Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Moravčíková vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov - matky: T. L., nar. X.X.XXXX, bytom J. X/XX, L., zastúpenej advokátom: JUDr. Igor Horanský, Trebatice 187 a otca: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, X., zastúpeného advokátom: Mgr. Radovan Ulehla, Winterova 62, Piešťany, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. októbra 2011 č.k. -223, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca k maloletému J. X. zo sumy 82,98 Eur na 160,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2011 s tým, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.10.2011 vo výške 385,10 Eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne po dobu 19 mesiacov a 20. mesiac v sume 10,- Eur, spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -48 zo dňa 30.11.2006 v časti výživného. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 65 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne tým, že pri rozhodovaní sa zameral na zmenu pomerov, ktorá nastala za obdobie 5 rokov od poslednej úpravy výživného na strane maloletého, tak i na strane rodičov a zistil, že maloletý úmerne veku vyrástol, navštevuje školské zariadenie vyššieho stupňa a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, maloletému dáva dokonca naviac vreckové 15,- Eur mesačne. Súd konštatoval zmenu aj na strane rodičov v tom, že matka uzavrela 16.8.2008 nové manželstvo, jej príjem sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil o 30,71 Eur mesačne, nakoľko v súčasnosti má príjem 394,55 Eur a v čase ostatného rozhodnutia mala zárobok 363,84 Eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na maloletého 22,- Eur a výživné od jeho otca 82,98 Eur. Manžel matky je živnostník majúci vlastný príjem, ktorý má od roku 2000 vypočítanú daň na úhradu 1.429,79 Eur a základ dane 11.733,82 Eur. Matka maloletého súdu neuviedla aký mesačný príjem dosahuje jej manžel, nakoľko jeho príjmy sú nepravidelné. Nakoľko neuniesla dôkazné bremeno o mesačnom príjme svojho manžela, súd vychádzal z ňou prezentovaných mesačných výdavkov, ktoré dosahujú 1.088,165 Eur. Súd vyhodnotil tvrdenia matky o nákladoch na maloletého J., prečo niektoré považoval za dôvodné a iné za nedôvodné a ustálil, že suma 50,- Eur na ošatenie pre dieťa mesačne je sumou primeranou a zohľadnil i zvýšené výdavky v spojení so zdravotným stavom maloletého.

Čo sa týka otca, súd porovnával príjem otca v čase schválenia rodičovskej dohody v roku 2006 a v období podania návrhu, pričom zistil, že otec od augusta 2006 býval v I. u kamaráta, nič mu neplatil za bývanie, učil sa anglicky, nepracoval a živila ho jeho matka. Takýto stav pretrvával do 30.11.2006. V súčasnosti otec pracuje v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom s mesačným zárobkom 350,- Eur mesačne brutto, ktoré v čistom predstavuje 303,10 Eur. Podľa vyjadrenia otca rodina mu pomáha splácať úver. Pri výške mesačného príjmu otca súd prihliadal na postavenie otca v jeho spoločnosti, teda že pracovnú zmluvu i dodatok k nej uzatváral vlastne na jednej strane ako konateľ spoločnosti a na druhej strane ako zamestnanec, tzn. sám si určil výšku mesačnej mzdy. Hlavné práce vykonávané otcom sú výmena kotlov, kúrenie, voda, výkop kanálov a žúmp. Pokiaľ by malo byť pravdivé, že už dva roky je v strate ako sám tvrdí, je otázne, prečo sa dávno ako zamestnanec nezamestnal v inej firme, kde by isto dosahoval vyšší príjem vzhľadom na charakter prác a nebol by odkázaný na finančné príspevky príbuzných. Súd sa priklonil k názoru, že pokiaľ by bola spoločnosť otca v skutočnosti stratová, nezamestnávala by okrem otca i ďalšieho zamestnanca. Otec mal v čase podania návrhu na súd mesačné výdavky spojené s bývaním v sume 100,- Eur, od augusta 2011 mal mesačné výdavky spojené s bývaním v sume 97,46 Eur, platí na výživu maloletého J. 82,98 Eur a na ďalšieho trojročného syna O. tiež 80,- Eur mesačne. Jeho družka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a v súčasnosti s ňou očakáva narodenie druhého dieťaťa. Spolu majú výdavky 405,32 Eur mesačne. Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že otec v skutočnosti má vyšší príjem a preto mu vyhovuje pracovať vo vlastnej firme a okolnosť, že otec očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa vyhodnotil ako absolútne nezodpovedné. Návrh matky za takýchto okolností súd prvého stupňa považoval za dôvodný a po ustálení zmeny pomerov dospel k záveru, že primeraným výživným na maloletého J. je suma 160,- Eur mesačne, ktorá je primeraná jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj hlavne pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd pri určení výšky zvýšeného výživného vychádzal i z toho, že otec na svojho trojročného syna dobrovoľne dáva jeho matku na výživu 80,- Eur, teda už otec sám by si mal uvedomiť, že J. je o 10 rokov starší a jeho potreby sú podstatne vyššie. Súd prihliadol i na výdavky otca, ktoré má spoločne so svojou družkou, ktorá by sa mala v rovnakej miere podieľať na poplatkoch spojených s bývaním v dome. Tiež prihliadol i na okolnosť, že otec dobrovoľne platí, maloletému J. mesačne vreckové 15,- Eur, kupuje mu darčeky, stretáva sa s ním a o dieťa má záujem, berie ho na dovolenky. Zvýšením výživného za obdobie 1.6.2011 otcovi vznikol nedoplatok v celkovej výške 385,10 Eur, ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 20,- Eur po dobu 19 mesiacov a 20. mesiac v sume 5,40 Eur, spolu s bežným výživným z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného. Vo zvyšku súd návrh matky považoval za bezdôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v časti zvýšeného výživného podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok obsahuje zrejmé nepresnosti a skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. S rozsudkom nesúhlasí a má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že matka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočných oprávnených potrieb maloletého. Jej vyjadrenia pred súdom sú tendenčné a zavádzajúce. Nie je pravdou a nevyplynulo to ani z dôkazov, že by maloletý J. trpel zdravotnými problémami, ktoré by mali za následok zvýšenie nákladov na jeho starostlivosť. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala iné okolnosti alebo náklady, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu výživného takmer o 100%. Maloletý J. sa zatiaľ žiadnym spôsobom nepripravuje na povolanie a celkové uplatnenie v živote inak ako tým, že navštevuje základnú školu, nenavštevuje žiadne záujmové krúžky, nešportuje a nemá ani iné mimoškolské aktivity. Zvýšenie výživného na sumu 160,- Eur mesačne je pre neho neprimerané, jeho príjmy nie sú v takej výške, aby bol schopný takto vysoké výživné platiť. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa okrem iného predložil jeho pracovnú zmluvu, kompletné účtovníctvo spoločnosti MaPeX X. s.r.o., z ktorého jednoznačne vyplýva, že spoločnosť nemá dostatok prostriedkov na úhradu iných miezd ako tie, ktoré sú mu vyplácané. Podnikať začal pred dvomi rokmi, kedy musel do spoločnosti nakúpiť prístroje, technické vybavenie, nákladný automobil a všetky tieto prostriedky financoval tak, že spoločnosť si vzala úvery, automobil kúpil na lízing. Nie je teda pravdou, že by mohol kedykoľvek podnikanie ukončiť, pretože najskôr by musel uspokojiť veriteľov spoločnosti. Ak by súd dostatočne skúmal účtovníctvo predmetnej spoločnosti, dospel by k záveru, že spoločnosť neprodukuje dostatok zdrojov na prípadné zvýšenie jeho mzdy. Súdom zvýšené výživné na 160,- Eur je neprimerané i z dôvodu, že o maloletého sa stará nad rámec stanoveného výživného, poskytuje mu mesačne vreckové, kupuje mu ošatenie, potreby do školy a vždy sa mu snaží podľa svojich schopností a možností pomáhať. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť k maloletému O. X. a spoločne žije v domácnosti s jeho matkou - družkou I. B., ktorá je v 5. mesiaci tehotenstva, pričom nie je vlastným pričinením nezamestnaná a preto musí zabezpečovať i jej výživu. Spoločnosť MaPeX X. s.r.o. bola v účtovných rokoch 2008, 2009 v strate a zisk, ktorý dosiahla v účtovnom roku 2010 bol použitý na úhradu strát za predchádzajúce účtovné obdobia. Spoločnosť nevykonáva inú činnosť ako tú, ktorú robí sám spolu s jedným zamestnancom, nepredávajú žiaden tovar. Dodávajú iba služby v oblasti vodoinštalácie a kúrenia. Jeho skutočný príjem je teda 350,- Eur mesačne, z čoho plní vyživovaciu povinnosť k maloletému J. a O., pomocou celej rodiny spláca hypotekárny úver na rekonštrukciu rodinného domu v splátke 400,- Eur mesačne, prispieva a hradí všetky poplatky spojené s domácnosťou 100,- Eur mesačne a nakoľko sa do predmetného rodinného domu nasťahoval len pred dvomi mesiacmi, nevie aké zálohové platby bude platiť za plyn. Matka žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je podnikateľom s neporovnateľne vyšším príjmom aký má on, sama pracuje a na dôvažok matka poberá aj rodinné prídavky. Náklady na domácnosť matky sú oproti tým jeho preukázateľne nižšie, pričom tieto nepochybne zdieľa so svojím manželom. Naproti tomu on nemá partnera s porovnateľným príjmom a na jeho práci závisí chod celej domácnosti, celá výživa a splácanie záväzkov, ktoré má ako osoba voči banke z titulu splácania hypotekárneho úveru na bývanie. Je názoru, že aj doterajšie výživné nebolo neprimerané, keďže má viac vyživovacích povinností ako aj vzhľadom na zmenu pomerov na strane matky, ktorá pri poslednej úprave výkonu rodičovských práv vychovávala syna sama, dnes však žije s manželom, ktorý zabezpečuje potreby domácnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako nesprávny zmenil a návrh matky na zvýšenie bežného výživného na maloletého J. zamietol, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka k doručenému odvolaniu otca podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že všetky tvrdenia uvedené v odvolaní otca prvostupňový súd dostatočne posúdil, vyhodnotil a rozhodol správne v súlade so zisteným skutkovým stavom. Zdôraznila, že od otca odišla 6.12.2005 zo spoločnej domácnosti aj so synom kvôli domácemu násiliu bez akýchkoľvek prostriedkov, bez podielu z vecí, čo spolu nadobudli. Dodnes nemajú vyporiadané BSM, pretože otec si všetko nechal a už siedmy rok užíva sám. Otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho tvrdeniu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Je nepochybné, že maloletý J. je liečený na alergológii, imunológii, kardiológii a endokrinológii. Otec o týchto zdravotných problémoch syna nevie len preto, že sa o jeho zdravotný stav nikdy nezaujímal. Maloletý X.XX.XXXX bude mať 15 rokov, potrebuje do školy pomôcky, ktoré si vyžadujú nemalé finančné náklady. Pokiaľ otec poukazuje stále na svoj údajne nízky zárobok, ktorý si však ako zamestnanec, jediný spoločník a konateľ spoločnosti určuje sám, každý vie ako to v podnikaní chodí. Otec zarobil v Anglicku veľa peňazí, takže mal dobrý štart na podnikanie. To, že zarobil, potvrdzuje fakt, že samotné založenie spoločnosti si vyžaduje finančné prostriedky. Mzda vyplácaná ako zamestnancovi je jedna vec a príjmy z podnikania sú druhá vec. Skutočnosť, že príjmy z podnikania predstavujú vyššiu položku ako tvrdí otec, svedčia tvrdenia a vyjadrenia samotného otca o jeho výdavkoch, ktorých výška predstavuje podľa vlastného udania otca 762,98 Eur. Je teda zrejmé, že jeho príjem je oveľa vyšší ako ním deklarovaný príjem zamestnanca. Okrem toho pokiaľ by mal príjem 350,- Eur ako zamestnanec, nemohol by mu byť poskytnutý ani hypotekárny úver s mesačnou splátkou cca 400,- Eur, ktorý bol dokonca navýšený. Tvrdenia otca že maloletému dáva vreckové a poskytuje ošatenie už nie sú pravdivé. Pokiaľ otec sa dozvedel, že podala návrh na zvýšenie výživného, synovi nedal žiadne vreckové. Otec keď príde pre maloletého J. v súdom určených dňoch, zavezie ho k sebe domov a viac sa o neho nezaujíma. Otcom uvádzaný príjem nie je jeho jediným príjmom. Jeho majetkové pomery ako vyplynulo aj z ním predložených dôkazov sú nadštandardné a určite sú také aj jeho príjmy. Otec si dovolí platiť na maloletého O., ktorý je vo veku troch rokov výživné 80,- Eur mesačne a také isté výživné považuje za primerané aj pre 15-ročného tínedžera. Skutočnosť, že doposiaľ nepodala návrh na zvýšenie výživného svedčí o tom, že sa snažila vystačiť s tým, čo mali, ale ďalej to už nie je pre ňu zvládnuteľné. Čo sa týka príjmov jej manžela, má vyživovaciu povinnosť na syna z prvého manželstva a takisto spláca úvery. V prípade potreby navrhla, aby súd zistil skutkový stav na mieste samom, prípadne aj ohliadkou v akých podmienkach žije maloletý J. a v akých žije jeho otec. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a preto ho navrhla ako taký potvrdiť.

K odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie i kolízny opatrovník a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Pri zvýšení výživného sa vychádzalo z príjmov oboch rodičov, ich možností, schopností a majetkových pomerov, ale najmä bolo nutné vychádzať z potrieb maloletého J., ktorý je žiakom 8. ročníka základnej školy a má zdravotné problémy, z čoho matke vyplývajú zvýšené výdavky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ust. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.11.2006, č.k. bolo zistené, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému J. tak, že na čas po rozvode manželstva rodičov bola súdom schválená dohoda rodičov v zmysle, ktorej dieťa bolo zverené matke a otec sa zaviazal prispievať na neho výživným 2.500,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.12.2006. V čase predchádzajúcej úpravy mal maloletý 9 rokov. Rodičia vtedy iné vyživovacie povinnosti nemali.

Aktuálne má maloletý 14 rokov, nastupuje do posledného ročníka základnej školy. Okrem bežných výdavkov matka má s ním i zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotnými problémami, keď s ním navštevuje zubnú ambulanciu endokrinológa a alergológa a dopláca na predpisované lieky o čom predložila doklady. Okrem toho s ním navštevuje i psychologickú poradňu, lebo maloletý je ľavák a má problémy s písomným prejavom. Maloletý je fyzicky vyspelý a oblečenie mu matka kupuje vo veľkostiach ako pre dospelého o čom svedčia matkou predložené pokladničné bloky.

Matka maloletého je aktuálne zamestnaná a podľa potvrdenia zamestnávateľa má mesačný príjem 394,55 Eur a poberá rodinné prídavky na maloletého 22,01 Eur. Matka medzičasom uzavrela manželstvo, ale inú vyživovaciu povinnosť nemá. Príjem jej manžela súd prvého stupňa ustálil sumou min. 1.088,- Eur mesačne, ktorá suma predstavuje matkou uvedené výdavky rodiny. Manžel matky má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu vo veku 13 rokov.

Z výpovede otca pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že jeho priemerný čistý mesačný príjem ako príjem jediného spoločníka spoločnosti MaPeX X. s.r.o. predstavuje 350,- Eur brutto mesačne, pričom jeho výšku si stanuje sám. V spoločnosti je zamestnaný ešte jeden zamestnanec s takým istým príjmom ako otec. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou má spoločného dieťa - maloletého O., na ktorého prispieva tiež 80,- Eur mesačne a očakávajú narodenie druhého dieťaťa. Družka otca je na materskej dovolenke a poberá rodičovsky príspevok. Spoločne obývajú novo zrekonštruovaný rodinný dom patriaci otcovi, na ktorý otec spláca hypotekárny úver v súčasnosti navýšený na 394,88 Eur mesačne, tvrdiac, že v splácaní mu pomáhajú rodičia družky, ktorí podnikajú a s ktorými má spletité majetkové vzťahy. Otec má dve autá, jedno na leasing.

Zhrnúc všetky vyššie uvedené preukázané skutočnosti, prvostupňový súd správne uzavrel, že od ostatnej úpravy výživného otca k maloletému J. došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré nesporne odôvodňujú zvýšenie výživného. Predovšetkým maloletý je o 6 rokov starší, medzičasom začal navštevovať posledný ročník základnej školy, čím náklady na jej výživu podstatne vzrástli. Na strane matky maloletej sa príjmy podstatne nezmenili, zmenili sa u nej pomery v tom, že uzavrela manželstvo a náklady na domácnosť znášajú spoločne s jej terajším manželom.

K podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca dieťaťa, ktorý po návrate zo zahraničia si založil obchodnú spoločnosť, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému O. a ktorého príjem oproti príjmu v čase predchádzajúcej úpravy vzhľadom na jeho súčasne majetkové pomery, preukázané pravidelné výdavky a celkove navonok prezentovanú životnú úroveň, podstatne vzrástol. Takýto záver je dôvodným, aj napriek výške otcom vykazovanému príjmu otca v spoločnosti ktorej je jediným spoločníkom a štatutárnym zástupcom a zároveň aj zamestnancom.

Všetky vyššie uvedené zmeny pomerov v súhrne odôvodňujú podstatné zvýšenie doterajšieho výživného, ktoré bolo dosiaľ vo výške 82,98 Eur. Pokiaľ otec maloletého i v odvolaní poukazuje na svoje obmedzené možnosti platenia výživného pre nízky príjem, v tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na citované ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine v zmysle, ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ako i na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle, ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň maloletého J. je nižšia ako životná úroveň jej otca, ktorého pomery dovoľovali vziať si v roku 2011 úver vo výške 55.000,- Eur na kúpu a rekonštrukciu domu aj keď už splácal úver z roku 2007 vo výške 700.000,- Sk čerpaný na kúpu bytu, mať v rodine dve motorové vozidlá a na jedno z nich splácať i leasing, platiť výživné pre maloletého O. 80,- Eur mesačne a znášať bežné náklady domácnosti, ktoré vyčíslil celkove sumou 405,32 Eur. Okrem toho do určitého času otec dokázal maloletému prispievať i na vreckové a brával ho so sebou i na dovolenky. Zhodnotiac komplexne pomery na stranách všetkých účastníkov, odvolací súd je toho názoru, že súdom prvého stupňa určené výživné vo výške 160,- Eur je výživným primeraným odôvodneným potrebám maloletého, ako i možnostiam a schopnostiam otca.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých častiach týkajúcich sa zvýšenia výživného ako vecne správny, včítane výroku o zročnom výživnom a o náhrade trov prvostupňového konania, s použitím ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s s použitím tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.