Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-112-2011.pdf
PDF · 175.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/112/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., ul. V. č. XXXX/X, zastúpeného splnomocneným zástupcom AK JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., so sídlom Martin, ul. E. B. Lukáča č. 2, IČO: 36 868 108, proti odporcovi: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., ul. T. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom R., ul. M. R. L. č. X, o zaplatenie sumy 31.036,31 eur (935.000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 29. novembra 2010 č. k. 7C/192/2008-282 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 02. 2011 č.k. 7C/192/2008-305, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 31.036,31 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 05. 09. 2007 do zaplatenia z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 10.600,97 eur k rukám JUDr. Miroslava Salíniho, advokáta so sídlom R., ul. T. č. XXXX/X, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu, a to na účet Krajského súdu v Žiline č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS 1122011, z titulu svedočného v sume 49,75 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 29. 11. 2010 č.k. 7C/192/2008-828 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 02. 2011 č.k. 7C/192/2008-305 odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 31.036,31 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 05. 09. 2007 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca zaviazal uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený v B. a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania navrhovateľa v sume 7.377,93 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd aj po predchádzajúcom uznesení krajského súdu a opätovnom prehodnotení všetkých dôkazov došiel k rovnakému záveru ako v predchádzajúcom rozhodnutí (v rozsudku zo dňa 23. 09. 2009 č. k. 7C/192/2008-144). Mal teda preukázané, že odporca nevrátil požičané peniaze tak, ako sa na to zaviazal v zmluvách o pôžičke. Navrhovateľ opätovne popísal celý priebeh uzatvorenia zmlúv o pôžičke, ako aj ich vyplatenie. Vypovedal zhodne, ako v priebehu celého doterajšieho konania, napríklad ako na č. l. 108 spisu, keď uvádzal, že peniaze požičiaval v reštaurácii Domenica a až potom išli zmluvu o pôžičke podpísať k notárovi. Tiež aj odporca vypovedal zhodne. Dôkazy, ktoré boli urobené po zrušujúcom uznesení krajského súdu nezmenili nič na skutkovom a právnom posúdení samotnej veci. Pokiaľ sa týka opätovného vypočutia svedkyne Ing. I. P., bývalej manželky odporcu, tak túto súd opätovne hodnotil ako tendenčnú, v snahe pomôcť odporcovi. Na rozdiel od svojej prvej výpovede zo dňa 04. 06. 2009 uvádzala, že bol robený na nich, teda na ňu, ako aj na odporcu nátlak zo strany navrhovateľa.
Tento rozdiel vo svojej výpovedi nevedela vieryhodne vysvetliť. Nevieryhodnosť jej výpovede podľa názoru súdu bola aj v tom, že na jednej strane tvrdila, že o podnikaní s odporcom rozhodovali o všetkých veciach spoločne, avšak na druhej strane vypovedala, že nevedela, aký doklad išiel podpisovať odporca s navrhovateľom na notársky úrad, teda že išiel podpisovať zmluvu o pôžičke, čo sa mala dozvedieť až dodatočne. Z výpovede svedka Ing. L. H. mal súd preukázanú len tú skutočnosť, že dlh na nájomnom vyplácal odporca, avšak nebolo preukázané, z akých peňazí to bolo, či to bolo z peňazí firmy Elektronik plus, s.r.o., z prevádzky reštaurácie, alebo z výlučných peňazí odporcu. Taktiež žiadne nové skutočnosti neboli preukázané ani výpoveďou svedkyne Ing. P., ktorá vykonávala funkciu ekonómky vo firme Elektronik plus, s.r.o. v rokoch 2005-2006. O žiadnych pôžičkách nevedela. Peniaze v hotovosti nepreberala, nevyplácala ich. Vedela len, že firma Elektronik plus, s.r.o. aj v tom čase, keď tam robila, mala nedoplatky v poisťovniach. Zo spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. 15Cb/197/2008, s ktorým sa súd opätovne oboznámil bolo zistené, že tento spor priamo nesúvisí s prebiehajúcim konaním o pôžičkách. Konanie vo veci sp. zn. 15Cb/197/2008 je už právoplatne skončené. V tomto konaní bolo preukázané, že návrh navrhovateľa Elektronik plus, s.r.o., ktorej konateľom bol navrhovateľ, bol dôvodný. Aj z toho do určitej miery možno vyvodzovať vieryhodnosť tvrdení účastníkov. Doplnené dokazovanie nezmenilo nič na riešení otázky odstúpenia od zmluvy. Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorý urobil odporca v priebehu konania. Súd to riešil ako predbežnú otázku a dospel k tomu istému záveru. Odporca odstúpil od zmlúv, nakoľko ich uzavrel podľa jeho tvrdenia v tiesni. Podľa súdu vo všeobecnosti možno považovať stav osoby, v ktorej sa táto ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod, a ktorý na ňu pôsobí do takej miery, že uzavretie zmlúv pre ňu bolo nápadne nevýhodné (spôsobujúce jej ujmu), ktorú by inak neuzavrela. Tieseň je objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka mohla dostať aj vlastným pričinením. Tieseň sama o sebe neumožňuje účastníkovi, aby odstúpil od zmluvy, ktorú v tom stave uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zákonné podmienky na odstúpenie od zmlúv nie sú splnené, a teda odstúpenie od zmlúv nie je v súlade so zákonom. Neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky. V danom prípade, ak by mal aj odporca pravdu, tak by sa skôr jednalo o simulovaný právny úkon podľa ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotné odstúpenie od zmluvy však nerieši podstatu sporu, teda, či boli požičané peniaze alebo nie. Ak by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka, muselo byť dôjsť k vráteniu vzájomného plnenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Platnosť odstúpenia od zmluvy podľa názoru súdu odporca nepreukázal. Vieryhodnosť tvrdenia odporcu ohľadom odstúpenia od zmlúv okrem zákonných podmienok, ktoré nie sú splnené spochybňuje aj to, že odporca odstúpil od zmlúv so značným časovým odstupom. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd jednoznačne za to, že odstúpenie od zmlúv je v rozpore so zákonom. Súd považoval za potrebné opäť podotknúť, že ak by pri uzatváraní prvej zmluvy o pôžičke jednal odporca v tiesni, súdu sa javí nelogické, aby opätovne takto jednal aj pri uzatváraní druhej zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá z relatívne značným časovým odstupom. Ďalej z doplneného dokazovania pre súd vyplynulo, že odporca aj v čase uzatvárania zmlúv o pôžičke mal veľa iných dlžôb. Vzhľadom na to sa javilo súdu nelogickým tvrdenie odporcu, že v tejto finančnej situácii požičal navrhovateľovi 100.000,- Sk, ako to tvrdil. O tejto pôžičke nebol spísaný žiadny doklad. Tiež je nelogické, aby zakupoval nejaké veci, ktoré mali slúžiť na prevádzku reštaurácie Domenica, a tieto by dával do účtovníctva firmy Elektronik plus, s.r.o. keď nebol ani spoluvlastníkom tejto firmy. Na druhej strane mal súd preukázané dokladmi, ktoré predložil navrhovateľ, že v čase, keď poskytoval pôžičku odporcovi disponoval finančnými prostriedkami, čo preukázal výpismi z účtov, i keď bolo preukázané, že i v tom čase nemal všetky pohľadávky, najmä voči daňovému úradu a sociálnej poisťovni, uhradené. Súd zhrnúc všetky dôkazy dospel k rovnakému záveru, ako pri svojom prvom rozhodnutí a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.036,31 eur, majúc za to, že tento pôžičku, ktorú mu poskytol navrhovateľ v dohodnutej lehote nevrátil. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd ďalej zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi aj 8,5 % ročný úrok z omeškania od 05. 09. 2007, tak ako to navrhovateľ žiadal, lebo mal nepochybne preukázané, že od tohto dátumu bol odporca s vrátením peňazí v omeškaní. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť v plnom rozsahu, pričom a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy konania.
Podľa odporcu súd opakovane dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené a vykonané v celom prvostupňovom konaní, nesprávne zhodnotil a právne posúdil vec, nesprávne posúdil aj predbežné otázky a v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodol vo veci samej. Podľa odporcu po zrušujúcom uznesení krajského súdu nové dokazovanie skôr preukázalo, že navrhovateľ nemohol poskytnúť uvedené pôžičky odporcovi a ani mu ich neposkytol. Zotrvával na tom, že odporca od navrhovateľa žiadne finančné prostriedky v hotovosti, a ani inak v uvedené dni, ani inokedy, ako pôžičku nedostal. Zo strany navrhovateľa nebol predložený, resp. vykonaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval skutočné poskytnutie uvedených pôžičiek navrhovateľom odporcovi. Pokiaľ odporca podpísal zmluvy o pôžičke v uvedené dni, podpísal ich v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo preukázal listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov Ing I. P. a Ing. V. Y. a v omyle vyvolanom zo strany navrhovateľa, ale účelom a úmyslom zmlúv o pôžičke zo strany navrhovateľa bolo, aby sa navrhovateľovi vrátili investície vložené do rekonštrukcie a úpravy priestorov reštaurácie Domenica na ul. M. R. Štefánika 16 v Martine, v budove ktorá nepatrila navrhovateľovi a v ktorých spoločnosť navrhovateľa (Elektronik plus, s.r.o., v ktorej bol navrhovateľ a je v nej spoločníkom a konateľom) do 31. 08. 2006 prevádzkovala reštauráciu, a v ktorých hneď potom odporca od 01. 09. 2006 začal prevádzkovať reštauráciu Domenica. Podľa odporcu navrhovateľ počas celého konania nevedel súdu nijako dôveryhodne vysvetliť, prečo pri poskytnutí pôžičiek si nenechal podpísať výdavkový alebo príjmový doklad odporcom o poskytnutí peňazí, keďže tieto mali byť poskytnuté v oboch prípadoch niekoľko hodín pred podpísaním zmlúv o pôžičke. Na poslednom pojednávaní navrhovateľ na jeho otázku k tejto skutočnosti uviedol, že si nedal potvrdiť odporcom poskytnutie pôžičiek preto, lebo mu odporca podpísal zmluvy o pôžičke. Tieto zmluvy však odporca podpísal okolo obeda, niekoľko hodín po údajnom odovzdaní peňazí (pôžičiek) odporcovi. Neexistuje preto žiadny dôkaz, a to ani listinný, ani svedok, ktorý by poskytnutie navrhovateľom a prevzatie pôžičiek odporcom potvrdil. Naviac výpovede navrhovateľa o odovzdaní pôžičky odporcovi dňa 31. 08. 2006 sa rozchádzajú a sú vo vzájomnom rozpore. Podľa výpovedí navrhovateľa na pojednávaniach dňa 23. 04. 2009, dňa 21. 05. 2009 a dňa 04. 06. 2009 najskôr navrhovateľ tvrdil, že pôžičku dňa 31. 08. 2006 vo výške 700.000,- Sk poskytol osobne odporcovi v reštaurácii okolo 11.00 hod, ale na pojednávaní dňa 04. 06. 2009 už tvrdil, že pôžičku vo výške 700.000,- Sk odporca prevzal ráno v reštaurácii po otvorení prevádzky reštaurácie, ktorú musel prísť odporca otvoriť, čo by muselo byť ráno okolo 08.00 hod, pretože prevádzku musel chodiť odporca otvárať ráno okolo 08.00 hod, aby mohli kuchári pripravovať jedlá a iný personál reštauráciu. Navyše tieto výpovede odporujú skutočnosti, pretože odporca už dňa 31. 08. 2006 v reštaurácii Domenica na ulici M. R. Štefánika č. 16 v Martine vôbec nebol (vzhľadom na dohodu o skončení pracovného pomeru z 28. 08. 2006), pretože si doma celé dopoludnie sám a spolu s bývalou manželkou pripravovali veci na otvorenie svojej reštaurácie v priestoroch reštaurácie Domenica, ktoré mal odporca mať v nájme od 01. 09. 2006. Až okolo obeda odporca spolu s bývalou manželkou išli k notárovi na podpis zmluvy, pričom ešte nevedeli akej zmluvy. Tieto skutočnosti, že odporca bol 31. 08. 2009 celé dopoludnie doma, a teda že nemohol byť v reštaurácii Domenica o 3 km ďalej, a teda že nemohol prevziať pôžičku 700.000,- Sk od navrhovateľa, potvrdila svojou svedeckou výpoveďou pred súdom aj bývalá manželka odporcu Ing. I. P.. Doklady navrhovateľa k preukázaniu skutočnosti, že mohol poskytnúť a poskytol odporcovi vyššie uvedené pôžičky podľa odporcu skôr preukazujú jeho tvrdenia o tom, že navrhovateľ nebol schopný poskytnúť uvedené pôžičky, a že tieto pôžičky v skutočnosti ani odporcovi dňa 31. 08. 2006 a 05. 01. 2007 neposkytol. Navrhovateľ predložil buď nedôveryhodné, zmätočné a zavádzajúce doklady alebo predložil doklady, z ktorých je zrejmé, že nemohol poskytnúť odporcovi uvedené pôžičky. V tejto súvislosti poukázal na výpisy z pokladničnej knihy navrhovateľa z konca roku 2006, podľa ktorých v pokladni navrhovateľa ako fyzickej osoby bola dňa 28. 12. 2006 suma 247.952,50 Sk, z ktorej navrhovateľ vybral v ten istý deň 28. 12. 2006 sumu 1.500.000,- Sk (čo fyzicky nie je možné) a potom bol stav v pokladni dňa 29. 12. 2006 1.733.452,50 Sk (čo taktiež nie je možné). Navrhovateľ predložil doklady, z ktorých je zrejmé, že dňa 31. 08. 2006 (v deň údajného poskytnutia pôžičky 700.000,- Sk) a niekoľko dní predtým navrhovateľ, ani jeho spoločnosť Elektronik plus, s.r.o., nemali na svojom účte, a ani v pokladni, sumu vo výške 700.000,- Sk alebo vyššiu. Taktiež výbery z účtu v uvedený deň alebo niekoľko dní predtým nepredstavujú spolu túto sumu, a to ani výbery za niekoľko týždňov pred dňom 31. 08. 2006. Toto spolu s výpisom z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. R., kde je vyznačených veľa exekúcii a záložných práv aj z roku 2006 preukazuje, že navrhovateľ bol v roku 2006, aj v roku 2007 vo veľmi zlej finančnej situácii (v dôsledku čoho si v prvom polroku 2006 požičal od odporcu a jeho manželky 100.000,- Sk) a že nebol schopný poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 700.000,- Sk. Zlú finančnú situáciu navrhovateľa potvrdila aj svedkyňa P., ktorá robila navrhovateľovi a jeho spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., v rokoch 2006 a neskôr účtovníctvo.
Taktiež navrhovateľ predložil doklady, podľa ktorých mal na konci roku 2006 síce na účte finančné prostriedky postačujúce na druhú pôžičku vo výške 235.000,- Sk (mala byť poskytnutá dňa 05. 01. 2007), ale peniaze v takejto výške z účtu nevybral pred poskytnutím tejto druhej pôžičky, z čoho tiež vyplýva, že nemohol poskytnúť ani druhú pôžičku vo výške 235.000,- Sk dňa 05. 01. 2007. To, že nedošlo k skutočnému poskytnutiu pôžičky dňa 31. 08. 2006 navrhovateľom odporcovi potvrdzuje aj svedecká výpoveď Ing. V. Y., ktorý pred súdom vypovedal v tom zmysle, že mu odporca dňa 31. 08. 2006 popoludní (pri riešení pôžičky od Ing. V. Y. odporcovi vo výške 300.000,- Sk na úhradu dlžného nájomného vlastníkovi budovy reštaurácie) povedal, že musel podpísať zmluvu o pôžičke v tej istý deň so spoločníkom, hoci peniaze nedostal, pretože ten spoločník chcel naspäť investície vložené do reštaurácie Domenica. Taktiež podľa odporcu sú tvrdenia o odovzdaní peňazí (pôžičky) navrhovateľom odporcovi v uvedené dni nedôveryhodné aj z toho dôvodu, že je veľmi čudné a nepravdepodobné, že by navrhovateľ dal odporcovi v reštaurácii Domenica ako pôžičku vysokú sumu peňazí bez toho, že by si pri ich preberaní nechal podpísať, resp. potvrdiť odporcom prevzatie pôžičiek navyše za situácie, keď boli vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom veľmi napäté a zlé, čo potvrdila aj svedkyňa Ing. P.. Pretože navrhovateľ krátko pred koncom augusta oznámil odporcovi, že s ním nebude spoločne podnikať, a to napriek tomu, že odporca dal dovtedy do spoločného podnikania v reštaurácii Domenica (fakticky do navrhovateľovej spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., Martin) viac ako 1.000.000,- Sk. Tiež považoval za čudné, nepravdepodobné a nevieryhodné, že by sa navrhovateľ bez podpísania prevzatia pôžičiek pri ich preberaní odporcom pri ich zlých vzťahoch v tom čase spoliehal, že mu odporca o niekoľko hodín na úplne inom mieste u notára potvrdí prevzatie vysokej pôžičky. Toto je podľa odporcu v obchodných vzťahoch neštandardné. Je to nevieryhodné tvrdenie navrhovateľa aj vzhľadom na to, že sa opakovane na pojednávaniach vyjadril, že už koncom augusta nedôveroval odporcovi a že aj preto s ním nešiel v roku 2006 do spoločného podnikania (nezaložil spoločnosť). Nepravdepodobné a nevieryhodné tvrdenie navrhovateľa (že odovzdal peniaze bez potvrdenia ich prevzatia odporcom) je to aj preto, že odporuje bežnej praxi pri poskytnutí pôžičiek, keď sa pôžičky poskytujú pri podpísaní zmluvy o pôžičke (v ktorej sa uvedie, že bola pôžička poskytnutá pri podpise zmluvy, čo v tomto prípade v zmluve nie je) alebo sa vystaví poskytovateľovi výdavkový doklad (prípadne príjmový doklad dlžníka), na ktorom dlžník svojím podpisom potvrdí prevzatie pôžičky. Nič z toho však medzi navrhovateľom a odporcom vykonané a podpísané alebo inak potvrdené nebolo. V tejto súvislosti poukázal aj na znenie oboch vyššie uvedených zmlúv o pôžičke, v ktorých nie je uvedené, že by odporca prevzal pôžičku pri podpise zmluvy, ale i v čl. I. uvedené „zvláštne" znenie, že: „...Veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava dlžníkovi sumu 700.000,- Sk..." (resp. 235.000,- Sk) a v čl. II. je uvedený tiež „zvláštne" znenie: „... Dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 700.000,- Sk..." (resp. 235.000,- Sk). Z uvedeného aj s ohľadom na bežnú prax by bolo logické, že by mal existovať nejaký ďalší doklad, ktorý by potvrdzoval v oboch prípadoch skutočné prevzatie pôžičky odporcom, keďže k nemu nedošlo pri podpise zmluvy. Takýto doklad však navrhovateľ súdu nepredložil, ani ho nijak neoznačil. Z jeho výpovedí pred súdom vyplýva, že taký doklad nebol vyhotovený, ani podpísaný odporcom, a teda že neexistuje a existovať ani nemôže, keďže pôžička v skutočnosti navrhovateľom odporcovi poskytnutá nebola. K tvrdeniu súdu, že sa odporcovi nepodarilo preukázať, že by jednal v tiesni a omyle, ako to uvádzal v priebehu konania, odporca predložil v roku 2010 dostatok dôkazov o svojej finančnej aj majetkovej tiesni. Tento stav potvrdila aj svedkyňa Ing. I. P.. Odporca preto vytýkal súdu, že nesprávne posúdil jeho tieseň a uvedené dôkazy. Podľa odporcu svoju tieseň a nápadne nevýhodné podmienky za akých podpisoval obe zmluvy o pôžičke sú podrobne opísané vo vyjadreniach právneho zástupcu odporcu z 03. 06. 2009, ktoré boli súdu doručené uvedeného dňa a z 22. 07. 2009 a vyplývajú z dokladov predložených súdu v roku 2010, aj z výpovedí Ing. I. P.. Ďalej za dôležitú skutočnosť považoval, že navrhovateľova spoločnosť Elektronik plus, s.r.o., v ktorej je tento spoločníkom aj konateľom, prevádzkovala ešte koncom augusta 2006 reštauráciu v budove na ul. M. R. Štefánika 16 v Martine. Koncom augusta 2006 po oznámení navrhovateľa o tom, že nezaloží vyššie novú uvedenú s.r.o. a nebude s odporcom prevádzkovať reštauráciu Domenica v uvedenej budove a ani inde sa dostal odporca do stavu vážnej tiesne, a to najmä finančnej, keď vynaložil sumu viac ako 1.000.000,- Sk zo svojich prostriedkov získaných najmä z pôžičiek a úverov, ktoré musel už splácať na rekonštrukciu reštaurácie a kúpu zariadenia, ktoré nebolo jeho majetkom a nemohol s ním nijako nakladať a nemal vlastne v blízkej budúcnosti možnosť zarobiť peniaze pre seba, svoju rodinu a na vrátenie pôžičiek a úverov, ktoré si bral od iných osôb ako navrhovateľa práve na spoločnú prevádzku reštaurácie Domenica. Jedinou možnosťou v tejto tiesni bola pre odporcu možnosť prevádzkovania reštaurácie Domenica ním samým ako fyzickou osobou, a to čím skôr, pretože nutne
potreboval finančné prostriedky. Spoločnosť Elektronik plus, s.r.o., v ktorej bol zamestnaný, skončila prevádzkovanie reštaurácie dňa 31. 08. 2006, pretože po tomto dni už by odporca nemohol mať príjem už ani z pracovného pomeru s touto spoločnosťou, v ktorej bol dovtedy zamestnaný. Za uvedeného stavu koncom augusta vo vážnej tiesni odporcu navrhovateľ vediac, že odporca je nútený prevádzkovať reštauráciu vo vyššie uvedenej budove sám a že k tomu v podstate nemá nič a že navrhovateľ, resp. jeho spoločnosť mu nemusí priestory uvoľniť a poskytnúť zariadenie reštaurácie, požadoval od odporcu zaplatenie zakúpeného zariadenia reštaurácie (hoci bolo v značnej miere zakúpené z prostriedkov odporcu) a aj zásob neminutých k 31. 08. 2006 spoločnosťou Elektronik plus, s.r.o., ktoré táto spoločnosť prenechala v priestoroch reštaurácie v budove na ul. M. R. Štefánika 16 v Martine. Toto zariadenie aj zásoby spoločnosť Elektronik plus, s.r.o., odporcovi aj vyfakturovala faktúrami z 30. 09. 2006 č. 20060093 (zásoby) vo výške 68.606,- Sk splatnou dňa 14. 10. 2006 a faktúrou č. 20060077 zo 06. 09. 2006 (hnuteľné veci - zariadenie reštaurácie) vo výške 122.598,- Sk, splatnou dňa 03. 09. 2007. Pokiaľ išlo o investície zaplatené na rekonštrukciu priestorov reštaurácie v uvedenej budove a do nej vložené investície, navrhovateľ zrazu požadoval od odporcu uhradenie týchto vložených investícií a prostriedkov (aj keď ich odporca v značnej miere financoval) vo výške takmer 1.000.000,- Sk s tým, že odporca je povinný mu ich uhradiť, keďže odporca bude po 31. 08. 2006 užívať zrekonštruované priestory reštaurácie a prevádzkovať tam reštauráciu. Tieto investície však navrhovateľ odporcovi nevyfakturoval lebo by išlo o sporný nárok, ale chcel od odporcu podpísať „nejakú zmluvu", v ktorej by sa táto vec riešila. Navrhovateľ si s odporcom dohodol dňa 31. 08. 2006 v popoludňajších hodinách v kancelárii notára JUDr. Q. stretnutie s odporcom za účelom podpísania nejakej zmluvy riešiacej uhradenie vložených investícií, ktorú však odporcovi vopred neposkytol, ale doniesol zmluvu o pôžičke na 700.000,- Sk, ktorá je predmetom tohto konania až na stretnutie k notárovi na podpísanie, čo potvrdila aj svedkyňa Ing. P.. Odporca na stretnutí u notára bol stále v psychickej tiesni (bol bez zariadenia reštaurácie a bez priestorov reštaurácie, ktoré stále mal k dispozícií navrhovateľ a jeho spoločnosť, ktoré nemusela fakticky po 31. 08. 2006 priestory uvoľniť a odovzdať odporcovi zariadenie reštaurácie [čo navrhovateľ podmieňoval podpísaním zmluvy o pôžičke], teda nemohol by pokračovať v prevádzkovaní reštaurácie po 30. 08. 2006). Odporca bol na stretnutí s navrhovateľom u notára aj vo finančnej tiesni (musel splácať pôžičky, ktoré uzavrel koncom roka 2005 a v roku 2006 a úver, bol bez akéhokoľvek príjmu vzhľadom na skončenie pracovného pomeru dňa 28. 08. 2006 a musel majiteľovi budovy reštaurácie do 31. 08. 2006 uhradiť za Elektronik plus, s.r.o., dlžné nájomné vo výške 250.000,- Sk, inak by mu spoločnosť SAT s.r.o., neumožnila užívať priestory reštaurácie. Odporca uvedené dlžné nájomné spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., aj 31. 08. 2006 po stretnutí s navrhovateľom u notára aj uhradil. Dôkazom je vkladový lístok z Unibanky, a.s.. Na to si odporca musel vziať ešte v ten istý deň pôžičku od svojho známeho Ing. V. Y. vo výške 300.000,- Sk, o čom boli súdu predložené zmluva o pôžičke a výdavkový doklad. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok. Vzhľadom na uvedenú tieseň na strane odporcu v deň 31. 08. 2006 a aj vzhľadom na podmienku navrhovateľa (neuvoľnenie reštaurácie, neposkytnutie zariadenia reštaurácie) bol odporca nútený zmluvu o pôžičke podpísať ako záväzok splatiť navrhovateľovi investície vložené do rekonštrukcie budovy, v ktorej sa nachádzala reštaurácia vo výške 700.000,- Sk. Túto zmluvu, ktorú si poriadne ani neprečítal a podľa ktorej mal odporca do 04. 09. 2007 vrátiť 700.000,- Sk podpísal aj v omyle preto, pretože ho navrhovateľ do omylu uviedol tým, že mu tvrdil, že je povinnosťou uhradiť mu investície použité na rekonštrukciu budovy, keďže bude neskôr tieto priestory používať odporca na prevádzku reštaurácie. Podobne to bolo aj dňa 05. 01. 2007, keď odporca konal v tiesni a aj v omyle vyvolanom navrhovateľom, keď odporca podpísal ďalšiu zmluvu o pôžičke na 235.000,- Sk ako de facto svoj záväzok vrátiť do 04. 09. 2007 (rovnako ako u zmluvy o pôžičke na 700.000,- Sk) sumu 235.000,- Sk ako náhradu za vykonanú rekonštrukciu priestorov reštaurácie. Pritom dňa 05. 01. 2007 podpisoval odporca zmluvu o pôžičke aj pod hrozbou navrhovateľa, že odporcovi zoberie z reštaurácie zariadenie kuchyne a reštaurácie, ktoré odporca odkúpil od navrhovateľa, ale odporca ho ešte v tom čase navrhovateľovi neuhradil, lebo bola dohodnutá lehota splatnosti na neskôr, a to na 04. 09. 2007. Keby navrhovateľ túto hrozbu splnil, odporca by musel skončiť s prevádzkou reštaurácie Domenica a nemohol by splatiť ani svoje záväzky z úverov a iné záväzky. Navrhovateľ uviedol pri podpisovaní zmlúv o pôžičke odporcu do omylu pokiaľ ide o povinnosť uhradiť mu, resp. jeho spoločnosti investície použité pri rekonštrukcii priestorov reštaurácie, pretože odporca takú povinnosť nemal a ani nemá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka alebo iného zákona. Odporca nemal takú povinnosť ani podľa zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, keďže medzi nimi žiadna taká zmluva uzavretá nebola. Navrhovateľ mohol náhradu nákladov použitých pri rekonštrukcii priestorov reštaurácie požadovať len od spoločnosti SAT,
s.r.o., ako majiteľa budovy, ktorá bola rekonštrukciou zhodnotená. Od tej však nemohol dostať žiadnu náhradu takto vynaložených nákladov na rekonštrukciu budovy, ako to uviedol konateľ a svedok Ing. H., pretože podľa uzavretej zmluvy medzi SAT, s.r.o. a navrhovateľovou spoločnosťou Elektronik plus, s.r.o., nemala táto spoločnosť nárok na vrátenie takých nákladov. Z toho dôvodu ich navrhovateľ požadoval od odporcu. Ďalej odporca poukázal na to, že zmluvy o pôžičky neboli uzavreté vážne, lebo sa nejednalo o žiadnu pôžičku, teda ani vyhlásenie odporcu o prevzatí pôžičiek v čl. II. zmlúv o pôžičke a záväzok k vráteniu pôžičky (neposkytnutej) nebolo zo strany odporcu vážne. Zmluvy o pôžičke boli zo strany odporcu uzavreté v omyle vyvolanom navrhovateľom a v dôsledku toho vo vedomí odporcu o jeho povinnosti uhradiť navrhovateľovi investície do reštaurácie boli tiež uzavreté v rozpore so zákonom (najmä ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení) a boli uzavreté aj v rozpore s dobrými mravmi. Odporca bol preto toho názoru, že uvedené zmluvy o pôžičke sú zo zákona v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 39 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Tiež sú zmluvy o pôžičke aj simulovanými právnymi úkonmi, a teda neplatnými právnymi úkonmi podľa ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorými chcel navrhovateľ zastrieť vytvorenie sporného písomného záväzku odporcu na úhradu investícií vložených navrhovateľom, resp. jeho spoločnosťou do budovy reštaurácie Domenica, pričom ale zmluvy o pôžičke nemajú náležitosti zmluvy o vrátení investícií do budovy reštaurácie alebo prevzatia takého záväzku za majiteľa budovy a navyše navrhovateľ nemohol vrátenie investícií požadovať od odporcu ako nájomcu priestorov, ale mohol by to požadovať v zmysle zákona len od vlastníka budovy, ktorému sa zhodnotila budova o navrhovateľom vložené investície. Taktiež bolo a je sporné, či sa majú investície vrátiť navrhovateľovi alebo jeho spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., ktorá reštauráciu prevádzkovala a predtým vykonala aj rekonštrukciu priestorov reštaurácie. Navrhovateľ sa snažil podpísaním zmlúv o pôžičke s odporcom získať právne čistý záväzok odporcu a naspäť investície vložené do budovy pri rekonštrukcii priestorov reštaurácie na ul. M. R. Štefánika 16 v Martine, a to od odporcu, ktorý bol v tiesni a v podnikaní neskúsený a dôveroval navrhovateľovi, mohol teda odporcu „pritlačiť", aby podpísal zmluvy o pôžičke, čo sa mu aj podarilo. Skutočný zámer, úmysel navrhovateľa pri podpísaní zmlúv o pôžičke a celkovú situáciu ohľadne prevádzkovania vyššie uvedenej reštaurácie do 31. 08. 2009 a tesne potom dobre opisuje navrhovateľ v liste spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., zo dňa 30. 10. 2008, ktorý zaslal Okresnému súdu v Martine v konaní sp. zn. 15Cb/197/2008, ktorý ako konateľ tejto spoločnosti podpísal. V tomto liste sa uvádza, že náklady na investície do priestorov reštaurácie po dohode s odporcom budú odporcovi vyfakturované a že mal priestor jeden rok na ich úhradu. Keďže podľa údajov od navrhovateľa investície do reštaurácie boli vo výške asi 1.000.000,- Sk, spoločnosť navrhovateľa Elektronik plus, s.r.o., vyfakturovala odporcovi faktúrou č. 20660077 vo výške 122.598,- Sk zariadenie reštaurácie - hnuteľné veci so splatnosťou jeden rok. Investície do budovy reštaurácie však táto spoločnosť navrhovateľa, ani navrhovateľ nevyfakturovali odporcovi (bolo by to právne sporné a nevýhodné pre spoločnosť navrhovateľa), ale navrhovateľ dal namiesto faktúr odporcovi podpísať vyššie uvedené zmluvy o pôžičke so splatnosťou tiež jeden rok od konca augusta 2006, a to s tým, že peniaze sa vyplatia navrhovateľovi ako fyzickej osobe, čo je pre neho výhodnejšie. Uvedený list spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., z 30. 10. 2008 potvrdzuje tvrdenia odporcu v tom, že podpísaním zmluvy o pôžičke chcel navrhovateľ zaviazal odporcu k úhrade investícií vložených navrhovateľom alebo spoločnosťou Elektronik plus, s.r.o. pri rekonštrukcii budovy reštaurácie na ul. M. R. Štefánika 16 v Martine. Ďalej bol odporca toho názoru, že súd nesprávne považoval svedeckú výpoveď bývalej manželky Ing. P. za tendenčnú, pretože viaceré skutočnosti ňou uvedené vo svedeckej výpovedi pred súdom potvrdzujú aj listinné dôkazy predložené súdu v priebehu konania. Prvostupňový súd tiež nesprávne posúdil aj odstúpenie odporcu od oboch zmlúv o pôžičke jednak tým, že nesprávne posúdil tieseň, v ktorej sa odporca nachádzal pri podpisovaní oboch zmlúv, ako aj dôsledky odstúpenia od oboch zmlúv. V dôsledku odstúpenia od zmlúv vykonaného odporcom pre prípad, že by súd posúdil obe zmluvy o pôžičke ako platné úkony, zanikli obe zmluvy o pôžičke vrátane vyhlásenia odporcu v ich čl. II. o prevzatí pôžičky 700.000,- Sk a 235.000,- Sk, hoci tieto vyhlásenia nezodpovedajú skutočnosti. Zároveň tým zanikol aj záväzok odporcu vrátiť pôžičky, hoci tieto neboli odporcovi poskytnuté. Na záver odporca uviedol, že si je vedomý toho, že si značné problémy spôsobil svojou naivitou v podnikaní, s ktorým predtým nemal skúsenosti na rozdiel od navrhovateľa. Tiež si je vedomý svojej prílišnej dôverčivosti voči jeho správaniu sa, v dôsledku čoho už prišiel o 1.000.000,- Sk, ktoré poskytol navrhovateľovej spoločnosti Elektronik plus, s.r.o., na podnikanie v reštaurácii. Nepovažuje za
spravodlivé preto, aby bol nútený zaplatiť ďalšiu sumu bez toho, že by ju bol od navrhovateľa dostal, čo ho môže, ako aj jeho rodinných príslušníkov, bezdôvodne a významnou mierou zaťažiť na celý život. Tiež je nedôveryhodné že v takejto zlej finančnej situácii by navrhovateľ (v roku 2006 mal veľmi veľa neuhradených záväzkov napr. voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R.) radšej nezaplatil dane a odvody do sociálnej poisťovne, len aby mohol odporcovi poskytnúť bezúročné pôžičky (pre navrhovateľa nevýhodné) vo výške 700.000,- Sk a 235.000,- Sk. Ak by to aj tak bolo, odporca bol toho názoru, že súd by nemal chrániť takéto konanie navrhovateľa.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a zaviazať odporcu na náhradu trov konania. V prvom rade poukázal na to, že odvolanie podané právnym zástupcom odporcu nemá náležitosti vymedzené príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (s poukazom na § 205 ods. 2 O. s. p. v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny). Okrem toho sa právny zástupca odporcu odvolal iba v časti rozsudku č. k. 7C/192/2008-282 zo dňa 29. 11. 2010. V zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 212 ods. 1 O. s. p. je výrok o trovách konania odvolaním odporcu nedotknutý. Podľa navrhovateľa súd v intenciách uznesenia krajského súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne vyhodnotil dôkazy predložené a vykonané v prvostupňovom konaní a správne rozhodol vo veci samej. Právny zástupca odporcu opakovane a stále poukazuje na skutočnosti, ktoré spochybňujú nárok navrhovateľa (tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, spoločné podnikanie v reštaurácii Domenica, meranie vzdialenosti, nejasnosti vo výpovediach, spoločnosť Elektronik plus, s.r.o., výpoveď svedkyne Ing. I. P.). Navrhovateľ bol toho názoru, že odporca dané skutočnosti nepreukázal. Jeho obrana je účelová v snahe vyhnúť sa splneniu svojho peňažného záväzku. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že právny zástupca odporcu najprv poukazoval na tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Potom jeho obhajoba spočívala na tom, že uvedená zmluva o pôžičke je simulovaný právny úkon, bola uzavretá v omyle. Na posledných pojednávaniach bolo zo strany odporcu prezentované, že bol donútený navrhovateľom k podpísaniu zmlúv o pôžičke. Podľa navrhovateľa ak odporca tvrdí, že uvedené zmluvy boli uzavreté v tiesni, v omyle a sú simulovanými právnymi úkonmi, mal podať žalobu o neplatnosť predmetných zmlúv na súd v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedenú určovaciu žalobu nepodal ani po výzve navrhovateľa na úhradu poskytnutých finančných prostriedkov zo dňa 05. 09. 2007. Naďalej navrhovateľ tvrdil, že z jeho strany bolo preukázané, že uvedené peňažné prostriedky poskytol odporcovi. V zmluvách o pôžičke odporca potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov, a tieto sú dostatočným relevantným dôkazom o poskytnutí peňažných prostriedkov. Pravosť podpisu odporcu na uvedených zmluvách o pôžičke je osvedčená povereným pracovníkom notára. Poukázal na to, že jednotlivé články zmluvy nie sú napísané zložitou formuláciou, aby ich význam nemohol pochopiť odporca. Ďalej podľa navrhovateľa dokladmi, a to výpismi z účtu preukázal, že v čase poskytnutia pôžičiek disponoval finančnými prostriedkami. Za nepravdepodobné považoval, že ak podľa tvrdenia odporcu došlo k nejakému skratovému jednaniu na jeho strane pri podpisovaní prvej zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 31. 08. 2006 a peniaze neprevzal, aby následne zopakoval s odstupom času pri uzatváraní druhej zmluvy o pôžičke dňa 15. 01. 2007 tú istú chybu. Vzhľadom na to sa javí nelogické tvrdenie odporcu, že neprevzal žiadne peniaze od navrhovateľa. Súd správne vyhodnotil dôkazy predložené odporcom na pojednávaní (zmluva o pôžičke s pánom Y., príjmový pokladničný list zo dňa 09. 05. 2006 vystavený na S. Q.), ktoré len preukazujú to, že odporca mal dlžoby, dokonca musel odpredať byt. Ďalej navrhovateľ opätovne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Martin medzi navrhovateľom Elektronik plus, s.r.o. proti odporcovi o zaplatenie sumy 4.401,45 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. 200660077 a č. 20060093 za dodaný tovar a materiál, ktoré konanie je právoplatné, neskončené. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.401,45 eur s príslušenstvom a trov konania navrhovateľovi. V tomto konaní právny zástupca odporcu popieral prevzatie dodaného tovaru a materiálu špecifikovaného vo faktúre č. 200660077. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v konaní sp. zn. 15Cb/197/2008 navrhovateľ poukázal na písomné vyjadrenie právneho zástupcu odporcu zo dňa 04. 09. 2009, kde výslovne uviedol: „...Zároveň navrhovateľ odporcovi pred podpísaním druhej zmluvy o pôžičke 05. 01. 2007 pohrozil, že mu odoberie zariadenie reštaurácie Domenica, ktoré odporcovi predala navrhovateľova spoločnosť Elektronik plus, s.r.o., ale ktoré odporca dovtedy, teda
do začiatku januára 2007, ešte nezaplatil (splatnosť bola vo faktúre až na 03. 09. 2007)...". Odporca sa bránil, že nie je dôvod na vrátenie ďalších investícií navrhovateľovi a že zariadenie reštaurácie by malo byť už jeho, keď mu ho Elektronik plus, s.r.o., už fakturovala v septembri 2006. V prípade, že by to navrhovateľ skutočne urobil, odporca by ďalej bez zariadenia reštaurácie nemohol reštauráciu Domenica prevádzkovať a musel by ihneď ukončiť jej činnosť, pretože mal v tom čase vysoké záväzky, ktoré musel splácať z prevádzky reštaurácie a nemal finančné prostriedky na nákup nového zariadenia vo výške niekoľko tisíc korún. Odporca reštauráciu Domenica prevádzkoval ako podnikateľ - fyzická osoba, nebol s nikým v pracovnom pomere a príjmy z prevádzky reštaurácie Domenica boli v tom čase pre neho jeho príjmom. V prípade nemožnosti prevádzkovať reštauráciu Domenica po odobratí zariadenia navrhovateľom, resp. jeho spoločnosťou Elektronik plus, s.r.o., by odporca nemohol splácať ani tieto svoje staré záväzky. Navrhovateľ uvedenou citáciou z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu poukázal na špekulatívnosť v konaní odporcu, ktorý vo vyššie uvedenom konaní (sp. zn. 15Cb/197/2008) popieral prevzatie tovaru. Následne svoju tieseň odporca na uzavretie pôžičky odôvodňuje tým, že mu navrhovateľ pohrozil odobratím zariadenia, ktoré mu odovzdal a vyfakturoval faktúrou č. 200660077. Navrhovateľ mal teda jednoznačne za to, čo potvrdzuje jednotlivými výrokmi, že z hľadiska obhajoby účelovo tvrdí zakaždým odporca, aj písomným prejavom právneho zástupcu niečo iné a vzápätí svoje vlastné tvrdenia sám vyvracia, čím sa spochybňuje celková dôveryhodnosť vyjadrení odporcu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu dňa 17. 04. 2008 sa navrhovateľ na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 935.000,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15. 09. 2007 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 31. 08. 2006 uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke peňazí, ktorou požičal odporcovi sumu 700.000,- Sk, a to na podnikateľský účel, za účelom prevádzkovania reštaurácie Domenica v bývalej budove Moravia banka. Odporca potvrdil podpisom tejto zmluvy o pôžičke peňazí prevzatie sumy s tým, že sa zaviazal vrátiť ju navrhovateľovi najneskôr do 04. 09. 2007. Taktiež dňa 05. 01. 2007 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o pôžičke peňazí, ktorou navrhovateľ požičal odporcovi sumu 235.000,- Sk, a to na podnikateľský účel, za účelom prevádzkovania reštaurácie Domenica v bývalej budove Moravia banka. Odporca potvrdil podpisom tejto zmluvy o pôžičke peňazí prevzatie sumy s tým, že sa zaviazal túto vrátiť najneskôr navrhovateľovi do 04. 09. 2007. Uvedené sumy v lehote splatnosti neboli odporcom vrátené navrhovateľovi. Listom zo dňa 05. 09. 2007 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu vyššie uvedených pôžičiek, na ktorú výzvu doposiaľ nereagoval. K návrhu navrhovateľ pripojil aj písomné zmluvy o pôžičke peňazí. Okresný súd rozsudkom zo dňa 23. 09. 2009 č. k. 7C/192/2008-144 odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 31.036,31 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 05. 09. 2007 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež ho zaviazal zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený v Tatrabanke, a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, trovy konania navrhovateľa v sume 3.888,33 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd uznesením zo dňa 30. 04. 2010 č. k. 8Co/2/2010-169 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že tým, či bola uzavretá zmluva v tiesni alebo v omyle, či za nápadne výhodných podmienok, či ako simulovaný právny úkon alebo pokiaľ ide o odstúpenie od zmlúv, je potrebné sa podľa odvolacieho súdu zaoberať až v prípade, že bude jednoznačne a hodnoverne preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa odporcovi. V ďalšom konaní preto uložil okresnému súdu za stavu, že iné osoby nemali byť prítomné pri uzavieraní zmlúv podrobne navrhovateľa a odporcu vypočuť, pretože dovtedajšie výsluchy navrhovateľa a odporcu ako účastníkov konania boli podľa odvolacieho súdu nedostatočné, veľmi skrátené a naviac neúplné. Účastníci konania preto mali najmä uviesť, čo predchádzalo uzavretiu zmlúv a za akých konkrétnych okolností k jej uzavretiu došlo. Navrhovateľ sa mal vyjadriť aj k vzťahu s odporcom, prípadne k úmyslu spoločne podnikať s ohľadom na pripravovanú spoločenskú zmluvu. Taktiež sa mali vyjadriť aj k dlhom, ktoré mali mať obe strany, tiež uložil súdu, prípadne vykonať aj konfrontáciu medzi účastníkmi konania. Uložil okresnému súdu oboznámiť sa aj s obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb/197/2008. Okrem toho podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplývalo, že všetky skutočnosti tvrdené odporcom o neodovzdaní peňazí zo strany navrhovateľa dôvody takéhoto konania vyplývajú v podstate len z
jeho písomných podaní a navrhovateľ sa k nim ani nevyjadril, ani z výpovedí svedkov, ktoré boli tiež neúplné nebolo možné vychádzať bez pochýb. Preto mal okresný súd vyhodnotiť zistené skutočnosti spolu s doterajšími dôkazmi, prípadne tým, ktoré bude považovať ešte za potrebné vykonať v závislosti od výsluchu účastníkov konania, vyhodnotí, vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.
Následne okresný po vykonaní dokazovania rozhodol dospejúc k rovnakému záveru ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí a teda k tomu, že došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke, na základe ktorých odporca poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote navrhovateľovi nevrátil.
Odporca v odvolaní vytýkal súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil dôkazy, predložené a vykonané v celom prvostupňovom konaní, nesprávne zhodnotil a právne posúdil vec, čím v konečnom dôsledku, nesprávne rozhodol vo veci samej.
Krajský súd zopakoval dokazovanie vykonané okresným súdom a to pokiaľ ide o výsluch účastníkov konania, svedkov a oboznámenie sa s prečítanými listinami a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 31.036,31 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania od 05. 09. 2007 do zaplatenia zamietol.
Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky.
Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke. Na druhej strane, i v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej výšku. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti, spočíva na dlžníkovi.
Navrhovateľ na svoje tvrdenie o uzavretí zmlúv o pôžičke predložil písomné zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 31. 08. 2006 a zo dňa 05. 01. 2007. Podľa čl. I Zmluvy o pôžičke peňazí uzavretej v súlade s ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 31. 08. 2006 „veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava dlžníkovi" sumu 700.000,- Sk (700.000,- korún slovenských) bezúročne na podnikateľský účel za účelom prevádzkovania reštaurácie Dominika v bývalej budove MORAVIA banka. Podľa čl. II. dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v sume 700.000,- Sk (700.000,- korún slovenských) a súčasne sa zaväzuje predmetnú sumu osobne vrátiť veriteľom, najneskôr do 04. 09. 2007. Rovnaké znenie pokiaľ ide o čl. I a čl. II má aj zmluva o pôžičke peňazí uzavretá v súlade s ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 05. 01. 2007. Pravosť podpisov dlžníka na obidvoch zmluvách bola osvedčená pred povereným zamestnancom notára. Okrem toho medzi účastníkmi konania nebola sporná.
Odporca sa v konaní pred okresným súdom sa v prvom rade bránil tým, že nedošlo k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa a poukazoval na skutočnosti, ktoré mali spochybňovať tvrdenia navrhovateľa o skutočnom odovzdaní peňazí odporcovi aj napriek tomu, že boli ním podpísané zmluvy o pôžičkách. Potom z opatrnosti namietal ich neplatnosť ako i odstúpenie od zmlúv v priebehu súdneho konania.
Pokiaľ ide o tvrdenie o neodovzdaní peňazí odporca poukazoval na znenie zmlúv o pôžičke. Na to, že neexistuje príjmový pokladničný doklad o prevzatí peňazí z jeho strany. Popieral, že miesto a čas odovzdania peňazí, ktoré malo byť podľa tvrdení navrhovateľa v reštaurácii Domenica v ranných hodinách. Bol v tom čase doma s manželkou. Už nebol v pracovnom pomere s odporcom lebo tento skončil dňa 28. 08. 2006. K podpisu zmluvy z 31. 08. 2006 došlo v poobedňajších hodinách. Suma uvedená v zmluve mala riešiť uhradenie vložených investícií na rekonštrukciu a úpravy priestorov reštaurácie, ktorú mala v nájme Elektronik plus, s.r.o., ktorej navrhovateľ bol spoločníkom a konateľom. Keďže išlo o sporný nárok malo uvedené byť nahradené zmluvami o pôžičke. Hnuteľné veci - zásoby a zariadenie reštaurácie boli spoločnosťou Elektronik plus, s. r. o. odporcovi tiež vyfakturované. Podľa odporcu navrhovateľ podmieňoval podpísanie zmluvy z 31. 08. 2006 uvoľnením priestorov a odovzdaním zariadenia reštaurácie. Bol navrhovateľom utvrdzovaný v tom, že je jeho povinnosťou uhradiť investície
do rekonštrukcie reštaurácie, keď priestory prevádzky bude používať. Navrhovateľ nemohol žiadať tieto náklady od SAT, s.r.o, vlastníka budovy, v ktorej bola reštaurácia, lebo nemal na to nárok podľa zmluvy a preto ich navrhovateľ požadoval od odporcu. Poukazoval tiež na vyjadrenie Elektronik plus, s.r.o. v konaní pred Okresným súdom Martin vedenej pod sp. zn. 15Cb 197/2008. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke z 05. 01. 2007 táto sa mala týkať nákladov na rekonštrukciu zadnej terasy reštaurácie.
Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca bol zamestnaný u navrhovateľa, ktorý bol spoločníkom a konateľom s.r.o. Elektronik plus. Vykonával prácu prevádzkara v reštauračnom zariadení Domenica, ktoré mala spoločnosť v nájme. Vlastníkom budovy, v ktorej sa reštaurácia nachádzala bola spoločnosť SAT, s.r.o., ktorej spoločníkom bol Ing. Vojtech Gregor. Podľa účastníkov konania mienili navrhovateľ a odporca uzavrieť spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzením s obchodným menom Reštaurácia Domenica s.r.o., so sídlom Martin, ul. M. R. Štefánika č. 16. Zmluva bola pripravená s dátumom dňa 28. 03. 2006. Z toho dôvodu sa títo podieľali na rekonštrukcii reštaurácie a jej zariaďovaní. Podľa odporcu navrhovateľ financoval rekonštrukciu vnútorných priestorov reštaurácie. K uzavretiu zmluvy o založení s.r.o. nedošlo lebo navrhovateľ podľa jeho vyjadrenie stratil voči odporcovi dôveru s ohľadom na dopravnú nehodu v pracovnej dobe, ktorú podľa neho spôsobil pod vplyvom alkoholu a z miesta nehody ušiel. Pre neplatenie nájomného a danie výpovede v máji 2006 sa mal potom nájomný pomer so spoločnosťou Elektronik plus s.r.o. skončiť ku dňu 31. 08. 2006 a spoločnosť mala vypratať priestory do uvedeného času. Z toho dôvodu dohodou zo dňa 28. 08. 2006 s dátumom dňom 31. 08. 2006 skončila spoločnosť pracovný pomer s odporcom. Odporca aj s manželkou, ktorá tiež pomáhala pri prácach týkajúcich sa reštaurácie mali záujem pokračovať v jej prevádzkovaní. Podľa odporcu hlavne preto, že na dovtedajšiu prevádzku reštaurácie si požičiaval finančné prostriedky, mal preto dlhy, ktoré musel splácať. Preto sa dohodol s konateľom s.r.o. SAT Ing. Vojtechom Gregorom, že uhradí dlžné nájomné za spoločnosť Elektronik plus, s.r.o. s tým, že potom bude pokračovať v nájme, už len on na základe nájomnej zmluvy so spoločnosťou SAT, s.r.o. Podľa odporcu v deň 31. 08. 2006, keď bola uzavretá aj sporná zmluva o pôžičke s navrhovateľom, si požičal finančné prostriedky od Ing. V. Y. a to v sume 300.000,- Sk práve za tým účelom, aby uhradil spoločnosti SAT, s.r.o. dlžné nájomné za spoločnosť Elektronik s.r.o. a mohol tak od 01. 09. 2006 prevádzkovať predmetnú reštauráciu vo svojom mene. K čomu aj došlo. Pokiaľ ide o druhú zmluvu o pôžičke z 05. 01. 2007 táto sa mala podľa odporcu týkať vyrovnania ohľadom nákladov na rekonštrukciu zadnej terasy reštaurácie.
Podľa odvolacieho súdu z obsahu predložených písomných zmlúv o pôžičke vyplýva, že v deň 31. 08. 2006 požičal navrhovateľ odporcu sumu 700.000,- Sk a v uvedený deň sumu aj prevzal. Rovnako aj dňa 05. 01. 2007 pokiaľ ide o sumu 235.000,- Sk. Napriek uvedeným dôkazom, ktoré svedčia v prospech navrhovateľa podľa odvolacieho súdu sled všetkých nižšie uvedených okolností, ktoré predchádzali uzavretiu týchto zmlúv svedčí o tom, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa odporcovi v skutočnosti nedošlo.
Podľa výsluchu navrhovateľa pred krajským súdom malo dôjsť k dohode o poskytnutí pôžičky 3 dni pred uzavretím zmluvy, k odovzdaniu malo dôjsť (pred okresným súdom tvrdil najskôr, že bolo krátko pred overením podpisu u notára - č.l. 36 spisu, potom „Tých 700.000,- Sk prevzal peniaze ráno v reštaurácii Domenica a išli to potom podpísať. Odporca predtým otvoril prevádzku" - č.l. 108 spisu) v ranných hodinách v reštaurácii Domenica a v poobedňajších hodinách malo dôjsť k podpísaniu zmluvy o pôžičke u notárskeho úradu. Odporca tvrdil, že peňažné prostriedky zo strany navrhovateľa mu nemohli byť dňa 31. 08. 2006 odovzdané v takom čase ako tento uvádzal lebo v uvedený deň bol s manželkou Ing. I. P. doma, nebol už v pracovnom pomere s odporcom. Svedkyňa Ing. I. P., v tom čase ešte manželka odporcu na pojednávaní pred okresným súdom ohľadom uvedeného dňa uviedla „Celý čas sme boli spolu" (č.l. 107 spisu). Na pojednávaní pred krajským súdom svedkyňa uviedla (č.l. 379 p.v. spisu) „Pokiaľ si dobre pamätám, tak sme vlastne boli doma spolu až pokiaľ sme neodišli k pánu notárovi". Aj podľa odvolacieho súdu nie je vieryhodné tvrdenie navrhovateľa o odovzdaní peňazí v ranných hodinách v reštaurácii Domenica a podpisovanie jej zmluvy v poobedňajších hodinách. I keď pracovný pomer odporcu mal skončiť dňa 31. 08. 2006 na základe dohody zo dňa 28. 08. 2006 (č.l. 192 spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb 197/2008) nebolo zo strany navrhovateľa hodnoverne preukázané, že tento bol v práci. Okrem toho odvolací súd pochybuje, že by reštaurácia bola v prevádzke posledný deň nájmu. Z výsluchu oboch účastníkov pred krajským súdom vyplynulo, že obaja bývali v tom istom bytovom dome a vchode a preto pokiaľ by mali byť poskytnuté peňažné prostriedky nič nebránilo odovzdať tieto na uvedenom mieste keď podľa tvrdenia navrhovateľa ich mal k dispozícii v hotovosti a nie na účte, či v trezore v reštaurácii. Okrem toho v blízkosti bydlísk účastníkov konania bol aj predmetný notársky úrad u ktorého
došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke z 31. 08. 2006. Tiež odvolací súd súhlasil s odporcom v tom, že navrhovateľ bol podnikateľom, ktorý by si odovzdanie peňazí bol určite dal podpísať odporcom v mieste jeho odovzdania a teda v reštaurácii a nespoliehal by sa na to, že sa odporca dostaví túto skutočnosť potvrdiť o niekoľko hodín neskôr na inom vzdialenom mieste. Bolo potrebné tiež prihliadnuť aj na to, že podľa výpovede samotného navrhovateľa pred krajským súdom nemal dôveru k odporcovi. Vzhľadom na to, že nedošlo ani k uzavretiu pôvodne plánovanej zmluvy o založení s.r.o. pre to, že navrhovateľ od uvedeného zámeru upustil a aj v dôsledku toho malo dôjsť k ukončeniu prevádzky reštaurácie, čo pre odporcu vzhľadom na dovtedajšie dlhy znamenalo existenčné problémy, možno dôvodne veriť tvrdeniu odporcu na pojednávaní pred krajským súdom, že vzťahy medzi účastníkmi konania sa od uvedeného času boli vzťahy veľmi naštrbené. Už aj z tohto dôvodu je ťažké uveriť, že by za tohto stavu mal navrhovateľ záujem požičať odporcovi peňažné prostriedky. Aj keď to na pojednávaní pred krajským súdom vysvetľoval dôveru rozdielne pokiaľ ide o podnikanie a pokiaľ ide o požičiavanie nepovažoval odvolací súd uvedené za presvedčivé zdôvodnenie. Bol totiž toho názoru, že len tomu ku komu mám dobrý vzťah a komu dôverujem požičiam peňažné prostriedky.
Ďalej bolo nesporne preukázané výsluchom svedka Ing. V. Y. ako aj písomnou zmluvou o pôžičke, že v rovnaký deň ako sporná zmluva o pôžičke z 31. 08. 2006 bola ním na základe zmluvy (č.l. 56 spisu) poskytnutá odporcovi suma 300.000,- Sk za účelom uhradenia dlhu na nájomnom, ktorý vznikol spoločnosti Elektronik plus, s.r.o. a ktorý chcel odporca uhradiť, aby mohol prevádzkovať reštauráciu od 01. 09. 2006 so súhlasom prenajímateľa SAT, s.r.o. Zmluva bola podpísaná pre tým istým notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom ako zmluva uzavretá s odporcom. Svedok na pojednávaní pred krajským súdom hodnoverne popísal okolnosti, ktoré prechádzali uzavretiu tejto zmluvy o pôžičke, a teda aj dôvody pre ktoré odporcovi peňažné prostriedky požičal ako aj na aký účel. Aj z toho odvolací súd vyvodil, že keby si teda požičal odporca peňažné prostriedky od navrhovateľa nemusel (vylúčiť nemožno, že aj mohol) si tieto požičiavať od Ing. V. Y. ako tvrdil. Treba však v prospech odporcu prihliadnuť na to, že suma 300.000,- Sk zodpovedá sume dlhovanej za nájomné spoločnosti SAT, s.r.o., ktorá predstavovala 250.000,- Sk. Zaplatenie dlhu potvrdila výpoveď svedka Ing. Vojtecha Gregora ako i vkladový lístok Unibanky o poukázaní peňazí v poobedňajších hodinách (vyznačený čas 14:45:24 hod.). Ak by došlo k prevzatiu peňazí v ranných hodinách ako tvrdil navrhovateľ tak by suma 250.000,- Sk bola zaplatená ako dlhované nájomné v uvedenom čase keďže odporca si bol vedomý toho, že aj od zaplatenia tejto sumy závisí, či mu bude reštaurácia prenajatá. Okrem toho poradové číslo na overovaní podpisu odporcu u rovnakého notárskeho úradu (JUDr. Vladimíra Kostovčáka so sídlom Martin) ohľadom zmluvy s navrhovateľom je 0 741105/2006 (č.l. 3 p.v. spisu) a poradové číslo ohľadom zmluvy uzavretej s Ing. V. Y. je 0 738771/2006 (č.l. 56 p.v. spisu). Z toho vyplýva, že táto zmluva (s Ing. V. Y.) bola odporcom podpísaná skôr ako zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania.
Podľa odporcu bol navrhovateľom utvrdzovaný v tom, že musí dôjsť k vyrovnaniu nákladov, ktoré tento vložil do reštaurácie na rekonštrukciu a zariaďovanie a ktoré odporcovi zostanú keď bude pokračovať v prevádzke reštaurácie. Bolo preukázané aj z výsluchu svedka Ing. Vojtecha Gregora, spoločníka SAT s.r.o., ako vlastníka budovy, v ktorej sa reštaurácia nachádzala, že boli vykonané rekonštrukčné práce bez súhlasu vlastníka a že tieto by neboli vrátené spoločnosti Elektronik plus, s.r.o. ako nájomcovi pokiaľ by nájomný pomer skončil navrhovateľ, čo sa v danom prípade aj stalo keďže nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa. Bolo preto možné uveriť tomu, že suma uvedená v zmluve o pôžičke nemala potvrdzovať prevzatie peňazí ale podľa navrhovateľa dlhované vyrovnanie v súvislosti s nákladmi za rekonštrukciu a zariaďovanie reštaurácie. Aj preto sa dá uveriť odporcovi, že zmluvy podpísal z dôvodu, že mu navrhovateľ vysvetlil, že je to jediná možnosť ako sa podeliť a že keďže rekonštruované zariadenie bude užívať on t.j. odporca a preto by mal zaň zaplatiť.
Ďalej zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb/197/2008 vyplýva, že spoločnosť Elektronik plus s.r.o. so sídlom Martin, Priehradka č. 4, IČO: 36 417 245 žalovala odporcu o zaplatenie sumy 132.598,- Sk z titulu faktúry č. 20060077 zo dňa 06. 09. 2006, ktorá mala byť splatná dňa 03. 09. 2007 na sumu 122.598,- Sk a faktúry č. 20060093 zo dňa 30. 09. 2006, ktorá bola splatná dňa 14. 10. 2007 na sumu 68.600,- Sk, z ktorej zostáva uhradiť 10.000,- Sk. Predmetnými faktúrami Elektronik plus, s.r.o. odporcovi vyfakturovala za dodané zásoby a zariadenie reštaurácie. Odporca v konaní poukazoval hlavne na vyjadrenie navrhovateľa ako konateľa z 30. 10. 2008 (č.l. 32 spisu sp. zn. 15Cb/197/2008), v ktorom sa uvádza, že „V prevádzke zostali všetky veci tak ako ich nadobudla spoločnosť navrhovateľa spoločne s investíciami. V čase prevzatia priestorov firmou navrhovateľa - tieto boli v dezolátnom stave a to tak po vizuálnej stránke ako aj technickej a priestory boli
po dohode s prenajímateľom zrekonštruované a súčasne investoval navrhovateľ do celého zariadenia v tom čase ako prevádzkovateľa. S odporcom sa dohodli, že všetky náklady takto z účtovníctva navrhovateľa mu budú vyfakturované a on sa zaviazal, že ich uhradí. Uvedenú reštauráciu prevádzkoval odporca sám ďalšie obdobie a bol mu podľa vzájomnej dohody poskytnutý priestor jeden rok na úhradu, nakoľko v čase ukončenia navrhovateľom, nemal na to finančné prostriedky, aby dlh uhradil. Pokiaľ by sa nejednalo o dohodu ale štandardný predaj, nebol by dôvod na splatnosť faktúry jeden rok. Odporca uvedené priestory reštaurácie prevádzkoval a užíval od uvedenej doby, vrátane investícii a majetku, ktorý bol vyfakturovaný". Podľa odvolacieho súdu z obsahu tohto vyjadrenia v podstate jednoznačne vyplýva dohoda ohľadom investovaných nákladoch. Okrem toho aj splatnosť faktúry vystavenej dňa 06. 09. 2006 za zariadenie reštaurácie do 03. 09. 2007 (pokiaľ ide o splatnosť ešte ďalej faktúry tak táto sa týkala zásob tovaru preto splatnosť mala nastať skoršie 14. 10. 2006) sa zhoduje s lehotami na zaplatenie pôžičiek (pôžička zo dňa 31. 08. 2006 splatná do 04. 09. 2007 a pôžička zo dňa 04. 01. 2007 splatná do 04. 09. 2007) čo potvrdzuje tvrdenie odporcu ohľadom vyrovnania.
Nebolo možné nevziať do úvahy ani tvrdenie odporcu, že poskytnuté peňažné prostriedky mali byť bezúročné. S ohľadom na značnú sumu t.j. 700.000,- Sk, podnikateľskú činnosť navrhovateľa i dobu poskytnutia (v r. 2006 spoločnosť nebola v hospodárskej kríze) sa tiež nedalo uveriť tomu, že by navrhovateľ (naviac ako podnikateľ) takto postupoval a teda uzavrel zmluvu bez úrokov z istiny.
Napokon aj spôsob získania tvrdených peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa a to oboznámiac sa s účtovnou evidenciou jeho spoločnosti, aj z ktorej činnosti mali podľa neho pochádzať poskytnuté peňažné prostriedky, nepovažoval odvolací súd za jednoznačný. Okrem toho sám navrhovateľ uviedol, že spoločnosť mala dlhy voči daňovému úradu (č.l. 26 spisu). Nebolo potom podľa odvolacieho súdu logické, aby navrhovateľ, ktorý ako spoločník Elektronik plus, s.r.o. dlhoval na nájomnom SAT, s.r.o. ako prenajímateľovi, by napriek tomu požičal odporcovi značnú sumu na prevádzkovanie reštaurácie.
Pre rovnaké dôvody bola podľa odvolacieho súdu uzavretá aj druhá zmluva o pôžičke z 05. 01. 2007 len sa týkala vynaložených nákladov za rekonštrukciu zadnej terasy reštaurácie.
Za sporného stavu odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo samotného výsluchu účastníkov konania. Výpoveď navrhovateľa pôsobila všeobecne, málo konkrétne, stroho „dohodli sme sa, doniesol som peniaze, prevzal, podpísala sa zmluva o pôžičke". Miesto a čas odovzdania ako zapamätateľné skutočnosti boli uvádzané rôzne. Navrhovateľ sa vyjadroval aj v možnom číslo „nám", "nám túto pôžičku splatil" (č.l. 331 spisu), „sme požičali" (č.l. 332 spisu). Jeho výpoveď preto navodzovala spojitosť so spoločnosťou Elektronik plus s.r.o., ktorá mala reštauráciu, ktorá bola rekonštruovaná a zariaďovaná v nájme. Výpoveď odporcu, ktorý podrobne a súvisle opisoval skutočnosti pred podpisom zmlúv, považoval odvolací súd za presvedčivejšiu a aj s ohľadom na ďalšie listiny jej preto uveril.
Podľa odvolacieho súd preto prvotná vôľa účastníkov spoločne podnikať na základe pripravovanej spoločenskej zmluvy, vynakladanie finančných prostriedkov na rekonštrukciu a zariaďovanie reštaurácie za týmto účelom avšak bez súhlasu vlastníka budovy, nemožnosť návratu investícií, nutnosť odporcu prevziať nájom pre existenčné problémy a získať aj zariadenie reštaurácie vo vlastníctve spoločnosti navrhovateľa pre zabezpečovanie prevádzky nasvedčujú tomu, že aj keď došlo k podpísaniu zmlúv o pôžičke k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľa nedošlo. Keďže nedošlo k odovzdaniu peňazí nevznikol medzi účastníkmi konania právny vzťah zo zmlúv o pôžičiek v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v ďalšom nezaoberal aj tvrdeniami odporcu pokiaľ ide o neplatnosť zmlúv o pôžičke či odstúpenie od nich.
Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie odporcu za dôvodné a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorý zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil zmenil a návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 31.036,31 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 05. 07. 2007 do zaplatenia zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi právo na ich náhradu bolo priznané. Odporca si uplatňoval trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom: - príprava a prevzatie veci zo dňa 22. 01. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál - 6,95 eur, - účasť na pojednávaní dňa 23. 04. 2009 -
469,74 eur a režijný paušál 6,985 eur, - účasť na pojednávaní dňa 21. 05. 2009 1-ina zo sumy 469,74 eur -117,44 eur a režijný paušál 6,95 eur, - účasť na pojednávaní dňa 04. 06. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál 6,95 eur, - spracovanie vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľa zo dňa 03. 06. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál 6,95 eur, - účasť na pojednávaní dňa 23. 07. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál 6,95 eur, - spracovanie vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľa zo dňa 04. 09. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál 6,95 eur, - účasť na pojednávaní dňa 10. 09. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál 6,95 eur, - účasť na pojednávaní dňa 23. 09. 2009 1-iny zo sumy 469,74 eur - 117,44 eur a režijný paušál 6,95 eur, - odvolanie odporcu proti rozsudku okresného súdu zo dňa 7. 10. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál 6,95 eur, - účasť na pojednávaní dňa 19. 07. 2010 469,74 eur a režijný paušál 7,21 eur, - účasť na pojednávaní dňa 12. 08. 2010 - 469,74 eur a režijný paušál 7,21 eur, - účasť na pojednávaní dňa 30. 09. 2010 - 469,74 eur a režijný paušál 7,21 eur, - účasť na pojednávaní dňa 04. 11. 2010 - 469,74 eur a režijný paušál 7,21 eur, - účasť na pojednávaní dňa 29. 11. 2010 - 469,74 eur a režijný paušál 7,21 eur, - návrh na vykonanie dôkazov z 20. 10. 2010 - 469,74 eur a režijný paušál 7,21 eur, - odvolanie odporcu proti rozsudku okresného súdu z 24. 01. 2011 - 469,74 eur a režijný paušál 7,41 eur, - účasť na pojednávaní na krajskom súde 29. 11. 2011 - 469,74 eur a režijný paušál 7,41 eur, - účasť na pojednávaní na krajskom súde 29. 06. 2012 - 469,74 eur a režijný paušál 7,63 eur, - účasť na pojednáva na krajskom súde 24. 7. 2012 - 469,74 eur a režijný paušál 7,63 eur, - účasť na pojednávaní na krajskom súde 28. 08. 2012 - 469,74 eur a režijný paušál 7,63 eur, - účasť na pojednávaní na krajskom súde 25. 09. 2012
- 469,74 eur a režijný paušál 7,63 eur a DPH 20% - 1.957,46 eur. Spolu sumu 11.745,46 eur. Odvolací súd nepriznal odporcovi odmenu za úkon - spracovanie vyjadrenia odporcu k návrhu z 10. 09. 2009 - 469,74 eur a režijný paušál k tomuto úkonu 6,95 eur nakoľko takéto vyjadrenie už bolo podané dňa 03. 06. 2009. Ďalšie preto nepovažoval za účelné. Okrem toho k podaniu takéhoto ďalšieho vyjadrenia nebol ani súdom vyzvaný. Taktiež nepriznal odporcovi odmenu ani za úkon - návrh na vykonanie dôkazov z 20. 10. 2010 v sume 469,74 eur a režijný paušál v sume 7,21 eur lebo uvedené podanie nepovažoval za podanie vo veci samej tak ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky"). Odporcovi preto priznal celkove sumu 10.600,97 eur (8.834,14 eur + DPH 20% 1.766,83 eur). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom vychádzal z ust. § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 5 písm. b/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy konania zaviazal odvolací súd navrhovateľa uhradiť odporcovi k rukám jeho splnomocneného zástupcu, ktorý ho zastupoval (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. a teda s ohľadom na výsledok konania a nezistenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov zo strany navrhovateľa (§ 138 ods. 1 O. s. p.) zaviazal odvolací súd navrhovateľa nahradiť štátu aj trovy z titulu svedočného v celkovej sume 49,75 eur.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .