Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-108-2009.pdf
PDF · 70.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/108/2009
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Lučenec, Jiráskova 12, IČO: 36039039, právne zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom Lučenec, Dr. Herza 12, proti povinnému: Z. Y., nar. X.X.XXXX, bytom R. P. XXX, právne zast. advokátom E.. H. Y., so sídlom Z., V. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 31,70 Eur, úroku z omeškania 17,6% ročne zo sumy 28,68 Eur od 16.3.1999 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 6,64 Eur, o návrhu povinného za čiastočné zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2012 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie a to v časti úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 28,68 Eur od 16.3.1999 do zaplatenia. Svoj návrh v podstate odôvodnil tým, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá ma byť posudzovaná podľa noriem spotrebiteľského práva najmä ustanovení § 52, § 54 Občianskeho zákonníka, kde zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Opierajúc sa o uvedené normy práva povinný dospel k názoru, že výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, pričom zároveň vzniesol aj námietku premlčania v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Oprávnený považuje návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie za nedôvodný, žiada, aby súd jeho návrhu nevyhovel a to najmä pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu skúmať oprávnenosť resp. neoprávnenosť právoplatne priznaného nároku.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
V tomto ustanovení je vyjadrená prekážka veci právoplatne rozhodnutej (resiudicata) patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci Okresný súd Námestovo poverením č. 5507005582 z 20.3.2009 poveril podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka na uspokojenie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 31,70 Eur, úroku z omeškania 17,6% ročne zo sumy 28,68 Eur od 16.3.1999 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 6,64 Eur, a to na základe rozhodnutia
Okresného súdu Dolný Kubín - platobný rozkaz č. k. 5C/264/99-6 zo dňa 19.3.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.1999.
Z uvedeného je nepochybné, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Ak povinný nebol stotožnený s rozhodnutím súdu mohol proti nemu podať odpor, čo sa však nestalo. Právoplatné rozhodnutie súdu možno napadnúť za stanovených podmienok návrhom na obnovu konania (§ 228 a nasl. O.s.p.), dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), prípadne mimoriadnym dovolaním (§ 243e a nasl. O.s.p.). Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia vo veci (§ 324 ods. 3 O.s.p.). Samotné podanie dovolania resp. podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania bez ďalšieho však nemá ex offo za následok odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. K danej skutočnosti môže dôjsť len na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 243 O.s.p., resp. podľa § 243ha O.s.p. v prípade návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti a to doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu. Žiadnu z uvedených skutočností povinný ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepreukázal, resp. súdu nebolo doručené a ani mu nie je známe žiadne právne relevantné rozhodnutie vyššie označených dovolacích orgánov, zo znenia ktorých by vyplynul odklad vykonateľnosti exekučného titulu.
Návrh povinného doručený exekučnému súdu dňa 19.6.2012 nebol pre vyššie uvedené skutočnosti spôsobilý vyvolať povinným zamýšľaný následok, t.j. dosiahnuť zmenu exekučného titulu v časti resp. vyvolať jeho opätovné prejednanie pred súdom.
Súd nemohol prisvedčiť povinnému ani pri vznesenej námietke premlčania v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.4.1999. Oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 26.2.2009, tento deň je v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňom začatia exekučného konania. Oprávnený si teda uplatnil nárok na vymáhanie svojej pohľadávky voči povinnému v zákonnej lehote 10 rokov, čo malo za následok prerušenie (pretrhnutie) plynutia premlčacej doby. Okrem toho do úvahy by pripadala aj možnosť nepriameho uznania dlhu, ktorá skutočnosť je vyvoditeľná z obsahu zápisnice napísanej na tunajšom súde s povinným dňa 18.6.2012 v ktorej povinný uviedol, že „danú podlžnosť riadne uhradím v čo najkratšom čase“, v tomto prípade by sa doba, ktorá uplynula z pôvodnej premlčacej doby, stala právne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba.
Súd z vyššie uvedených dôvodov preto návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní od jeho doručenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.