Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-342-2012.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/342/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Ing. R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. I. č. XXXX/X, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Martin, ul. Novomestkého č. 4, o zaplatenie sumy 1.5963,31 eur s príslušenstvom z titulu príspevku za opatrovanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 6C/201/2003-311 zo dňa 29. marca 2011, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ust. § 7 ods. 1, § 7 ods. 2, § 7 ods. 3 a § 8 O. s. p. s tým, že v danej veci po preskúmaní nároku žalobcu považoval súd tento za nárok uplatňovaný podľa zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. Konštatoval, že tento zákon spadá do oblasti sociálnych zákonov a do oblasti verejného práva, kde štátne orgány rozhodujú o nárokoch občanov, vec nepatrí do oblasti súkromného práva. Uvádzal, že podľa ust. § 68 písm. a/ bod 8 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a peňažnom príspevku za opatrovanie rozhoduje okresný súd (v súčasnej dobe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Vzhľadom na uvedené a v zmysle ust. § 104 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil pre nedostatok právomoci ako neodstrániteľnej prekážky občianskeho súdneho konania.
Po právoplatnosti tohto uznesenia nariadil súd postúpiť vec vrátane celého spisového materiálu orgánu, ktorý by mal o nároku žalobcu rozhodnúť, a týmto orgánom je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V zákonnej lehote proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ.
V prvom rade poukázal na to, že vo veci uplatnil námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorá danú vec mala prejednávať a rozhodnúť, lebo mal pochybnosti o jej nestrannosti, lebo miesto toho, aby vec rozhodla, vedome robila kroky, s ktorými nesúhlasí, lebo nepostupovala tak ako jej vytýčil Krajský súd v Žiline. Vedome vo veci robila prieťahy, mala tendenciu stále sabotovať a odďaľovať konanie.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/496/2004 zo dňa 29. 04. 2005 a na to, že súd mu neustanovil na ochranu jeho záujmov zástupcu podľa § 30 O. s. p. Uvádzal, že nemá právnické
vzdelanie, nevie sa účinne brániť a spĺňal podmienky podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p. na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Tvrdil, že bol diskriminovaný v zmysle čl. 12 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, lebo boli porušené jeho práva, a tiež podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou nesprávnym postupom, ktorý Okresný súd v Martine proti nemu použil už po niekoľký krát. Dôrazne protestoval proti zastaveniu konania a odoslaniu veci na Ministerstvo práce, sociálnych vecí, lebo je to už po dobe premlčania a jemu jasne listom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po jeho sťažnosti na Okresný úrad sociálneho zabezpečenia v Martine oznámilo, že sa má v uvedenej veci obrátiť na Okresný súd v Martine v občianskom súdnom konaní.
Poukázal na to, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/496/2004 zo dňa 29. 04. 2005 mu odporca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine dodnes vysúdenú čiastku nepoukázal, i keď v súdnom spise je potvrdenie, že svoju matku L. B. riadne opatroval.
Žiadal, aby krajský súd zaviazal odporcu zaplatiť mu ako oprávnenému zmeškaný príspevok za opatrovanie vo výške 48.000,- Sk s 9,5 % úrokom z omeškania a penále vo výške 5 % nad rámec úrokov z omeškania z vysúdenej čiastky v prepočte na euro, od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/496/2004 zo dňa 29. 04. 2005 za každý začatý mesiac.
Žiadal, aby mu bol vo veci ustanovený zástupca z radov advokátov pred Krajským súdom v Žiline, nakoľko spĺňa podmienky podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s p.), a to z nasledovných dôvodov
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde v Martine dňa 28. 10. 2003 domáhal vydania platobného rozkazu proti Okresnému úradu, odboru sociálnych vecí v Martine a žiadal, aby tento bol zaviazaný zaplatiť mu platby príspevku za opatrovanie vo výške 7.000,- Sk mesačne od 01. 05. 2003 a úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Na základe výzvy okresného súdu vo forme uznesenia č. k. 6C/201/2003-19 zo dňa 22. 10. 2004 bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje podanie označené ako návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27. 10. 2003 opravil a doplnil o správne označenie odporcu vzhľadom na organizačné zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, aby súd zistil právny dôvod žaloby, označenie dôkazov na preukázanie tvrdení, na ktoré sa odvoláva a petit - čoho sa navrhovateľ domáha, presne špecifikoval požadovanú finančnú čiastku.
Prvostupňový súd uznesením č. k. 6C/201/2003-22 zo dňa 02. 11. 2004 podanie navrhovateľa odmietol, a to z toho dôvodu, že v súdom stanovenej lehote navrhovateľ na výzvu nereagoval.
Z obsahu spisu bolo preukázané, že navrhovateľ proti uzneseniu zo dňa 02. 11. 2004 podal odvolanie a zároveň upravil návrh na vydanie platobného rozkazu podľa § 172 ods. 1 O. s. p. na vyplatenie zmeškaného príspevku na opatrovanie mesačne v sume 6.000,- Sk a úroky z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 01. 05. 2003 do 31. 12. 2003. V popisnej časti návrhu uviedol, že odporca mu nevyplatil príspevok za opatrovanie matky L. B., ktorá je zdravotne a telesne postihnutá a robí jej opatrovateľa. Domáhal sa príspevku za opatrovanie podľa § 92 ods. 5 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Uvádzal, že Okresný úrad, odbor sociálnych vecí Martin od 01. 05. 2003 mu nezačal vyplácať príspevok za opatrovanie napriek tomu, že zaslal doklad o
skončení pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 28. 04. 2003 a čestné prehlásenie, že nemá žiaden príjem zo závislej činnosti. Navrhovateľ uvádzal, že si uplatňuje škodu na výplate zmeškaného príspevku na opatrovanie mesačne v sume 6.000,- Sk od 01. 05. 2003 do 31. 12. 2003 a úroky z omeškania.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/496/2004-30 zo dňa 29. 04. 2005 uznesenie okresného súdu zo dňa 02. 11. 2004 č. k. 6C/201/2003-22 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že z obsahu návrhu a jeho doplnenia mal zistené, že z návrhu navrhovateľa je zrejmé čoho sa domáha, na akom základe a suma je zrejmá uvedením obdobia od 01. 05. 2003 do 31. 12. 2003 po 6.000,- Sk, teda spolu 48.000,- Sk , čím má prvostupňový súd vymedzený predmet konania, označený je v popisnej časti návrhu aj nárok navrhovateľa po skutkovej stránke. Odvolací súd preto nevidel dôvod, pre ktorý by okresný súd nemohol o návrhu navrhovateľa konať.
Na č. l. 81 spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 6C/201/2003 sa nachádza vyjadrenie odporcu zo dňa 28. 06. 2007 k návrhu navrhovateľa. Vo vyjadrení odporca uviedol, že žiadosť navrhovateľa o poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie matky L. B. bola na Okresnom úrade práce, odbor sociálnych vecí a rodiny v Martine zaevidovaná a doručená 05. 12. 2003 (na poštovú prepravu daná 04. 12. 2003). Navrhovateľ nesprávne uviedol dátum v žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku, keďže je preukázané, že žiadosť bola doručená odporcovi dňa 05. 12. 2003. Odporca preto na základe uvedenej žiadosti navrhovateľa vydal rozhodnutie č. OSV-S-2003/43655/520 zo dňa 15. 12. 2003 a priznal navrhovateľovi peňažný príspevok za opatrovanie od 1. 12. 2003 vo výške 5.700,- Sk. Ďalšie peňažné dávky vyplácané od roku 2004 do roku 2004 boli zastavené dňom 21. 01. 2006 z dôvodu, že L. B. dňa 20. 01. 2006 zomrela. Tieto dávky boli priebežne upravované rozhodnutiami odporcu z dôvodov, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku navrhovateľa tým, že bol prehodnotený príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím za príslušný kalendárny rok. Tento príjem sa zisťuje pri peňažných príspevkoch, ktoré sa každoročne prehodnocujú vždy v roku, v ktorom občan požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu v súlade s ust. § 58 ods. 14 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Odporca uviedol, že navrhovateľovi zároveň vznikla povinnosť vrátiť peňažný príspevok za obdobie od 21. 01. 2006 do 31. 01. 2006 v sume 1.405,- Sk z dôvodu úmrtia matky navrhovateľa dňom 20. 01. 2006. Na základe týchto skutočností žiadal odporca návrh navrhovateľa zamietnuť a konanie zastaviť, nakoľko nárok na uvedený príspevok od mesiaca máj 2003 nevznikol. V súlade s § 99 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov peňažný príspevok za opatrovanie sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie, a preto odporca poskytol navrhovateľovi peňažný príspevok v období rokov 2004 a 2006 až do úmrtia matky navrhovateľa L. B..
Z obsahu spisu (č. l. 104) mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ opätovne uviedol, že sa domáha vyplatenia zmeškaného príspevku za opatrovanie za mesiaca máj až december 2003 v sume 48.000,- Sk a 17,6 % úrok z omeškania z požadovanej sumy.
Navrhovateľ sa na pojednávania pred prvostupňovým súdom nedostavoval. Nikdy svoj nárok voči odporcovi neoznačil ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorá by sa dala podradiť pod ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 30. 06. 2004.
Okresný súd uznesením č. k. 6C/201/2003-231 zo dňa 24. 06. 2010 rozhodol tak, že konanie zastavil a nariadil vec po právoplatnosti uznesenia postúpiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pričom nárok navrhovateľa označil ako nárok uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Mal za to, že nárok navrhovateľa nebol predbežne prerokovaný ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého spadá táto otázka, teda Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny SR.
Krajský súd na odvolanie navrhovateľa uznesením č. k. 8Co/305/2010-246 zo dňa 24. 09. 2010 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že z popisu žalobného návrhu žalobcu je jasné čoho sa domáhal a že sa jedná o nárok podľa zákona č. 195/1998 Zb. o sociálnej pomoci.
V ďalšom konaní sa okresný súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu, k čomu žalobcu podrobne vypočul. Tento na pojednávaní dňa 29. 03. 2012 uviedol, že jeho nárok je nárok z titulu nevyplateného príspevku za opatrovanie matky Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine za obdobie od 01. 05. 2003 do decembra 2003, ako aj úrokov z omeškania a odkazoval na svoje podanie zo dňa 08. 11. 2004, ktoré došlo súdu dňa 09. 11. 2004. Uvádzal, že k tomuto nároku predložil všetky doklady, ktoré považoval za podstatné pre posúdenie jeho nároku. Žiadal tento príspevok za opatrovanie priznať.
Podľa ust. § 68 písm. a/ bod 8 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení platnom v roku 2003, okresný úrad rozhoduje o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a o peňažnom príspevku za opatrovanie.
Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Prvostupňový súd správne s poukazom na špecifikáciu žalobcom označeného nároku ako peňažného príspevku za opatrovanie jeho matky L. B., ktorého sa domáhal za obdobie od 01. 05. 2003 do konca decembra 2003, keď konanie vo veci zastavil s poukazom na ust. § 103 O. s. p. a v zmysle ust. § 104 ods. 1 O. s. p. V danom prípade aj odvolací súd považoval nedostatok právomoci súdu za neodstrániteľnú prekážku v tomto konaní.
Správne prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi vrátane celého spisového materiálu orgánu, ktorý má o nároku žalobcu rozhodovať podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
S poukazom na uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobcu a opodstatnenosť jeho odvolacích dôvodov. Z obsahu spisu prvostupňového súdu bolo preukázané, že uznesením č. k. 6C/201/2003-220 zo dňa 08. 06. 2010 súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Toto rozhodnutie bolo uznesením krajského súdu č. k. 8Co/306/2010-250 zo dňa 24. 09. 2010 potvrdené. Pokiaľ žalobca vo veci podal dovolanie a v tomto konaní žiadal, aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie, uznesením č. k. 6C/201/2003-268 zo dňa 21. 02. 2011 bola jeho žiadosť zamietnutá, a toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/89/2011-275 zo dňa 25. 03. 2011 potvrdené.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/122/2011, sp. zn. 5Cdo/123/2011 a sp. zn. 5Cdo/124/2011 zo dňa 15. 11. 2011 konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/305/2010 zo dňa 24. 09. 2010 zastavil a dovolanie žalobcu proti uzneseniu sp. zn. 8Co/306/2010 zo dňa 24. 09. 2010 odmietol a odmietol dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/89/2011 zo dňa 25. 03. 2011.
Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní žiadal ustanovenie zástupcu z radov advokátov, okresný súd prípisom zo dňa 02. 07. 2012 žalobcovi oznámil, že ho odkazuje so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci. Toto podanie nebolo navrhovateľovi doručené s poukazom na to, že zásielky nepreberá.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., pričom v odvolacom konaní odporcovi nevznikli žiadne trovy, a preto odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .