Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-50-2012.pdf
PDF · 116.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v právnej veci žalobcu L. V., W. č. XXX/ XX, V. B. O., IČO: 33 924 040, DIČ: 1022393350, právne zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M.R.Štefánika č. 171, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1040507/1/105393/2012 zo dňa 28.februára 2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci sa žalobca včas podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 02.11.2011 č. 744/230/44310/2011/Var, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 11.186,28 EUR. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
V žalobe argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, lebo bolo vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore s viacerými právnymi predpismi a to zákonom č. 511/1992 Zb., konkrétne ustanoveniami § 2 ods. 1, 3, § 29 ods. 1, 2, 4, § 46 ods. 6 písm. b / bod 1. Namietal, že nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré sa týkajú T. I., lebo s T. I. v roku 2008 mal uzavretú zmluvu, predmetom ktorej boli stavebné, výkopové a zemné práce. Išlo o práce na rôznych stavbách na území Slovenska. Na vykonanie konkrétnych prác T. I. uzatvorila ďalšiu zmluvu so spoločnosťou Zbereko, s.r.o., Košice, ktorej úlohou bolo zabezpečiť pracovníkov na konkrétny výkon prác. Pretože išlo väčšinou o brigádnikov, vyplácala ich denne. Okrem toho na stavbe bola veľká migrácia. Práce však boli vykonané a za výber zamestnancov zodpovedala spoločnosť Zbereko. Žalobca zdôraznil, že tieto skutočnosti T. I. potvrdila vo svojom vyhlásení, ktoré správcovi dane predložil a akékoľvek trestné stíhanie T. I. nesúvisí s ním. Akcentoval, že bol v právnom vzťahu s T. I. a nie so spoločnosťou Zbereko, s.r.o., prípadne ďalšími spoločnosťami, v dôsledku čoho správca dane aj žalovaný vykonané dôkazy v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. hodnotili jednostranne v jeho neprospech.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že argumentáciu uvedenú v žalobe považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú. Táto je identická s dôvodmi odvolania, preto poukazuje aj na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, lebo žalovaný sa vyporiadal úplne podrobne so všetkými argumentami odvolávajúceho v odvolaní. Pretrvávajúce námietky žalobcu nijakým spôsobom neovplyvňujú závery daňových orgánov vo veci, ak v zhode konštatovali, že žalobca porušil ustanovenie §49 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, lebo nebol preukázaný nákup tovaru a služieb, a preto uplatnené odpočítanie dane správca dane neuznal.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Vranov nad Topľou dňa 02.11.2011 pod č. 744/230/44310/2011/Var vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k platiteľovi dane L. V., W. XXX/XX... daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 11.186,28 EUR s tým, že 1. daň uvedená v daňovom priznaní je 88.795,-- SKK,
2. daň zistená správcom dane po daňovej kontrole je 425.793,-- SKK
3. rozdiel dane predstavuje sumu 336.998,-- SKK
s tým, že žalobcovi bola uložená povinnosť predmetnú sumu zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.
Žalovaný na základe odvolania žalobcu citované rozhodnutie správcu dane podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 165 ods. 2 zákona č. 563/2003 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)... potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania, pričom odvolacie dôvody sú totožné s námietkami nezákonnosti v žalobe. Poukázal na to, že Daňový úrad Vranov nad Topľou na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou a bolo preukázané, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 041/2008, základ dane 113.000,-- Sk, DPH 21.470,-- Sk, spolu 134.470,-- Sk za stavebné práce - diaľnica Poprad, č. 040/2008, základ dane 131.040,-- Sk, DPH 24.897,60 Sk, spolu 155.937,60 Sk za výkopové práce - komunikácia, č. 042/2008, základ dane 164.740,-- Sk, DPH 31.300,60 Sk, spolu 196.040,60 Sk za výrobu zámkovej dlažby, č. 069/2008, základ dane 80.000,-- Sk, DPH 15.200,-- Sk, spolu 95.200,-- Sk za zemné práce - kanalizácia, č. 071/2008, základ dane 70.500,-- Sk, DPH 13.395,-- Sk, spolu 83.895,-- Sk za stavebné práce - D1 Mengusovce, č. 070/2008, základ dane 117.325,-- Sk, DPH 22.291,80 Sk, spolu 139.616,80 Sk za archeologické práce VV, č. 068/2008, základ dane 186.960,-- Sk, DPH 35.522,40 Sk, spolu 222.482,40 Sk stavebné práce križovatka VV, č. 073/2008, základ dane 53.105,-- Sk, DPH 10.090,-- Sk, spolu 63.195,-- Sk stavebné práce - odľah. komora, č. 072/2008, základ dane 50.000,-- Sk, DPH 9.500,-- Sk, spolu 59.500,-- Sk stavebné práce - Prešov, č. 074/2008, základ dane 807.000,-- Sk, DPH 153.330,-- Sk, spolu 960.330,-- Sk rekonštrukcia STL KE, spolu za IV. štvrťrok 2008 základ dane 1.773.670,-- Sk, DPH 336.997,40 SK, spolu 2.110.667,40 SK od dodávateľa T. I., Z.. XXX.
Poukázal na to, že správca dane u daňového subjektu T. I. vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2008, pri ktorej sa tento daňový subjekt vyjadril, že jednotlivé práce iba prefakturoval svojim odberateľom, osobne ich neprebral, preto nevie uviesť konkrétnu osobu, ktorá stavebné práce prevzala, ani čo bolo predmetom prác a kde sa vykonali. Následne bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 21.02.2011 (zápisnica č. 744/320/6426/2011/DonM), kde T. I. uviedla, že práce boli vykonané sprostredkovane spoločnosťou Zbereko, spol. s r.o., so sídlom Krivá 23, Košice, pričom správcom dane na základe dožiadaní zo dňa 12.03.2010 č. 744/320/9633/2010/ZáhP a zo dňa 05.05.2010 č. 744/320/16012/2010/ZáhP u miestne príslušného správcu dane spoločnosti Zbereko, spol. s r.o., prostredníctvom Daňového úradu Košice IV. mal správca dane zistené, že táto spoločnosť pre daňový subjekt T. I., Z. XXX nevykonala žiadne práce, ani nevyhotovila žiadne faktúry, čo vyplýva z odpovedí zo dňa 12.04.2010 a 04.06.2010. Pri svedeckej výpovedi dňa 16.05.2011 za účasti daňového subjektu žalobcu doplnila, že neboli to len stavebné práce, ale aj výroba dlažby a iné práce, ktoré boli robené sprostredkovane, dodávateľským spôsobom, pretože nemá zamestnancov. Práce boli zaplatené v hotovosti. Podľa vyjadrenia žalobcu práce zadával pani I., práce boli vykonané a nevie však uviesť, či boli vykonané jej zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Následne boli práce vyfakturované a riadne zaplatené, čo je potvrdené notárom s poukazom na zápisnicu č. 744/320/17388/2011/DonM.
Na základe obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.04.2011 mal kontrolovaný daňový subjekt predložiť dôkazy k predmetným faktúram, ktorými deklaroval vykonanie stavebných prác. Následne dňa 15.06.2011 správcovi dane bola predložená zmluva o dielo zo dňa 31.01.2008, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a T. I. na stavebné, výkopové a zemné práce. Žalobca pred správcom dane uviedol, že ďalšie doklady nezabezpečoval, pretože mal uzavretú zmluvu o dielo, preto sa nestaral o to , kto konkrétne predmetné práce vykonal. To, že pani I. mala na vykonanie uvedených prác subdodávateľov, sa dozvedel až od správcu dane. Na základe žiadosti dňa 21.06.2011 správca dane žiadal o súčinnosť Okresné riaditeľstvo PZ vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície, v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou u daňového subjektu žalobcu z dôvodu podozrenia, že k zdaniteľnému obchodu na základe faktúr vyhotovených daňovým subjektom T. I. nedošlo. Dožiadaný orgán - Okresné riaditeľstvo PZ vo Vranove nad Topľou v liste zo dňa 22.06.2011 Daňovému úradu vo Vranove nad Topľou oznámilo, že bolo vedené trestné konanie vo veci obvinenej T. I., stíhanej za zločin skrátenia dane a poistného za obdobie III. a IV. štvrťrok 2008 za neoprávnené uplatnenie odpočítania dane, pretože k uskutočneniu zdaniteľného obchodu od spoločnosti Zbereko, spol. s r.o., Košice, Košická stavebná, spol. s r.o., Košická Polianka a SAPEX, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov nedošlo. Išlo o fiktívne doklady, ktoré neboli týmito spoločnosťami vystavené. Preto bol vypočutý konateľ spoločnosti Zbereko, spol. s r.o., Košice a Košická stavebná, spol. s r.o., Košická Polianka Ing. I. T., ktorý vo svojej výpovedi poprel spoluprácu s T. I.. Rovnako aj konateľ spoločnosti SAPEX Dr. Y. O. uviedol, že podniká v oblasti reštauračných služieb, prenájmu nehnuteľností a starostlivosti o vojenské hroby z II. svetovej vojny a meno T. I. mu nič nehovorí a nikdy s ňou nespolupracoval. K týmto dôkazom sa žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vyjadril v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 744/320/39419/2011/DonM dňa 28.09.2011 tak, že faktúry vyhotovila p. I. za práce, ktoré uskutočnila a jeho firma nemá žiaden zmluvný vzťah s jej dodávateľmi.
Správca dane na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že sporné faktúry daňový subjekt T. I. pre odberateľa L. V. vyhotovila, ale bez toho, aby deklarované služby a dodanie tovaru realizovala. Ani jeden z uvedených daňových subjektov nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia správcu dane a podporili ich tvrdenia. Správny orgán prvého stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca pri odpočítaní dane porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty, lebo nebol preukázaný nákup tovaru a služieb a odpočítanie dane vo výške 336.998,-- Sk nebolo uznané.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 2 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 6 písm. e/ , § 29 ods. 1, 2, 4, 8, ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov §49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, s poukazom na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k aplikácii procesného predpisu.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný argumentoval tým, že jedným zo základných predpokladov pre uplatnenie práva na odpočítanie dane u daňového subjektu je, že táto daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane u žalobcu z faktúr č. 041/2008, č. 040/2008, č. 042/2008, č. 069/2008, č. 071/2008, č. 070/2008, č. 068/2008, č. 073/2008, č. 072/2008, č. 074/2008 spolu vo výške 336.997,40 Sk od dodávateľa T. I., Z. XXX. Dodávateľka žalobcu deklarované dodávky tovarov a služieb nevedela preukázať a tvrdila, že fakturované zdaniteľné obchody žalobcovi dodávala prostredníctvom iných daňových subjektov, ktoré tvrdenie nevedela preukázať žiadnym relevantným dôkazom a označené daňové subjekty spoluprácu s T. I. popreli. Na základe spolupráce s policajným orgánom mal správca dane zistené, že dodávky tovarov a služieb ako aj vyhotovenie faktúr potencionálni dodávatelia nepotvrdili a v skutočnosti išlo o fiktívne doklady.
Na základe výsledkov šetrenia prvostupňovým správnym orgánom a PZ žalovaný dospel k záveru, že k deklarovanému zdaniteľnému obchodu v skutočnosti nedošlo, preto správca dane oprávnene konštatoval pri odpočítaní dane kontrolovaným daňovým subjektom - žalobcom porušenie § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, pretože na základe takto zisteného skutkového stavu bolo jednoznačne preukázané uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených platiteľom napriek tomu, že mu predmetné služby ani tovar nedodal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, že boli porušené základné pravidlá daňového konania, ustanovenie § 29 ods. 1, 2, 4 a § 46 ods. 6 písm. b/ bod 1 Zákona o správe daní a to napriek tomu, že nie je v odvolaní uvedené konkrétne, v ktorých súvislostiach správca dane nepostupoval podľa týchto ustanovení, v odvolaní nebolo uvedené. Žalovaný ako odvolací orgán dôvodil tým, že právo na odpočítanie dane uplatňuje odberateľ. Je predovšetkým na ňom, aby zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by jednoznačne preukazovali, že prijatý zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako je deklarovaný. Predložením samotnej faktúry nevzniká daňovému subjektu automaticky nárok na odpočítanie dane, pretože predložená faktúra musí odrážať skutočnosť, ktorú daňový subjekt musí bezpodmienečne preukázať primeranými dôkaznými prostriedkami. Zmluva o dielo preukazuje iba zámer zmluvných strán a prehlásenie jednej zo zmluvných strán, že sa zámer realizoval, nepovažuje žalovaný za dostatočne preukázané.
Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že námietka žalobcu ako odvolateľa, že správca dane hodnotil vykonané dôkazy v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 Zákona o správe daní, považoval za nedôvodnú. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepredložil k daňovej kontrole ani k odvolaciemu konaniu taký dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že zdaniteľný obchod realizoval platiteľ, ktorý vyhotovil faktúry, na základe ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 247 ods. 1 - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. - konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Z citovanej žaloby vyplýva, k porušeniu ktorých ustanovení procesného predpisu zákona č. 511/1992 Zb. prvostupňovým správnym orgánom podľa názoru žalobu došlo, pričom porušenie žalobcom uvádzaných ustanovení malo za následok jednostranné hodnotenie vykonaných dôkazov.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane na základe daňového priznania na daň z pridanej hodnoty zo dňa 22.01.2009 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu IV. štvrťrok 2008. V daňovom priznaní uviedol, že došlo k dodaniu tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona zdanené 10%, základ dane 2.453.823,-- SKK, daň 466,226,-- SKK, dodanie tovaru a služby s oslobodením od dane 114.953,-- SKK, z toho podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona 114.953,-- SKK, daň celkom vyčíslená sumou 466,226,-- SKK, odpočítanie dane celkom podľa § 49 až § 54 zákona v sume 377.431,-- SKK, z toho podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona 19% - 377.431,-- SKK, vlastná daňová povinnosť žalobcu bola vyčíslená sumou 88.795,-- SKK.
Z dokazovania vykonaného správcom dane v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 21.02.2012 č. 744/320/6426/2011/DonM vyplýva, že dodávateľ žalobcu T. I. uviedla vo vzťahu k faktúram za IV. štvrťrok 2008 č. 041/2008, int. č. 2008034, popis prác: stavebné - diaľnica Prešov, základ dane 113.000,-- Sk, daň 21.470,-- Sk, spolu 134,470,-- Sk..., že tieto faktúry vyhotovila pre daňový subjekt PEMON, L. V., W. XXX/ XX, V. B. O.. Ďalej uviedla, že v roku 2008 nezamestnávala pracovníkov, ktorí vykonali uvedené práce, tieto boli vykonané sprostredkovane spoločnosťou Zbereko, a.s., Košice, Hlavná 23, ktorej konateľom je p. T., neprevzala jednotlivé stavebné práce osobne a nevie uviesť konkrétnu osobu, ktorá tieto práce prevzala. Ďalej uviedla, že faktúry tak, ako boli uvedené, vyhotovila ona osobne a k ďalším záležitostiam sa nevyjadrila.
Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.05.2011 č. 744/320/17388/2011/DonM za účasti svedka T. I., ktorá opätovne zopakovala, že faktúry vyhotovila pre žalobcu. Tieto práce boli vykonané sprostredkovane cez jej dodávateľov, pričom dožiadaním bolo zistené, že subdodávateľ spoločnosť Zbereko, a.s., Košice predmetné faktúry pre spoločnosť T. I., Z. XXX nevyhotovil a stavebné práce nevykonal. Žalobca uviedol, že (citácia): „Práce som zadával pani I.. Práce boli vykonané. Neviem, či boli vykonané pani I. (jej zamestnancami) alebo dodávateľským spôsobom. Následne boli práce vyfakturované a riadne zaplatené, čo je potvrdené notárom.“
Z ďalšej zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.06.2011 č. 744/320/22382/2011/DonM vyplýva, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy k vykonaným stavebným prácam a prácam vykonaným bagrom MEW HOLAND podľa prijatej faktúry. Predložil iba zmluvu o dielo zo dňa 31.01.2008, ktorá bola uzatvorená medzi T. I., Z. XXX a L. V., W. XXX/XX, V. B. O.. V zápisnici z uvedeného dňa poukazoval na zmluvu o dielo s tým, že o ďalšie záležitosti, t.j. kto konkrétne vykonal práce, sa nestaral. To, že pani I. mala na vykonanie vyššie uvedených prác vyplývajúcich z týchto faktúr subdodávateľov, sa dozvedel až od správcu dane pri ústnom pojednávaní.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2008 v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
Podľa § 8 ods. 1 - dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
Podľa § 9 ods. 1 - dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8... .
Z daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2008 je nesporné, že žalobca v daňovom priznaní uviedol dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9 Zákona o dani z pridanej hodnoty so základom dane 2.453.823,-- SKK. Súčasne týmto daňovým priznaním si uplatnil aj nárok na odpočítanie dane v celkovej sume 377.431,-- SKK.
Zákon o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane upravuje v § 49 ods. 1 tak, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a/ citovaného ustanovenia - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa - 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71... .
V rozhodnutí správcu dane a žalovaného uvedenými faktúrami žalobca preukazoval dodanie tovarov a služieb od dodávateľa T. I., ktorá v rámci dokazovania vykonaného správcom dane jednoznačne uvádzala, že tovary a služby, ktoré následne na základe zmluvy o dielo dodala žalobcovi, jej bolo dodané subdodávateľom Zbereko, s.r.o.. Vykonaným dokazovaním správcom dane však dodanie týchto tovarov a služieb preukázané nebolo a v priebehu konania pred správnym orgánom prvého stupňa žalobca nepredložil listinné dôkazy okrem faktúr a dodatočne predloženej zmluvy o dielo žiadne listinné dôkazy, ktorými by faktúrami deklarované dodanie tovarov a služieb preukázal.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 2 ods. 1 až 8 upravuje základné zásady daňového konania, podľa ktorých v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa ods. 3 - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Žalobca v žalobe vytýka daňovým orgánom, že postupovali v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami, v žiadnom prípade však neuviedol, v čom konkrétne došlo správnymi orgánmi k porušeniu týchto ustanovení. Ak žalobca namieta, že došlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 1, 2 a 4, podľa ktorých dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov a ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, aj vo vzťahu k týmto ustanoveniam neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušeniu týchto ustanovení.
Ani vo vzťahu k vyššie citovaným ustanoveniam vzťahujúcim sa na dokazovanie žalobca nepreukázal, aké dôkazy navrhoval pri daňovej kontrole vykonať, a ktoré správca dane nerealizoval. Opomenul však základnú skutočnosť vo vzťahu k povinnosti kontrolovaného daňového subjektu upravenú v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa názoru súdu správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na základe skutkových zistení, ktoré boli uvádzané T. I. ako dodávateľom žalobcu a z tohto dokazovania jednoznačne vyplynulo, že T. I. uvádzaní subdodávatelia dodávku pre T. I. nerealizovali.
Ak žalobca správcovi dane ani žalovanému nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr, potom správca dane a žalovaný dospeli k správnemu záveru, že ide iba o deklarovanie dodania tovaru a služieb bez reálneho obsahu a žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno a to za situácie, keď si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 25.09.2012 okrem iného uviedol, že práce, ktoré pani I. urobila, vykonané boli. Podľa jeho informácií pani I. zamestnancov mala, sú to ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, zamestnávala ich fakticky načierno, neplatila za nich odvody, teda nemohla sa priznať, že týchto ľudí zamestnávala, preto uviedla ako zamestnávateľov v daňovom konaní uvádzané spoločnosti Zbereko atď. a tí, ktorých zamestnávala, sa báli, že poberali sociálnu dávku a pracovali načierno. Ak teda žalobca tieto informácie mal, neposkytol ich správcovi dane a sám seba vystavil riziku, že nepreukáže reálne dodanie tovarov a služieb z dôvodov tak, ako uvádza správca dane a následne žalovaný. Tak, ako je argumentované v odôvodnení správcu dane a žalovaného, žalobca nepredložil žiadny podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od dodávateľky T. I. a nemožno teda konštatovať, že by vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, a že by dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu mal znášať správca dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 1/2011). Aj podľa názoru súdu povinnosťou žalobcu bolo predložiť okrem zmluvy o dielo, ktorú uzavrel s T. I., iné dôkazy, ktorými by preukázal reálny obsah faktúr, ktorými deklaroval dodanie tovarov a služieb, čo žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal a sám sa vystavil situácii, že predložené faktúry budú mať iba deklaratórny charakter bez reálneho obsahu.
Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žalobe je v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.