Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-84-2006.pdf
PDF · 102.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/84/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2012, v trestnej veci obž. B. N., rod. Z., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, písm. a/ Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaná:
B. N. - Z., nar. XX.X.XXXX/XXXX v Š., bytom C., Š. Č.. XX, v súčasnosti Z., A. Č.. XXX,
sa u z n á v a z a v i n n ú , ž e
dňa 12.8.2006 v čase medzi 3.50 hod. až 4.25 hod. v Bratislave na Michalskej ulici pred OTP bankou použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa tým spôsobom, že počas toho ako príslušník Policajného zboru N. S. vykonával kontrolu v zmysle § 22 zákona o Policajnom zbore voči R. E. na neho zozadu skočila s vulgárnymi nadávkami, pričom ho chytila za ruku v ktorej mal baterku a snažila sa mu ruku potiahnuť, pričom si týmto konaním udrela do tváre v oblasti spodnej pery, následne agresívne zaútočila na zakročujúceho príslušníka Policajného zboru a to tak, že ho udrela rukou do tváre, začala ho škriabať po krku a nohou, na ktorej mala obutú ťažkú topánku vpredu s oceľovou obrubou, kopla ho do oblasti genitálií, čím poškodenému N. S. spôsobila podľa lekárskej správy zranenie s dobou liečenia v trvaní 10 dní
t e d a
použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á c h a l a
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. l písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 323 ods. l Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. l písm. a), § 50 ods. l Tr. zák. sa jej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovanej B. N., rod. Z. súd vykonal hlavné pojednávanie výsluchom obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vyslúchol aj pošk. N.Q. S., svedkov navrhnutých tak prokurátorom ako aj obhajobou a to P. H., Z. Z., H. Z., S. S., B. G. C., R.B. E., S. N., A. D., oboznámil spisový materiál, v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To 44/2009 rozhodol o nepripustení poškodeného v konaní, oboznámil spisový materiál a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní opakovane potom, čo pôvodný rozsudok rozsudkom OS BA 1 - 3T 84/2006 zo dňa 23.2.2009, ktorý bol zrušený uznesením KS BA 1To 44/2009 zo dňa 6.5.2009 s tým, že dokazovanie je nevyhnutné vykonať nanovo.
Obžalovaná B. Z. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásila, že je nevinná. Na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v kritický deň išla spoločne s celou partiou, keď do jej otca narazil utekajúci muž, ona potom odišla smerom k Baťovi, keď sa vrátila videla, ako jej kamaráta prehľadávajú policajti. Kamaráta sa zastala, oslovila policajta, prečo to robí, tento ju poslal preč. Ona mu hovorila, že zavolá č. 158, policajt povedal, že jej nedá služobné číslo a pritom jej zasvietil baterkou do tváre, jej sa to nepáčilo a vtedy ju udrel baterkou do spodnej časti tváre, pričom jej začalo krvácať ďasno. V telefonovaní jej zabránil iný policajt, ktorý jej povedal, aby to nechala tak, on kričala otcovi, že nech zavolá č. 158, že ju napadol policajt úderom do brady. Ona išla za policajtom, ktorý ju napadol a povedala, že zavolá č. 158, on jej na to povedal, že aj tak z toho nič nebude a otočí sa to proti nej. Poprela fyzický útok voči policajtovi.
Sv. Z. Z., otec obžalovanej na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, následne na návrh obhajoby bol opätovne vyslúchnutý keď svoje právo odmietnuť vypovedať nevyužil a súdu uviedol, že keď sa to stalo išiel so svojou druhou dcérou H. keď počul ako dcéra B. na neho kričí, že ju policajt udrel po ústach baterkou. On vytáčal telefónne číslo polície, keď sa dcéra H. rozbehla smerom k policajtom, svedok videl ako sa snažila kopnúť policajta, aj škrabnúť. Keď boli na policajnej stanici predvedení, poškodený S. prišiel za ním, ukazoval mu takto na krk s tým, aby sa pozrel, čo jeho dcéra spravila. Na otázky súdu svedok uviedol, že videl skutok ktorého sa mala dopustiť dcéra Nikoleta, teda poškrabanie policajta. Na otázku prokurátora ďalej uviedol, že keď telefonoval na políciu, držal dcéru za ruku, ona sa mu vytrhla a skočila na policajta. Toho policajta najprv kopala a potom škriabala.
Svedkyňa H. Z., sestra obžalovanej, na hlavnom pojednávaní pred súdom využila svoje právo a odmietla vypovedať, jej výpoveď bola na súde prečítaná postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por., keď svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že videla nejakého chlapa, ktorý drgol do ocina, a svedok R. E. niečo tomu chlapovi hovoril. Nevenovala tomu pozornosť, potom počula, ako sestra B. kričí, mala rozbité ústa a povedala, že ju policajt udrel baterkou. Podišli k policajtovi, ktorý ju udrel a začali mu nadávať, aj vulgárne. Potom otec vytočil číslo 158 a chcel vidieť služobné číslo policajta. Potom prišli ďalšie policajné autá. Na otázky svedkyňa uviedla, že nevidela, že by sestra B. nejakým spôsobom napadla policajta. Na ďalšiu otázku svedkyňa uviedla, že keď malo dôjsť k napadnutiu jej sestry policajtom, bola od toho miesta vzdialená asi 50 metrov. Obsahom spisu je aj písomné prehlásenie svedkyne, že to bola ona, kto napadol poškodeného tak, že na neho skočila, chytila ho za ruku, neskôr ho udrela rukou do tváre a kopla ho do rozkroku. Tiež uviedla, že to, že sa vedie trestné stíhanie voči jej sestre je spôsobené omylom orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Takémuto vyhláseniu súd vzhľadom k vykonaným dôkazom i priebehu hlavného pojednávania uveriť nemohol a ani neuveril, vyhodnotil ho ako konanie v snahe pomôcť blízkemu rodinnému príslušníkovi potom, čo uplynula premlčacia doba prípadného trestného stíhania voči nej samej. V zhrnutí na záver rozhodnutia sa súd k tomuto postupu H. Z. vyjadruje.
Sv. pošk. N. S., člen policajnej hliadky, ktorá zakročovala na mieste skutku, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ktorý uviedol, že od predmetnej udalosti je už odstup času, v predmetný deň vykonával službu ako člen policajnej hliadky a bol vyslaný na zákrok pod Michalskú bránu kde mal byť napadnutý nejaký mladík. Presunuli sa na miesto kde ich už čakal mladík ktorý mal byť napadnutý, tohto posadili do auta, on im povedal čo sa stalo a išli ďalej. Pri OTP Banke uvideli skupinu ľudí, ktorá zodpovedala popisu z telefonátu a dokonca aj oznamovateľ ktorý bol vo vozidle, ich označil. Vystúpili z policajného vozidla začali bežnú kontrolu, on kontroloval nejakého mladíka keď zrazu z boku dobehla nejaká pani, vtedy poškodený ukázal na obžalovanú, potiahla ho za rukáv, poškriabala ho na krku a kopla do rozkroku. Pamätá si ešte, že potom zobrali oznamovateľa aj tú skupinku na oddelenie polície. Na otázku prokurátora poškodený jednoznačne uviedol, že obžalovaná je osobou, ktorá ho v dobe a na mieste skutku kopla. Po útoku zo strany obžalovanej bol na ošetrení a následne práceneschopný.
Sv. R. E. na hlavom pojednávaní pred súdom využil svoje právo a odmietol vypovedať s tým, že si môže privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania vlastnou výpoveďou. Následne postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. súd prečítal výpoveď svedka R. E. z prípravného konania č.l. 42-43 keď svedok uviedol, že v predmetný deň, v čase okolo 04,00 hod. sa nachádzal v Bratislave pod Michalskou bránou pri OTP Banke spolu s kamarátkami s ktorými sa boli predtým v meste zabaviť. Okolo nich bežal nejaký chlap ktorý sa zastavil pri pánovi Z., potľapkal ho po ramene a povedal mu „Fuck off!“ a bežal ďalej. On sa postavil pred Z. a toho muža hrubo odtlačil, drgol do neho, on ho kopol do zadku, potom išli k OTP Banke keď ich zastavil hliadka polície, policajt mu tykal a prikázal mu aby si dal ruky na kapotu, čo aj spravil. Policajtovi povedal, že sa mu nepáči, že mu tykal, lebo on mu slušne vykal, potom prišla B. (obžalovaná) a povedala, že policajt by mu mohol vykať keď sa s ním on slušne rozpráva. B. zareagovala, že chce od neho služobné číslo, on jej zasvietil baterkou do očí, ako mal v ruke baterku a svietil jej do očí , ona sa išla pozrieť bližšie na odznak, v tom on ako dvíha tú baterku udrel ju do tváre, ale svedok nevedel povedať, či to bolo naschvál alebo nie. Ona s tým policajtom odišli na bok a on ostal pri aute opretý pričom ona zavolala na otca, nech volá číslo 158. Potom ich zobrali do auta a odišli na políciu.
Z výpovede svedka A. D., člena hliadky mestskej polície, ktorý bol svedkom prejednávanej udalosti vyplýva, že videl fyzický útok obžalovanej voči policajtovi. Videl obžalovanú, ktorá sa zavesila na ruku policajta zakročujúceho a kontrolujúceho nejakého neznámeho muža, na ktorého tento policajt svietil baterkou. Keď sa tento po tom, čo sa mu zavesila na ruku otočil smerom k nej, kopla ho do rozkroku. Na otázky svedok uviedol, že obžalovaná baterkou sa udrela sama, keď ruku policajta na seba stiahla, všetko vychádzalo z toho, že nikto útok obžalovanej neočakával. Toto všetko osobne videl. Voči tomuto útoku zo strany obžalovanej zakročil iný policajt a obžalovaná bola spoločne s inými odvezená na políciu. Na otázky ďalej svedok uviedol, že poškodený policajt obžalovanú vôbec neregistroval a venoval sa osobe podozrivej z priestupku. Uviedol tiež, že od miesta incidentu bol vzdialený možno meter, možno dva, na ďalšiu otázku obhajcu uviedol, že podozrivý z priestupku stál opretý o auto a policajt stál zozadu nad ním a svietil baterkou. Do toho prišla obžalovaná Z., ktorá strhla policajtovi ruku, teda celý zákrok i útok videl tento svedok zboku.
Sv. S. S. na hlavom pojednávaní pred súdom využila svoje právo a odmietla vypovedať s tým, že si môže privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania vlastnou výpoveďou. Následne postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. súd prečítal výpoveď svedkyne S. z prípravného konania č. l. 33-36, keď uviedla, že večer sa išla so svojím priateľom a s partiou zabávať do mesta, okolo 4,00 hod. nad ránom prechádzali po Michalskej ulici, pri OTP Banke si všimla mladého muža, ktorý drgol do pána Z. a vtedy R. (E.) sa išiel zastať pána Z. a toho muža od neho odtlačil hrudníkom. Potom ten chlap do R. prudko sotil a utekal, po chvíli prišlo policajné auto a začali prehľadávať R. (E.). Jeden z policajtov jej povedal, aby sa postavila bokom, počula hádku ako sa hádali baby medzi sebou a ako sa hádali aj s policajtmi. Ona bola sústredená na toho policajta s ktorým stála a ktorému všetko vysvetľovala, zákrok ako taký neregistrovala. Stála s policajtom asi tri metre bokom od miesta kde prehľadávali R. E.. Počula ako B.F. Z. kričí na otca a videla ako ukazuje otcovi (sv. Z.) krvavú peru. Povedala, že dostala od policajta baterkou dve rany. Čo bolo ďalej si už nespomína. Nevidela, že by
obžalovaná napadla akýmkoľvek spôsobom policajta. Taktiež nevidela, že by policajt udrel obžalovaná. Neregistrovala, že by niekto z ich partie vulgárne nadával policajtom.
Svedok P. H., jeden zo zakročujúcich policajtov na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že od skutku uplynul už odstup času, pričom on je už tri roky na dôchodku. Uviedol ďalej, že v dobe skutku ako hliadka PMJ boli vyslaní k Michalskej bráne, keď tam prišli mal tam byť nejaký konflikt, už pred nimi boli na mieste mestský policajti a hliadka z obvodného oddelenia. Malo isť o problém keď mal niekto napadnúť cudzinca tmavšej pleti. S týmto cudzincom sa skontaktovali, on im uviedol smer, ktorým tá skupinka, ktorá ho napadla išla, išli za nimi a rozhodli sa skupinu skontrolovať, pričom sa jednalo o väčšiu skupinu a všetci boli pod vplyvom alkoholu. Svedok sa venoval členovi tej skupiny, ktorý napadol cudzinca, bolo tam viacej policajtov sústredených na jednom mieste a on priamo útok nevidel. Na návrh OP bola prečítaná výpoveď svedka z hlavného pojednávania súdu dňa 23.4.2008 č.l. 130, 131 keď svedok uviedol v podstate to isté čo na hlavnom pojednávaní pred týmto súdom, pričom svedok dodal, že poškodeného S. chcela napadnúť aj sestra obžalovanej (H. Z.), ktorá však bola zadržaná práve týmto svedkom a teda svedok H. zabránil H. Z. v útoku na policajta ktorý vykonával služobný zákrok. Z prečítanej výpovede vyplýva, že celá skupinka bola značne pod vplyvom alkoholu a všetci sa chovali veľmi vulgárne a agresívne. Svedok potvrdil, že sestra obžalovanej sa taktiež snažila kopnúť jeho kolegu, pričom jednej zo sestier, teda obžalovanej, sa útok podaril, avšak druhú svedok zachytil.
Svedok S. N. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že si už presne nepamätá pre odstup času na skutok, vie sa vyjadriť, že malo dôjsť k roztržke medzi obvinenou a niekým iným, postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď svedka S. N. z prípravného konania č.l. 45-48 kde svedok uviedol, že dňa 11.8.2006 ako člen hliadky OO PZ vykonával hliadkovú službu. V čase okolo 4,00 hod. stál s kolegom S. pri Michalskej bráne, ked k nim bežal mladý muž, zrejme arabskej národnosti a oznámil, že bol napadnutý nejakým mužom. Prišla k nim aj hliadka polície - PMJ, ktorí to tiež počuli, on s kolegom, s ďalšou hliadkou mestskej polície, i s poškodeným išli pešo na miesto kde malo dôjsť k napadnutiu a hliadka PMJ tam išla vozidlom. Poškodený /. C. na mieste označil podozrivého, ktorého začala hliadka PMJ, konkrétne pošk. S., kontrolovať. Tento ho kontroloval takým spôsobom, že v jednej ruke držal baterku a druhou mu prezeral veci. Pritom ako podozrivého kontroloval, tak osoba ženského pohlavia, zistená ako B. Z. na kolegu S. zaútočila, tak že mu chytila ruku s baterkou, ťahala mu ju, pričom mu vulgárne nadávala. Na otázku čo videl ako došlo k zraneniu obžalovanou, uviedol že toto konkrétne nevidel, ale bolo to v okamihu keď mu obžalovaná ťahala ruku s baterkou s určitosťou vedel povedať, že obžalovanú kolega S. neudrel úmyselne do tváre a už vôbec nie dvakrát. Následne na to dobehol otec obžalovanej so sestrou, došlo k slovnému konfliktu medzi policajtmi a skupinkou podozrivej, ktorí boli značne vulgárni voči policajtom. Nejako to slovne ukľudnili a podozrivá bola predvedená na oddelenie s polície spolu s mužom ktorého kontroloval poškodený. Ako svedkovia ale chceli podať svedeckú výpoveď všetci členovia skupinky podozrivej. Na otázku či svedok videl útok na kolegu S., tento uviedol, že potom ako sa kolegovi S. podarilo vytiahnuť ruku zo zovretia obžalovanej, táto na neho útočila ďalej a to tak, že ho poškriabala na krku a kopla ho do rozkroku. Otec podozrivej (K.. Z.) v čase celého incidentu volal na číslo 158, aby tam došli policajti. Podľa svedka bola celá skupinka pod vplyvom alkoholu a svedkom konfliktu bol aj muž, ktorý predtým oznámil, že bol napadnutý.
Svedok B. G. C. vyslúchnutý na hlavnom pojednávaní pred súdom i v prípravnom konaní je osobou, ktorá mala byť napadnutá skupinkou a v ktorej sa mala nachádzať obžalovaná Z., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že si toho veľa nepamätá avšak potvrdzuje svoju výpoveď z prípravného konania Na návrh OP bola výpoveď svedka z prípravného konania prečítaná s tým, že v prípravnom konaní svedok uviedol, že bol prítomný pri incidente keď policajti zadržiavali muža ktorého on označil ako útočníka a ktorý ho predtým napadol. Spolu s policajtmi prišiel na miesto kde bol prehľadávaný ten chlap, policajtom označil útočníka ktorý ho predtým napadol, policajti išli k nemu aby ho prehľadali. Jeden z policajtov držal v ruke baterku, asi vo výške svojej hlavy a svietil ňou na toho chlapa, pritom ako prehľadával toho chlapa, tak dievča čo malo obuté ťažké čierne topánky, vlasy čiernej farby tak táto skočila na policajta s baterkou, uchopila ho za ruku a snažila sa mu ako keby vytiahnuť baterku z ruky.
Ten policajt ruku odtiahol, resp. striasol sa tej útočníčky na čo sa ona na neho znova agresívne vrhla, skočila na neho, udrela ho a kopla ho do rozkroku. Bolo tam veľa kriku, tá skupinka nadávala policajtom, zjavil sa tam starší pán, ktorý tiež nadával policajtom a kričal na nich „Vy neviete kto som.“, že zavolá nejakú záchranku, alebo že prídu o prácu. Svedok ešte videl, že ako policajt išiel do auta privolať pomoc, ešte aj vtedy sa ho snažila obžalovaná napadnúť. Policajti situáciu ukľudňovali, nechceli mať s nimi konflikt, vtedy on dostal strach, že policajti ustupujú, a že ten útočník ho znova napadne. Potom ale došli ďalší policajti, ukľudnilo sa to a všetkých zobrali do auta na oddelenie. Na otázku, či svedok videl, že by niektorý z policajtov napadol niektoré z prítomných dievčat, svedok uviedol, že toto nevidel, naopak, že to dievča napadlo policajta a práve policajti ustupovali od nich. Na ďalšiu otázku tiež uviedol, že nevidel, že by niektoré z dievčat malo rozbitú peru. Svedok mal z toho taký dojem, že sa čudoval, že policajti k celej záležitosti mali taký prístup, že ešte ustupovali a vtedy sa bál, že ten útočník znovu zbije aj neho. Na hlavnom pojednávaní pred súdom svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania s tým, že išlo o agresívnu skupinu, ktorá vyhľadávala konflikt, pričom policajti vôbec neboli agresívni a snažili sa to ukľudniť. Na otázku svedok uviedol, že na 100% nevie uviesť, či osoba ktorá je obžalovaná a prítomná na hlavnom pojednávaní je tou osobou z miesta činu, ona sa aj trochu zmenila. Z prečítanej výpovede svedka č.l. 153-156, teda na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vyplýva, že to čo vypovedal pred policajtmi sa zakladá na pravde a v tom čase aj presne označili dievča ktoré útočilo na policajtov, avšak s odstupom času sa už neopováži nikoho označiť, keďže tá žena sa mohla zmeniť. Prítomnú obžalovanú pozná, bola tam a myslí si, že to bola ona, ktorej konanie popisoval keď policajtom túto osobu označil.
Z vykonaných dôkazov a ich zhodnotenia mal súd za to, že skutok tak, ako je uvedené v obžalobe sa stal a má znaky trestného činu a spáchala ho obžalovaná.
Na základe takto vykonaného dokazovania po doplnení dokazovania v zmysle návrhov obhajoby i obžaloby súd ustálil skutkový stav tak, že dňa 12.8.2006 v čase okolo 4,00 hod. v Bratislave na Michalskej ulici skupina ľudí, v ktorej sa nachádzali obžalovaná B. Z., jej sestra H., svedok E. i otec obžalovanej sa vracali z oslavy a svedok E. napadol svedka B. G. C., cudzinca tmavšej pleti, ktorý v rovnakom čase sa zdržiaval na rovnakom mieste. Tento svedok B. G. C. napadnutie oznámil hliadka OO PZ, pri ktorej sa nachádzala aj hliadka mestskej polície, obidve hliadky sa rozhodli zakročiť, potrebu zákroku oznámili vysielačkou a na miesto bola vyslaná aj hliadka PMJ, v ktorej sa nachádzal aj poškodený S.. Potom čo hliadky polície lokalizovali skupinku v ktorej sa nachádzala obžalovaná i svedok E., člen hliadky PMJ pošk. S., vykonal služobný zákrok proti osobe R. E., ktorý bol podozrivý z napadnutia svedka G. C.. Počas vykonávania služobného zákroku voči sv. E. obžalovaná Z. zaútočila na pošk. S. ktorého chytila za ruku s baterkou, snažila sa mu ju odtiahnuť, pričom v dôsledku nekoordinovaného pohybu došlo, v stave po požití alkoholu, 0,63 mg/l alkoholu, u B. Z., č.l. 61, došlo k udretiu obžalovanej baterkou do oblasti spodnej pery, po tomto obžalovaná agresívne zaútočila na poškodeného S., škriabala ho, snažila sa ho udrieť, aj ho udrela rukou do tváre a nohou na ktorej mala ťažké kanady s oceľovou špičkou poškodeného kopla do rozkroku. Spôsobila mu tým zranenia s dobou liečenia v trvaní 10 dní. K týmto záverom súd dospel po vykonanom, opakovanom a veľmi zložitom dokazovaní s tým, že uveril tak výpovediam poškodeného S. ako aj svedkov B. G. C., P. H., S. N. a A. D., na druhej strane neuveril výpovediam samotnej obžalovanej, jej otca Z. Z., sestry H. Z. a ďalších členov skupiny R.Š. E., ktorý mal napadnúť svedka G. C. a S. S.. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na úradný záznam, č.l. 60, 61 ktorý bol oboznámený súdom a z ktorého vyplývajú rovnaké skutočnosti aké boli zistené dokazovaním vykonaným pred súdom a v ktorom je tiež potvrdené požitie alkoholu všetkými členmi skupiny obžalovanej Z., vrátane samotnej obžalovanej. Súd sa v tejto súvislosti vyrovnal aj so zmenami výpovedí, keď vinu za skutok ktorý je kladný za vinu obžalovanej sa pokúsila vziať na seba jej sestra H., a ktorú výpoveď potvrdil aj otec obidvoch sestier, svedok Z. Z. s tým, že podľa súdu bolo bezpečne preukázané, že obidve sestry i B. i H. skutočne útočili na policajta N. S., vykonávajúceho zákrok, avšak zatiaľ čo obžalovaná B. útok aj dokonala, jej sestra H. bola pri útoku zadržaná iným policajtom, svedkom H. a k útoku teda nedošlo, pričom však obžaloba bola
podaná iba na B. Z. a teda o H. Z. súd nerozhodoval, ani rozhodovať nemohol, v dôsledku obžalobnej zásady. Prehlásenie H. Z. v tomto zmysle zapadá do reťaze vykonaných dôkazov a umocňuje závery súdu.
Tieto zistenia súd opiera jednak o samotné výpovede svedkov i listinné dôkazy ako sú záznamy polície spisované po skutku zo zásahu na mieste činu, ktoré korešpondujú s výpoveďami svedkov.
Pri určení druhu a výmery trestu súd postupoval podľa zásad ukladania trestov ustanovených v § 34 Tr. zák.. Čo sa týka možného použitia, resp. zistenia poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že s poukazom na priebeh hlavného pojednávania, okolnosti skutku neprichádza do úvahy použitie tak poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností
Za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. l písm. a) Tr. zák. účinného možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od jedného do piatich rokov.
Súd ukladal trest na dolnej hranici trestnej sadzby trvaní jeden rok s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a to na základe všetkých okolností prípadu. Rovnaký trest bol obžalovanej uložený už rozsudkom OS BA 1 3T 84/2006 zo dňa 23.2.2009, ktorý bol zrušený uznesením KS BA 1To 44/2009 zo dňa 6.5.2009. Súd vychádza z toho, že už pôvodne uložený rozsudok bol uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorú je možné použiť v prípade uznania viny obžalovanej. S poukazom na skutočnosť, že obhajca sa vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní zmienil o možnosti využitia peňažného trestu v prípade uznania viny obžalovanej, súd poznamenáva, že dokazovanie, či už zo strany obhajoby, alebo obžaloby, ani samotné vyjadrenia obžalovanej nenasvedčujú možnosti použitia inštitútu peňažného trestu obžalovanej, aj keď podľa názoru súdu za splnenia zákonných podmienok, ktoré ale v tomto konaní preukázané neboli, by samozrejme s poukazom na odstup času bolo využitie inštitútu peňažného trestu účelnejšie. Čo sa týka nároku na náhradu spôsobenej škody, pri rozhodovaní je súd viazaný uznesením KS BA 1T 44/2009 zo dňa 6.5.2009, č. l. 168, súd rozhodol o nepripustení poškodeného s nárokom na náhradu škody v zmysle § 256 ods. 3 Tr. por. Preto súd ani nemohol o nároku poškodeného rozhodovať. Vzhľadom k takto zisteným a preukázaným skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.