Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-311-2011.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/311/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného advokátom JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti odporcovi: L.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, G. XX, XXX XX N. v konaní o zaplatenie 787,83 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 47,- EUR ako náhradu za súdny poplatok za odpor a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 23. 06. 2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 787,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 04. 2010 do zaplatenia a trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Návrh odôvodnil tým, že na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16. 05. 2005 uzavretej medzi účastníkmi, poskytol navrhovateľ odporcovi revolvingový úver formou poskytnutého úverového rámca. Odporca vyčerpal ku dňu 27. 01. 2009 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 337,95 EUR. Odporca sa zaviazal splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 35,- EUR splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Odporca záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Podľa čl. V. bod 3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný. Dňa 28. 02. 2010 sa stal splatný celý dlh odporcu vo výške 787,83 EUR, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov odporcom, ku dňu podania návrhu navrhovateľ eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške 787,83 EUR. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka.
Na návrh navrhovateľa súd vydal dňa 27. 06. 2011 platobný rozkaz č. 27Ro/933/2011-12, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 787,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01. 04. 2010 do zaplatenia, trov konania vo výške 47,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 141,26 EUR a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odporca odpor, v ktorom namietal, že úverová zmluva bola pri podpise poistená počas jeho práceneschopnosti, čo navrhovateľ neakceptoval, žiadal nariadiť súdne pojednávanie.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 25. 09. 2012, právna zástupkyňa navrhovateľa písomným podaním doručeným súdu dňa 19. 09. 2012 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, odporca mal predvolanie na pojednávanie doručené dňa 22. 06. 2012, svoju neúčasť neospravedlnil, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z obchodného registra navrhovateľa, žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16. 05. 2005, Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, oznámením o čiastočnom odstúpení od úverovej zmluvy z 22. 01. 2010, výzvou na splatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 16. 12. 2009, výpisom z účtu klienta, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov z 24. 02. 2012, potvrdením o prijatých platbách od odporcu z 24. 02. 2012 ako aj ďalšími na vec vzťahujúcimi sa dôkazmi, oboznámil sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sa, vl.č. 2435/B mal súd preukázané, že navrhovateľ ako akciová spoločnosť má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky z časti C) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z ktorej predtlačeného textu vyplýva, že podpísaním tlačiva odporca požiadal o poskytnutie úverového rámca, vo výške 20 000 Sk a vydanie úverovej karty na meno. Odporca vzal na vedomie, že žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti. Zároveň sa odporca zaviazal splácať čerpaný revolvingový úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% poskytnutého úverového rámca.
Poskytnutie úverového rámca, ktorý umožňuje dlžníkovi opakovane čerpať úver až do výšky prideleného limitu pri súčasnom platení splátok na vyrovnanie dlžnej sumy (revolvingový úver) je spotrebiteľským úverom, ak je veriteľom právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojho podnikania fyzickej osobe na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podstatou revolvingu je síce sústavné poskytovanie služby, za ktorú dlžník platí v splátkach počas jej poskytovania, napriek tomu ide o spotrebiteľský úver, najmä ak k nemu bola vydaná kreditná karta.
Právne vzťahy v súčasnosti vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Podľa navrhovateľa bola zmluva uzavretá 16. 05. 2005, preto súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona, tento vzťah posudzoval podľa predpisov platných v uvedenom čase, t. j. podľa znenia zákona č. 258/2001 Z. z. Keďže zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným zákonom, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, resp. všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jeho osobitnými ustanoveniami, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Navrhovateľ na preukázanie tvrdenia, že s odporcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol revolvingový úver s kreditnou kartou, iné dôkazy nepredložil. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či je možné listinu, datovanú 16. 05. 2005, považovať za zmluvu o revolvingovom úvere.
Listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie navrhovateľ potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Podpis tlačiva navrhovateľom nie je možné, vzhľadom na obsah časti C) listiny, považovať za akcept návrhu zmluvy. Podľa VÚP navrhovateľ poskytne odporkyni úverový rámec a vydá úverovú kartu až po vyhodnotení v žiadosti uvedených údajov. Zmluva mala podľa bodu III.-1.-1. VÚP, ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať
odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v Návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.
Či bude odporcovi úverový rámec poskytnutý teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal.
Podľa výpisu z účtu nie je možné zistiť, kedy bola odporcovi úverová karta doručená.
Z výpisu z účtu zo dňa 24. 02. 2012 doloženého do spisu navrhovateľom, ako aj z potvrdenia navrhovateľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 24. 02. 2012 súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky v celkovej výške 1 312,18 EUR a to v období od 05. 12. 2005 do 27. 01. 2009.
Z uvedeného výpisu z účtu zo dňa 24. 02. 2012 ako aj z potvrdenia o prijatí splátok zo dňa 24. 02. 2012 súd zistil, že navrhovateľ prijal od odporcu splátky v celkovej výške 1 354,34 EUR.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu (04. 12. 2001) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení 04.12.2001 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom uzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
K žalobe však priložil Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka týkajúcu sa žiadosti odporcu na poskytnutie úveru na nákup konkrétneho druhu spotrebného tovaru. Vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie revolvingového úveru, navrhovateľ upravil v bode II.-1.-2. „ Žiadosť sa po jej náležitom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka. Návrh predkladá klient Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.“ Podľa bodu II.-1.-4. Cetelem oznámi klientovi priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu svoje rozhodnutie, či mieni prijať alebo neprijať Návrh.
Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaniu úverovej karty, nebolo do spisu založené písomné potvrdenie o vydaní platobnej karty a doklad o jej doručení odporcovi, s oznámením maximálnej výšky úverového rámca, ktorý bol navrhovateľ pripravený mu poskytnúť na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho žiadosti.
Aj uzatváranie obchodných zmlúv sa spravuje ustanoveniami §§ 43 až 47 Občianskeho zákonníka (OZ). Návrh na uzavretie zmluvy musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa zmluvu s navrhovaným obsahom uzavrieť. Za prijatie návrhu sa považuje vyhlásenie osoby, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Zmluva je uzavretá okamihom účinného prijatia návrhu na jej uzavretie.
Prijatie návrhu vo všeobecnosti nemusí mať písomnú formu, postačuje, ak bol návrh na uzavretie zmluvy prijatý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 v spojení
s § 43c ods. 1 OZ). Rovnako aj Obchodný zákonník (ObchZ) umožňuje v § 275 ods. 4 vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy reálnym plnením. Týmto spôsobom však môže vzniknúť len taká zmluva, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje písomná forma. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpisuje nie len písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie návrhu, i keď prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. písomnú formu, inak je neplatná. Platne by preto mohla vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie navrhovateľ prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil odporkyni. Akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje.
Navrhovateľ nepredložil súdu oznámenie o prijatí návrhu zmluvy s dokladom o jeho doručení odporcovi. Za dôkaz preukazujúci vznik zmluvy považoval skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, prostredníctvom ktorej finančné prostriedky čerpal a splátky uhrádzal na určené číslo úverového účtu pod prideleným variabilným symbolom. Nepreukázal ani, kedy odporcovi úverový rámec poskytol. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy je, podľa názoru súdu, možné skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a splácal, považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie finančných prostriedkov, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo potrebné navrhovateľom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Navrhovateľ výpisom z úverového účtu preukazoval, že odporca prostredníctvom úverovej karty vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1 312,18 EUR. Túto sumu, prijatú na základe neplatnej zmluvy, bol odporca povinný navrhovateľovi vydať. Podľa výpisu z účtu klienta ako aj podľa potvrdenia navrhovateľa o prijatých splátkach splatil odporca navrhovateľovi v splátkach celkom sumu 1 354,34 EUR, teda viac ako mu poskytol navrhovateľ.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia zákonov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní úspešný, vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania. Súd preto navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku za odpor vo výške 47,- EUR, na ktoré súd zaviazal odporcu uznesením 50C 311/2011-22 zo dňa 19. 01. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. 5Co 177/12-33 zo dňa 30. 04. 2012.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.