastníckeho práva bol povolený v katastri nehnuteľnosti dňa 21. 12. 2004. S poukazom na ustanovenie § 599 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého práva zo zodpovednosti za vady sa možno domáhať na súde len, ak v lehote do 24 mesiacov od prevzatia veci boli zistené vady vytknuté navrhovateľke, konštatoval, že vytknuté vady v stanovenej lehote a po vyúčtovaní odporkyňou nákladov a ich špecifikácii, navrhovateľka uznala a započítala na zostatok kúpnej ceny, avšak odporkyňa ďalšie v konaní vytýkané vady navrhovateľke
nešpecifikovala ani jej nepredložila znalecký posudok, keď nepreukázala zaslanie jej listu zo dňa 9. 1. 2007, ktorým špecifikovala náklady na odstránenie vád. Konštatoval, že v prípade, ak by tento list bol doručený navrhovateľke, bola by v prípade oprávnených nárokov započítala náklady na odstránenie vád na zostatok kúpnej ceny tak, ako to urobila po predložení faktúry na sumu XX.XXX,- Sk. S poukazom na ustanovenie § 504 Občianskeho zákonníka konštatoval, že navrhovateľka v predmetnom byte nebývala, preto závady nemohla zistiť a ani nemala ako objednávateľ stavebných úprav odbornú spôsobilosť na zistenie, že práce dodávateľskou firmou neboli vyhotovené v súlade s technickou normou. Ďalej sa v konaní zaoberal odporkyňou uplatňovaným nárokom titulom náhrady škody a posudzoval v tejto súvislosti navrhovateľkou vznesenú námietku premlčania. S poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§§ 588, 596, 600, 510, 580, 581 ods. 2, 583, 504, 507, 508, 509, 510 v v spojení s § 420, § 100 a 106 ods. 1) dospel k záveru, že odporkyňa o výške škody vedela najneskôr od 9. 1. 2007, premlčacia lehota uplynula 9. 1. 2009, a teda náhradu škody si uplatnila po márnom uplynutí premlčacej doby, a preto uznal za opodstatnenú navrhovateľkou vznesenú námietku premlčania a započítanie nároku odporkyne na žalovanú sumu nepripustil. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že spolu s manželom boli pripravení celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške X.XXX.XXX,- Sk navrhovateľke zaplatiť a nevidela dôvod, aby podpísala vyhlásenie - uznanie dlhu. V kúpnej zmluve uzavretej dňa 26. 11. 2004 v článku 9, bod 5 navrhovateľka ako predávajúca vyhlásila, že nie sú jej známe chyby, poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných častí a spoločných zariadení domu, na ktoré by mala kupujúcich upozorniť, pričom zo svedeckej výpovede T.. Q.. P. Z., ktorý vykonával stavebný dozor pri pôvodnej stavbe bytu, vyplynulo, že potom, ako navrhovateľka kúpila od predchádzajúceho vlastníka byt, vykonala na ňom rozsiahle úpravy oproti kolaudácii bytu a jeho projektovej dokumentácii, pričom došlo k zásahom do podstatných tepelných izolácií, elektroinštalácie slaboprúdových rozvodov, akustickej izolácie, svedok tiež uviedol, že navrhovateľku výslovne upozornil, že zmeny, ktoré realizuje podstatne menia vlastnosti bytu, a preto si reklamáciu u jeho spoločnosti, ktorá ukončila stavbu kolaudáciou, nebude môcť uplatniť, svedok tiež uviedol aj to, že v čase jeho upozornenia boli práce na prestavbe bytu v takom stave, že mohli byť ukončené bez vykonania ďalších zásahov. Zdôraznila, že navrhovateľka uviedla vo svojej výpovedi, že byt užívala dva roky a že počas užívania bytu žiadne závady na byte nezistila. Svedkyňa T.. T. C. vo svojej výpovedi uviedla, že byt mal viaceré vady, ktoré sú skryté, ale pri bežnom užívaní bytu sa dali zistiť a potvrdila, že vady sú síce odstrániteľné, ale s vysokými nákladmi. Poukázala na to, že ako sa do bytu presťahovala a začala ho užívať, prejavili sa jeho skryté vady a nedostatky, a to predovšetkým zápach z kanalizácie, preto tento nedostatok reklamovala u predávajúcej ako prvý a pri vyplatení poslednej časti kúpnej ceny dňa 28. 1. 2005 táto skutočnosť bola zohľadnená a navrhovateľka jej ponechala sumu XXX.XXX,-Sk na odstránenie vady. Ďalšie vady, ako tepelná izolácia, zvuková izolácia sa prejavili postupne. Počas rokov 2005 a 2006, kedy sa skryté vady bytu postupne zistili a odstraňovali, vypracovali sa znalecké posudky a začalo sa s ich odstraňovaním, o ktorých skutočnostiach navrhovateľku priebežne informovala pri osobných stretnutiach, cez telefón alebo cez SMS správy, pričom navrhovateľka sama v liste zo dňa 20. 6. 2005 priznáva ďalšiu vadu bytu, a to nedostatočne fungujúcu klimatizáciu. Potom ako si zvolila právneho zástupcu, reklamovala vady bytu u právneho zástupcu navrhovateľky listami zo dňa 2. 9. 2005 a 5. 12. 2005 a upozornila ju aj na to, že náklady súvisiace s uvedením bytu do stavu bytu prvej kategórie, teda do stavu, ktorý deklarovala pri predaji bytu navrhovateľka, presiahnu sumu XXX.XXX,- A.C.. Dňa 9. 1. 2007 uskutočnila vyúčtovanie dovtedy vykonaných prác súvisiacich s odstraňovaním skrytých vád bytu, ktoré predstavovali sumu XXX.XXX,- Sk, teda presahovali sumu XXX.XXX,- Sk, ktorá zostala so súhlasom navrhovateľky u nej. Podľa nej sa vykonaným dokazovaním preukázalo, že navrhovateľka vykonala v byte rozsiahle stavebné úpravy zasahujúce do konštrukčných prvkov bytu, tieto práce boli vykonané neodborne, nekvalitne, bez potrebných povolení a dodatočnej kolaudácie, skryté vady znižovali kvalitu a komfort bývania takým spôsobom, že pri bežnom užívaní sa tieto dali zistiť. Navrhovateľka sama vo svojej výpovedi uviedla, že byt užívala dva roky, aj keď popiera, že by vady zistila. V každom prípade, stavebné úpravy na byte ako stavebník vykonávala, a preto v zmysle stavebného zákona bola povinná vyžiadať si stavebné povolenie a zabezpečiť následnú kolaudáciu. Navrhovateľka tak ako stavebník nemôže preniesť zodpovednosť
za povinnosti stavebníka v zmysle stavebného zákona na inú osobu. Nesúhlasila preto so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka pri predaji bytu o vadách nevedela, pretože minimálne vedela o tom, že pri stavebných úpravách, ktoré v byte realizovala, nedodržala stavebný zákon, a preto tento byt trpí právnymi vadami, a pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že byt užívala, vady nemohla prehliadnuť, a preto priznanie pohľadávky navrhovateľke, ktorá tvrdila v kúpnej zmluve, že byt predáva bez vád, by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že predmetný byt užívala dva roky, ale len počas sporadických návštev Slovenskej republiky, nakoľko sa trvale zdržuje v zahraničí, čo napokon potvrdila aj odporkyňa vo svojej výpovedi, keď uviedla, že byt niesol známky nepoužívania, že po nasťahovaní sa do bytu bolo vidieť, že sa v byte málokedy zdržiavala. Poukázala na to, že znalkyňa T.. T. C. vo svojej výpovedi uviedla, že ako stavebnotechnický laik ona sama nemohla zistiť, že byt trpí vadami, a to by mohlo nastať aj v tom prípade, keby byt riadne užívala, pričom ho riadne neužívala. Namietala, že by v liste zo dňa 20. 6. 2005 uznala akúkoľvek vadu. Hoci odporkyňa niekoľkokrát spomenula, že v byte sú závady, bolo to až potom, ako začala žiadať doplatenie sumy XXX.XXX,- Sk a ako si zvolila právneho zástupcu, ktorého týmto vymáhaním poverila; predmetné závady žiadala konkretizovať a predložiť faktúry, pričom s výnimkou faktúry číslo 19/2005 za opravu kanalizácie a klimatizácie, žiadne ďalšie vady odporkyňa nekonkretizovala a faktúry nepredložila, preto v záujme rýchleho a mimosúdneho vyriešenia veci, bez ďalších nákladov na túto opravu, túto uznala a započítala voči dlžnej sume a vyzvala odporkyňu na uhradenie zostatku dlžnej sumy XXX.XXX,- Sk. Zotrvala na svojej argumentácii, že odporkyňa žiadne vady kvalifikovane a riadne nevytkla, nepredložila žiadne ďalšie faktúry ani znalecké posudky, čím zapríčinila márne uplynutie záručnej doby, ktorú mala ona voči zhotoviteľovi potenciálne chybne vykonaných stavebných úprav a týmto spôsobom ju pripravila o možnosť uplatnenia tohto práva; odporkyňa dodatočne predložila uvedené dokumenty až počas pojednávania v roku 2010, a preto ani nemohla namietať výšku niečoho, čo jej bolo neznáme a s čím sa začala zoznamovať až v priebehu pojednávania, a aj to postupne tak, ako boli jednotlivé dokumenty doložené do spisu. Predmetný byt užívala len príležitostne, vždy na krátku dobu, čiže nie takou intenzitou, aby si ako užívateľ mohla všimnúť uvádzané nedostatky a včas ich reklamovať u zhotoviteľa. Hoci odporkyňa nekonkrétne spomínala vady, hoci disponovala znaleckými posudkami a neskôr aj faktúrami za vykonané práce, tieto jej nikdy nepredložila, nezaslala, ani nijako ju s nimi neoboznámila a ani napriek jej opakovaným výzvam, s výnimkou vytknutia chyby klimatizácie/kanalizácie, jej tieto kvalifikovaným spôsobom v zákonnej lehote nevytkla, nenavrhla zľavu z ceny, odstúpenie od kúpnej zmluvy a ani v zákonnej lehote si neuplatnila náhradu nákladov a nevykonala ani žiaden iný relevantný, kvalifikovaný právny úkon. Započítanie nákladov na odstránenie vád na žalovanú sumu titulom náhrady škody si odporkyňa uplatnila až na pojednávaní 12. 3. 2010, hoci o výške škody musela vedieť najneskôr od 9. 1. 2007, takže premlčacia lehota jej márne uplynula dňom 9. 1. 2009, a preto úspešne namietala jej premlčanie. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konanie ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na doplatenie zostatku kúpnej ceny za predaj hnuteľných vecí a na posúdenie opodstatnenosti započítacej námietky vznesenej odporkyňou v konaní, v rámci ktorej si uplatňovala náklady vynaložené na odstránenie vád bytu titulom zodpovednosti za vady a náhrady škody (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnemu skutkovému záveru, že odporkyňa kvalifikovaným spôsobom (riadne a včas) si uplatnila jedine nároky spojené s opravou kanalizácie, keď ďalšie ňou tvrdené vady navrhovateľke riadne a včas nevytkla a na tomto základe následne vyvodil správny právny záver, že odporkyni nevznikli nároky zo zodpovednosti navrhovateľky za vady predmetu kúpy a zo zodpovednosti za vznik škody dodaním vadného predmetu kúpy (§ 599, § 600 Obč. zák.), pričom svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvádzaných, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ( § 212 ods. 3 O.s.p.).
Odporkyňa nedôvodne namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď svoje dokazovanie správne zameral na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom.
Súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil aj správne právne závery, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 588, § 596, § 600, § 599, § 504, § 508, § 580 ), tieto aj správne vyložil a zaujal tak vo veci správne právne závery. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno nepochybne dôvodiť právny záver, že nároky odporkyne zo zodpovednosti navrhovateľky za vadné dodanie predmetu kúpy nevznikli, nakoľko neboli kvalifikovaným (zákonom predpísaným) spôsobom uplatnené, a preto ich nebolo možné započítať na nárok uplatňovaný navrhovateľkou v tomto konaní. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa tak spočíva na správnom právnom posúdení veci.
Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nie je novým právnym titulom záväzku, ale je samostatným zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania; táto domnienka je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 O.s.p.), čo znamená, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd preukázanú dovtedy, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným následkom uznania dlhu je to, že dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka. Tým sa v spore posilňuje procesné postavenie veriteľa, lebo nemusí dokazovať vznik a výšku dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak; tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo (t.j. ak unesie dlžník vo vzťahu k ním dôkazné bremeno), vyvrátiť obsah domnienky.
V tomto prípade bolo nepochybné, že uznanie dlhu odporkyňou zo dňa 7.12.2004, ktoré obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že uznaný dlh vo výške X.XXX.XXX,-Sk ako nezaplatená kúpna cena za hnuteľné veci nachádzajúce sa v prevádzajúcom byte trval (existoval) v čase uznania, a preto musela v konaní odporkyňa, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázať, že navrhovateľke pohľadávka nevznikla, resp. že medzičasom zanikla iným právne relevantným spôsobom. V konaní bolo nesporné, že odporkyňa zaplatila navrhovateľke sumu X.XXX.XXX,-Sk a následne jej navrhovateľka poskytla v sume XXX.XXX,-Sk zálohu na odstránenie vád kanalizácie a klimatizácie v byte, z ktorej sumy potom (na základe predloženého vyúčtovania nákladov) uznala nárok odporkyne na zaplatenie XX.XXX,-Sk ako náhrady nákladov na odstránenie poruchy kanalizácie v byte, a preto sa v konaní domáhala zaplatenia sumy X.XXX,XX N. (XXX.XXX,-Sk).
Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Podľa ustálenej súdnej praxe uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady (reklamácia) je jednostranným právnym úkonom, ktorým kupujúci vytýka predávajúcemu určitú vadu dodanej veci a ktorého právne účinky nastávajú až vtedy, ak tiež uvedie, aké konkrétne právo si v súvislosti s reklamovanou vadou uplatňuje, čím až vzniká predávajúcemu v rámci zodpovednostného vzťahu konkrétna povinnosť zodpovedajúca uplatňovanému právu. Súd preto musí v konaní ako predbežnú otázku zisťovať, či si kupujúci uplatnil a aké konkrétne právo z dôvodu vytknutých vád veci, či tak urobil platným spôsobom, včas (v záručnej dobe) a dôvodne. Neplatným by bol právny úkon, ak by bol do takej miery neurčitým, že by z neho nebolo možno dovodiť, či a aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci vo svojom prejave vôle na mysli; pokiaľ si uplatní právo zo zodpovednosti za vady bez toho, aby vytkol vady, z ktorých si právo odvodzuje, ide o neurčité a v dôsledku toho neplatné uplatnenie práva. Ak si kupujúci uplatní jedno z viacerých možných práv zo zodpovednosti za vady, je svojím prejavom vôle viazaný a nemôže voľbu uplatneného práva jednostranne meniť; iné právo z dôvodu rovnakej vady by si mohol uplatniť len vtedy, keby uplatnené právo zaniklo (nemožnosťou plnenia) alebo by nadobudlo nový charakter napr. tým, že by odstrániteľná vada nebola odstránená v zákonnej lehote a tak by ju bolo možné po márnom uplynutí lehoty považovať za neodstrániteľnú.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 12.3.2010 vzniesla voči navrhovateľke námietku započítania svojho nároku na zaplatenie nákladov na odstránenie skrytých vád bytu do výšky navrhovateľkou uplatňovanej istiny, s poukazom na to, že náklady na vykonanie opráv zistených závad v byte prevyšovali navrhovateľkou jej poskytnutú zálohu v sume XXX.XXX,-Sk. Správne preto postupoval súd prvého stupňa keď v konaní zisťoval opodstatnenosť odporkyňou uplatňovanej pohľadávky na započítanie titulom zodpovednosti navrhovateľky za vady ňou predaného bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2004. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 599 Obč. zák., podľa ktorého vznikla odporkyni povinnosť vytknúť navrhovateľke zistené vady do 24 mesiacov od prevzatia bytu, a správne skutkovo ustálil, že odporkyňa riadne a včas vytkla navrhovateľke len vady týkajúce sa zápachu kanalizácie/ klimatizácie, na odstránenie ktorých náklady navrhovateľka započítala odporkyni na zostatok kúpnej ceny za hnuteľné veci v ňou vyúčtovanej výške XX.XXX,-Sk. Ako vyplýva z faktúry č. XX/XXXX J. V. XX.X.XXXX išlo náklady na opravy a stavebné práce na byte v rozsahu prílohy, teda opravné práce, ktoré zahŕňali aj montážne práce týkajúce sa zápachovej uzávery pre klimatizáciu v obývačke a v spálni, a teda išlo o jednu vadu, keď závady kanalizačného pachu sa týkali aj klimatizácie. Správne súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to predovšetkým vzájomnej písomnej korešpondencie účastníčok konania, dôvodil, že ďalšie odporkyňou tvrdené vady neboli ňou riadne a včas uplatnené, keď ich navrhovateľke nešpecifikovala a ani nepredložila na ich preukázanie znalecký posudok. Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že byt prevzala začiatkom roka 2005, kedy jej začala plynúť lehota 24 mesiacov na vytknutie zistených vád, teda do januára 2007. Odporkyňa však tieto ďalšie vady navrhovateľke nevytkla nielen riadne, teda uvedením konkrétnej vady a uplatnením si práva zo zodpovednosti za vady, ale tak neurobila ani v záručnej dobe dvoch rokov.
Pokiaľ sa odporkyňa odvoláva na list zo dňa 9.1.2007, v ktorom si vyúčtovala náklady na odstránenie závad v sume XXX.XXX,-Sk, správne súd prvého stupňa uzavrel, že jeho doručenie navrhovateľke, ktorá to poprela, odporkyňa v konaní hodnoverne nepreukázala a navyše si v ňom neuplatnila ani žiadne relevantné právo zo zodpovednosti za vady, v konaní boli tieto náklady listom zo dňa 9.1.2007 u navrhovateľky uplatnené oneskorene - až na pojednávaní dňa 28.4.2010 predložením uvedeného listu. Napokon aj v prípade ich včasnosti uplatnenia by bola opodstatnená navrhovateľkou vznesená námietka premlčania, pretože na súde boli tieto nároky uplatnené započítacou námietkou až na pojednávaní dňa 12.3.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby plynúcej od vytknutia vád v zmysle § 508 ods. 1 v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka.
Za právne relevantné vytknutie vád s uplatnením si práv zo zodpovednosti za vady nemožno považovať ani list odporkyne zo dňa 2.9.2005, kde poukazuje na ďalšie zistené vady, okrem kanalizačného zápachu na WC, a kde konštatuje, že celá stavba bytu je zrealizovaná veľmi nekvalitne a že po vykonaní a vyúčtovaní prác na oprave kanalizačného zápachu predloží presné vyúčtovanie týchto nákladov. Napokon ani list odporkyne zo dňa 5.12.2005 nie je riadnou reklamáciou zistených vád, odvoláva sa na nekvalitné zrealizovanie stavby a na potrebu dodatočného vynaloženia nákladov na úpravu bytu na štandard 1.kategórie s oznámením, že náklady na opravu kanalizácie a zatekania strechy predstavujú sumu XX.XXX,-Sk.
Pokiaľ si odporkyňa uplatňovala náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2006 na zistenie akustickej a tepelnej nepohody v byte v sume XX.XXX,-Sk, náklady na meranie vzduchovej nepriepustnosti steny v sume XX.XXX,-Sk a na vykonanie termovízneho merania v sume X.XXX,- Sk, treba uviesť, že ide o náklady na zistenie vád, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním práv zo zodpovednosti za vady, na úhradu ktorých jej vznikol nárok podľa § 598 Obč. zák., ktoré však bolo potrebné, rovnako ako práva zo zodpovednosti za vady, uplatniť si u navrhovateľky podľa § 599 ods. 2 Obč. zák. ich oznámením v reklamačnej lehote 24 mesiacov, ako podmienky ich uplatnenia na súde.
K nároku odporkyne uplatňovaného titulom náhrady škody je potrebné poukázať na ust. § 600 Obč. zák. podľa ktorého síce uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nebráni uplatňovaniu si náhrady škody podľa § 420 Obč. zák., kde je však predpokladom vzniku príčinná súvislosti medzi vadným plnením, teda porušením právnej povinnosti predávajúceho z kúpnej zmluvy dodať tovar riadne, a vznikom škody ; vždy je potrebné rozlišovať či ide o vadu samotného predmetu kúpnej zmluvy alebo o náhradu za škodu, ktorá z vady veci vznikla. Majetková ujma, ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti predávajúceho poskytnúť riadne kupujúcemu dohodnutý predmet kúpy, je odškodniteľná v rámci náhrady škody, a teda škoda predstavuje ujmu, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, teda ujmu, ktorá z vady vznikla a nie ujmu spočívajúcu vo vadnosti samotného predmetu kúpy. Oba nároky možno uplatňovať popri sebe, každý z nich možno uplatňovať nezávisle od seba, avšak nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody, čo platí aj naopak. Teda nároky kupujúceho zo zodpovednosti za vady nevylučujú jeho nárok na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, či práva zo zodpovednosti za vady si uplatnil alebo nie. Ako náhradu škody však nemožno uplatniť to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady veci. Plnenia poskytnuté z titulu zodpovednosti za vady, napríklad zľava z kúpnej ceny, sa na náhradu škody ani nezapočítavajú.
V tejto súvislosti odporkyňa netvrdila, že by jej v dôsledku vadného plnenia vznikla škoda, a pokiaľ táto mala vzniknúť vynaložením nákladov na opravu zistených vád, je potrebné zdôrazniť, že tieto bolo možné uplatňovať len ako nároky zo zodpovednosti za vady v zákonom stanovených lehotách, čo vylučuje ich súčasné uplatňovanie titulom náhrady škody, nakoľko by tým dochádzalo k obchádzaniu zákonných predpokladov pre uplatňovanie nárokov zo zodpovednosti za vady.
Súd prvého stupňa správne skutkovo uzavrel, že navrhovateľka nemohla závady v byte zistiť a preto je neopodstatnená odvolacia námietka odporkyne v tom, že by mala o nich navrhovateľka vedomosť. Pokiaľ odporkyňa argumentovala tým, že navrhovateľka vedela o tom, že pri stavebných úpravách, ktoré v byte realizovala, nedodržala stavebný zákon, je pre posúdenie veci právne irelevantné porušenie stavebného zákona navrhovateľkou a nezakladá to ani právne vady, ktorými podľa odporkyne byt z tohto dôvodu trpí (§ 499 Obč. zák.).
Vedomosť navrhovateľky o vadách predávaného bytu mohla mať význam z hľadiska jej povinnosti na ne kupujúceho upozorniť zmysle ust. § 596 Obč. zák. a z hľadiska prípadnej náhrady škody vzniknutej v dôsledku dodania vadného predmetu plnenia.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazovala odporkyňa vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej však odvolací súd nepriznal pre absenciu jej návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.