Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-241-2009.pdf
PDF · 183.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/241/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Slovak Lines, a.s., Rožňavská 2, Bratislava 820 04, IČO: 35 821 019, zast.: MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava 811 01, proti odporcovi: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, Bratislava 820 05, IČO: 36 063 606, zast.: BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, Bratislava 811 02, o zaplatenie 4.586.461,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.586.461,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 2.714.418,- EUR od 10.2.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.872.043,- EUR od 1.4.2009 do zaplatenia, trovy konania v sume 33.193,50 EUR, ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 97.505,16 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2009 domáhal zaplatenia sumy 3.193.246,43 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.942.010,22 EUR od 9.2.2007 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.197.236,21 EUR od 1.4.2009 do zaplatenia, titulom neuhradenia preukázanej straty za poskytnutú vnútroštátnu verejnú pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme v rokoch 2006 a 2008.
Návrh odôvodnil tým, že v priebehu roku 2006 vykonával vnútroštátnu verejnú pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme na základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej autobusovej doprave na rok 2006 zo dňa 21.11.2005. Z predmetu zmluvy vyplýva povinnosť navrhovateľa prevádzkovať verejnú pravidelnú autobusovú dopravu na území Bratislavského samosprávneho kraja za regulované ceny a povinnosť odporcu riadne a včas uhradiť preukázanú stratu zmluvne dohodnutého rozsahu dopravných výkonov, resp. vopred poskytnúť primerané zálohy. Navrhovateľ v súlade so zmluvou ako aj v súlade s požiadavkami odporcu a na základe schváleného cestovného poriadku a za regulovanú cenu, vykonával vnútroštátnu verejnú prímestskú autobusovú dopravu. Odporca počas roku 2006 zaplatil navrhovateľovi zálohové platby vo
výške 2.844.718,85 EUR (85.700.000,- Sk) a to v dňoch 24.1.2006, 7.4.2006, 12.7.2006 a 17.10.2006. Z ustanovenia článku V. Zmluvy vyplýva, že odporca je povinný riadne, včas a v plnej výške uhradiť navrhovateľovi stratu vypočítanú podľa metodiky, ktorá tvorí prílohu č. 2 zmluvy s tým, že pre prípad, ak by s účinnosťou od 1.3.2006 došlo k zvýšeniu maximálnej regulovanej ceny osôb v kategórii jednosmerného obyčajného cestovného, jednosmerného zľavneného cestovného, žiackeho cestovného lístka, týždenného a mesačného o 10 %, navrhovateľ a odporca si pre tento prípad dohodli maximálnu výšku straty a to vo výške 2.844.718,85 EUR (85.700.000,- Sk). Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodov na strane odporcu nedošlo s účinnosťou od 1.3.2006 k zvýšeniu regulovanej ceny lístkov v
uvedených kategóriách o 10 %, limitácia výšky straty uvedená v zmluve sa neaplikovala. Navrhovateľ predložil odporcovi za účelom vykonania vzájomného zúčtovania podľa článku V. bodu 3 Zmluvy dňa 9.2.2007 ročný výkaz zo dňa 8.2.2007, z ktorého vyplývalo, že celková strata odporcu (správne zrejme navrhovateľa, pozn. súdu) za rok 2006 v zmysle Zmluvy predstavuje výšku 5.443.968,66 EUR (164.005.000,- Sk). Samotný odporca rešpektoval skutočnosť, že limitácia výšky straty uvedenej zmluve sa z dôvodu nezvýšenia regulovaných cien neaplikuje a z tohto dôvodu navrhovateľovi vyplatil na podklade predloženého ročného výkazu za rok 2006 dňa 3.4.2007 časť požadovanej vykázanej straty vo výške 657.239,59 EUR (19.800.000,- Sk). Navrhovateľ však vzhľadom na ustanovenie zmluvy požadoval od odporcu doplatenie vykázanej straty vo výške 1.942.010,22 EUR (58.505.000,- Sk), pretože podľa dohodnutých pravidiel a záväzku odporcu, vznikla navrhovateľovi za vykonávanie dopravy vo verejnom záujme pre odporcu, na základe zmluvy, celková strata vo výške 5.443.968,66 EUR (164.005.000,- Sk). Zmluvné strany neuzavreli inú dohodu o maximálnej výške straty, pričom zmena zmluvy mohla byť v zmysle dohody len vo forme písomnej a preto bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi stratu vykázanú v súlade so zmluvou a všeobecnými právnymi predpismi. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci si dojednali maximálnu výšku straty len v prípade splnenia podmienky zvýšenia ceny lístkov od 1.3.2006, ku splneniu ktorej však nedošlo, a pre ostatné prípady si v zmluve dohodli len spôsob výpočtu preukazovanej straty, a dohodli si tiež záväzok odporcu, uhradiť navrhovateľovi celú výšku preukázanej straty, odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi na základe Zmluvy v roku 2006 sumu 5.443.968,66 EUR (164.005.000,- Sk). Odporca však navrhovateľovi uhradil len sumu vo výške 3.501.958,44 EUR (105.500.000,- Sk). Navrhovateľ niekoľkokrát vyzval odporcu na úhradu rozdielu medzi preukázanou stratou a uhradenými zálohovými platbami, odporca žiaľ neprejavil záujem vyriešiť predmetnú situáciu a ukončiť vysporiadanie straty. Navrhovateľ listom zo dňa 2.8.2008 vyzval odporcu na doplatenie vykázanej straty za rok 2006 v zmysle Zmluvy, odporca si však do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil. Rovnako tak neurobil ani po predžalobnej výzve právneho zástupcu, ktorá mu bola doručená dňa 1.7.2009. Navrhovateľ počas celého roka 2008, v súlade s požiadavkami odporcu a na základe schváleného cestovného poriadku a za schválenú regulovanú stanovenú cenu odporcom, vykonával vnútroštátnu verejnú pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme. Za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme vznikla navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 14a ods. 6, § 15 ods. 1 a 4 zákona o cestnej doprave strata vo výške 5.533.147,58 EUR (166.691.604,- Sk). Odporca na základe dohody o preddavkoch zaplatil navrhovateľovi dňa 25.3.2008 preddavok vo výške 1.083.980,61 EUR (32.656.000,- Sk), dňa 26.8.2008 vo výške 1.806.634,34 EUR (54.426.666,- Sk) a dňa 19.12.2008 vo výške 1.445.296,42 EUR (43.541.000,- Sk), t.j. spolu v roku 2008 vo výške 4.335.911,37 EUR (130.623.666,- Sk). V zmysle ustanovenia § 15 ods. 4 zákona o cestnej doprave a tiež s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si v plnom rozsahu splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu stanovil odporca a vykonával výkony vo verejnom záujme za regulovanú cenu
cestovného lístka, pričom by z hľadiska svojich obchodných záujmov takéto výkony nevykonal vôbec, resp. v požadovanom rozsahu pre ich ekonomickú nevýhodnosť, boli splnené všetky podmienky na nárok navrhovateľa na úhradu preukázanej straty. V súlade so schválenou metodikou na vyčíslenie straty, navrhovateľ preukázal odporcovi stratu vo výške 5.533.147,58 EUR (166.691.604,- Sk), pričom odporca do dnešného dňa uhradil len sumu vo výške 4.335.911,37 EUR. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ odporcu niekoľkokrát vyzval na úhradu zvyšku vykázanej straty vo výške 1.197.236,21 EUR (36.067.938,- Sk). Navrhovateľ svojim listom zo dňa 16.3.2009, doručeným odporcovi dňa 17.3.2009, vyzval ho na doplatenie vykázanej straty za rok 2008 v zmysle zmluvy. Následne sa dňa 26.3.2009 konalo stretnutie zástupcov účastníkov, kde navrhovateľ súhlasil s uhradením dlžnej sumy do konca marca 2009, odporca si však do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil a to ani po predžalobnej výzve právneho zástupcu navrhovateľa, ktorá bola odporcovi doručená dňa 1.7.2009.
Na pojednávaní konanom dňa 22.3.2011 súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v tom, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.996.650,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 2.799.413,80 EUR od 10.2.2007 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.197.236,21,- EUR od 1.4.2009 do zaplatenia.
Na pojednávaní konanom dňa 22.3.2011 súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v tom, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.586.461,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 2.714.418,- EUR od 10.2.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.872.043,- EUR od 1.4.2009 do zaplatenia
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, znaleckým posudkom znaleckej organizácie H. U.. U. G..C.., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 21.11.2005 uzavretá Zmluva o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006, predmetom ktorej bolo plnenie výkonu vo verejnom záujme (zabezpečenie základnej dopravnej obslužnosti Bratislavského samosprávneho kraja prevádzkovaním verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy za regulované ceny a úhrada preukázanej straty. Prílohou č. 2 uvedenej Zmluvy bola metodika výpočtu predpokladanej straty za výkony vo verejnom záujme za objednaný rozsah výkonu na rok 2006. Navrhovateľ v prílohe listu zo dňa 9.2.2007 odporcovi zaslal výkaz o výkonoch, nákladoch a tržbách za január - december 2006, ktoré boli odporcovi v rovnaký deň doručené. Listom zo dňa 2.8.2007 navrhovateľ odporcu požiadal o doplatenie rozdielu straty, po odrátaní preddavkov, vo výške 58.505.000,- Sk. V prílohe listu zo dňa 16.3.2009 navrhovateľ zaslal odporcovi výkaz o výkonoch, nákladoch a tržbách v pravidelnej autobusovej doprave za obdobie január - december 2008, ktoré boli odporcovi doručené dňa 17.3.2009. Následne listom zo dňa 20.5.2009 odporcu požiadal o doplatenie dotácie vo výške 36.067.938,30 Sk. Ďalej medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Dohody o poskytnutí preddavkových platieb (ku ktorej boli následne prijímané dodatky), ktorá upravovala poskytovanie preddavkov na vykrytie predpokladanej straty z objednaných výkonov vo verejnom záujme na rok 2007, na ktorý mali taktiež uzavretú Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave.
Výška poskytnutých preddavkov (zálohových platieb) za roky 2006 a 2008 nebola medzi účastníkmi sporná.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 21.11.2005 uzavretá Zmluva o výkone vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006. Na základe zmluvy boli regulované právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 168/1996 o cestnej doprave. Zmluva bola koncipovaná ako zmluva na dobu určitú jeden rok od 1.1.2006 do 31.12.2006. Zmyslom a účelom zmluvy bolo, v súlade s ustanoveniami zákona, zabezpečenie dopravnej obslužnosti pre obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja s tým, že samosprávny kraj sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi náhradu preukázanej straty v dôsledku regulácie cien cestovného. Z hľadiska obchodného rizika ide teda z pohľadu navrhovateľa ako dopravcu o nanajvýš výhodnú zmluvu, nakoľko všetka preukázaná strata v dôsledku regulácie cien cestovného musí byť zo strany samosprávneho kraja sanovaná. Práve inštitút preukázanej straty je problémom, ktorý spôsobil toto sporové konanie a to z toho dôvodu, že nakoľko sa jedná o verejné finančné prostriedky, odporca v minulosti trval a aj v súčasnosti trvá na rigoróznom preukazovaní a zdokladovaní každej odporcom tvrdenej preukázanej straty v dôsledku poskytovania prímestskej autobusovej dopravy. Prvú časť návrhu na vydanie platobného rozkazu odvodzuje navrhovateľ od uzavretia Zmluvy a od jej ustanovenia článku V. Podľa ustanovenia článku III. Zmluvy bol dopravca povinný štvrťročne vyúčtovávať straty za výkon vo verejnom záujme za zrealizované výkony v príslušnom štvrťroku a následne podľa ustanovenia článku V. Zmluvy bol medzi zmluvnými stranami už vopred dohodnutý rozsah straty a dohodnutá povinnosť odporcu uhradiť 85.700.000,- Sk titulom straty. Táto dohodnutá suma bola v zmysle zmluvy konečná za poskytované výkony, tzn. už pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany dohodli na konečnej cene, ktorá mala byť definitívna pri stanovenej výške objednaných kilometrov a bola nezávislá od skutočného vývoja nákladových položiek, a k jej navýšeniu bolo možné pristúpiť iba za predpokladu, že odporca nepristúpi k zvýšeniu ceny cestovného o 10 %. Nakoľko k zvýšeniu ceny cestovného na základe vôle odporcu nedošlo, na základe listu navrhovateľa zo dňa 20.11.2006 si stratu za rok 2006 (k 31.12.2006) vyčíslil vo výške 19,8 mil. Sk. Napriek predchádzajúcej dohode o tom, že v takom prípade budú postupovať zmluvné strany tak, že bude medzi nimi podpísaný dodatok, navrhovateľ odmietol podpísať dodatok, ktorý by riadne vysporiadal vzťahy a odporca v jeho prospech plnil bez dodatku iba titulom obchodnej slušnosti. Tak ako pôvodná suma 85,7 mil. Sk za výkony na základe zmluvy aj doplatok vo výške 19,8 mil. Sk v dôsledku nezvýšenia cestovného o 10 % bol určený na základe návrhu a akceptácie medzi zmluvnými stranami. Dňa 3.4.2007 bola navrhovateľovi poukázaná suma 19,8 mil. Sk v dôsledku nezvýšenia cestovného o 10 % a predseda odporcu sprievodným listom zo dňa 28.3.2007 explicitne uvádza, že ide o doplatok za rok 2006. V priebehu prvých 30 dní roku 2007 v zmysle článku III. Zmluvy navrhovateľ nevyúčtoval žiadne sumy, o ktorých by tvrdil, že ide o stratu za rok 2006 a z uvedeného je evidentné, že obe zmluvné strany v súlade so zmluvou straty za rok 2006 uzatvorili a všetky nároky
boli uspokojené. Práve list navrhovateľa zo dňa 20.11.2006 je treba považovať za vyúčtovanie, ktoré malo nastať v priebehu prvých 30 dní roku 2007 a to dôsledku toho, že síce článok III. Zmluvy hovorí o dodatočnom zúčtovaní straty, z čoho by vyplývala povinnosť zúčtovať poslednú kvartálnu stratu za rok 2006 do 30.1.2007. Nakoľko však navrhovateľ vedel, že normy o rozpočtových pravidlách odporcu sú rigidné v tom, že účtovný rok musí byť uzatvorený do 31.12. príslušného roku, svoju stratu vyčíslil ešte do konca roku 2006. Až v 8. mesiaci v roku 2007 si navrhovateľ začal robiť nárok aj na žalovanú sumu vo výške 58.505.000,- Sk (1.942.010,22 EUR). Táto suma a doplatok sa v žiadnom
prípade nevzťahovali a netýkali úhrady straty, ktorá tvorí rozdiel medzi nákladmi, tržbami a primeraným ziskom. Výpadok tržieb z dôvodu nenavýšenia cenového výmeru neznamená automaticky zvýšenie straty tak ako to uvádza dopravca. Rovnako nie je možné súhlasiť s výškou vykázanej straty uvedenej v ročnom výkaze zo dňa 2.8.2007, nakoľko sa v danom prípade určite nejedná o skutočnú stratu vykázanú v účtovníctve spoločnosti, ale stratu fiktívnu, na základe nereálnych položiek. Položky uvedené v danom výkaze majú povahu kalkulačných položiek a hodnôt, a nie skutočne vzniknutých. V skutočnosti vykázal navrhovateľ podľa účtovnej závierky vyrovnané hospodárske výsledky a nie stratu v takejto výške. Sám navrhovateľ napríklad pri odpise uvádza, že sa jedná o odpisy kalkulačné a nie odpisy skutočné, tzn. nie odpisy z obstarávacej ceny. Rovnako výkazy v tomto roku nepriznávajú odporcovi ako objednávateľovi žiadne ostatné výnosy aj napriek k tomu, že sa na druhej strane podieľa úhradou na všetkých nákladov s nimi súvisiacich. Uvedený výkaz je preto z daného pohľadu účelový, so snahou maximalizovať kalkulačnú, nie skutočnú stratu dopravcu. O nedôveryhodnosti vykazovaných údajov svedčí, okrem ich nekorešpondencie s účtovnými výkazmi, aj ich viaceré rôznorodé varianty, ktoré boli predkladané odporcovi k úhrade. V roku 2006 išlo napríklad o žiadané sumy vo výške 19,8 mil. Sk, 66 mil. Sk a 118 mil. Sk a v roku 2007 o žiadané sumy vo výške 175 mil. Sk, 181 mil. Sk a 199 mil. Sk. Tak ako bolo uvedené vyššie, jedná sa o hospodárenie s verejnými prostriedkami a preto odporca nepristupoval k úhrade každej navrhovateľom požadovanej sumy, nakoľko nebolo preukázané, že sa v skutočnosti jednalo o reálnu stratu, a nie iba o stratu kalkulačnú. Navrhovateľ taktiež na plecia odporcu pridával rôznorodé náklady a odpisy, o ktorých nedôvodnosti nemal odporca pochýb. V zmysle cenových regulácii efektívnosti a účinnosti využívania týchto prostriedkov nie je na voľnej úvahe, ktoré náklady uznané budú, a ktoré nie. Tak za rok 2006, ako aj za žalovanú stratu údajne vzniknutú v roku 2008, tvorí merito problému medzi účastníkmi konania problematika vykazovaných opisov. Odpisy, ktoré sú započítané do vykazovanej straty navrhovateľ počítal v minulosti z fiktívnej ceny autobusu, ktorú si sám určil, a nie zo skutočnej ceny, za ktorú autobus obstaral. V tomto prípade si navrhovateľ viedol vo svojom účtovníctve odpisy, ktoré vychádzali z obstarávacej ceny, avšak vo výkaze pre odporcu odpisoval z fiktívnej ceny, ktorú si sám určil a tá bola výrazne, až dvojnásobne vyššia, ako cena obstarávacia. Z uvedeného dôvodu následne došlo k nedôvodnému navýšeniu týchto odpisov. Odpisy podľa účtovnej závierky navrhovateľa boli pre prímestskú dopravu za rok 2008 vo výške asi 86 mil. Sk. V prípade výkazu predloženého odporcovi, boli v minulosti z dôvodu používania tzv. kalkulačných odpisov, tieto vyčíslené len za prímestskú autobusovú dopravu vo výške takmer 100 mil. Sk. Uvedené poukazuje na to, že navrhovateľ požadoval preplatiť odpisy, ktoré neboli účtovne zaznamenané a teda by sa jednalo v tomto prípade o rozpor s platnou právnou úpravou asi vo výške 14 mil. Sk. V časti žaloby týkajúcej sa roku 2008 treba podotknúť, že na predmetný rok nebola uzavretá žiadna zmluva podobná tej z roku 2006, ktorá by v zmysle § 15 zák. č. 168/1996 Z. z. upravovala vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania. Nebola teda regulovaná suma za dohodnuté prepravné výkony ani veľmi významné podrobnosti o finančných vzťahov medzi účastníkmi konania. Výkony navrhovateľa neboli odporcom nijako odsúhlasené a z uvedené dôvodu sa jedná o žalobu predčasne podanú a bez opory vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi konania. Financovanie roku 2008 bolo zabezpečované prostredníctvom dohôd o poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré nedefinovali podmienky použitia a vyúčtovania týchto prostriedkov a určovali, že tak bude urobené prostredníctvom riadne uzavretej zmluvy pre ten rok. Bratislavský samosprávny kraj sa takúto zmluvu niekoľkokrát pokúsil uzavrieť a pripravil niekoľko kompromisných variantov takejto zmluvy. Tieto však neboli zo strany navrhovateľa akceptované. Vyúčtovanie straty bolo zo strany dopravcu uskutočnené iba ako
jednostranný úkon bez vzájomnej dohody na výške preukázanej straty. Pre daný rok nebol vzájomne dohodnutý žiaden mechanizmus tejto straty a teda jej výška bola ovplyvnená viacerými subjektívnymi vstupmi dopravcu. Nie je teda možné a rozumné od odporcu požadovať úhradu prostriedkov z verejného sektora v prípade, ak sa jedná o výšku plnenia nie riadne preukázanú. Na subjekty, ktoré sú v regulácii cien, sa navyše vzťahu definícia ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku zo zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a vykonávacej vyhlášky MF SR č. 87/1996, tzn. nie je možné určiť ich iba na
základe jednostranného prejavu vôle zo strany navrhovateľa. Samotný výkaz predložený dopravcom má dve základné sporné oblasti, a to kľúčovanie nákladov a výška primeraného zisku. Navrhovateľ pri nákladoch, ktoré sa nedajú priamo zaradiť do prímestskej dopravy, používa ako kľúč pre zaradenie, pomer medzi počtom zamestnancov celkom a počtom zamestnancom v prímestskej doprave, resp. pomer autobusov celkom k pomeru autobusov v prímestskej doprave. Tieto dva kľúče sú pre odporcu ťažko akceptované najmä z dôvodu, že ich nevie a nemôže ovplyvniť, pretože tieto počty si určuje samotný navrhovateľ. Jediný ukazovateľ, ktorý ovplyvňuje a zadáva odporca, je počet objednaných kilometrov. Preto je vhodnejšie, racionálnejšie a objektívnejšie použiť pomer objednaných kilometrov pre prímestskú dopravu k počtu kilometrov celkom. Dopravca navrhuje v rámci svojho vyúčtovania variantné stanovenie miery zisku v rozmedzí 3,5 až 8 %. Kategória primeraný zisk nezávisí od ľubovôle navrhovateľa, ale je jasne stanovená zákonom o cenách, a ak má byť súčasťou preukázanej straty, musí byť tak ako náklady aj tento zisk preukázaný, nie len vykázaný. Podľa zákona o cenách je primeraný zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby alebo obehu a vývoj dopytu na tuzemskom trhu. Tento obvyklý podiel zisku dopravca nikdy neanalyzoval a nepreukázal. Vo všeobecnosti je však možné povedať, že variant 8 % zisku vykazovaného počas roku 2008 ako zisku obvyklého je z ekonomického hľadiska neprijateľná a nespravodlivá, najmä k nízkej miere podnikateľského rizika v predmetnom vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporca v ňom potvrdzuje, že navrhovateľ v priebehu roku 2006 vykonával vnútroštátnu verejnú pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme na základe zmluvy pre rok 2006, ktorá bola uzavretá dňa 21.11.200,5 a to za regulované ceny, a že nedošlo k zvýšeniu ceny cestovného tak ako to predvídalo ustanovenie článku V. bodu 1 Zmluvy. Odporca však poukazuje na skutočnosť, že zmyslom a účelom zmluvy bolo zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa ustanovenia § 14a zák. č. 168/1996 s tým, že samosprávny kraj sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi náhradu preukázanej straty v dôsledku regulácie cien cestovného a preto malo ísť o nanajvýš výhodnú zmluvu pre navrhovateľa. Uvedené tvrdenie odporcu však nie je v súlade s ustanovením § 44 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 14a nadobudlo účinnosť až 1.2.2007, a preto ho nie je možné aplikovať na zmluvu, ktorá upravovala vykonávanie vnútroštátnej verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme od 1.1.2006 do 31.12.2006. Je zrejmé, že na daný prípad je možné aplikovať len platné a účinné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto odkaz odporcu na neúčinné znenie všeobecne záväzného právneho predpisu nemôže súd akceptovať. Odporca bez bližšieho zdôvodnenia namieta a rozporuje záväzky, ku ktorým sa v zmluve priamo exciplitne zaviazal. Samotná dikcia zmluvy totiž vo svojom ustanovení článku VIII. bod 2 ustanovuje, že pre plnenie zmluvy je rozhodujúcim ukazovateľom uskutočnený dopravný výkon vyjadrený v kilometroch podľa schváleného cestovného poriadku
a ekonomická cena dopravného výkonu. Ustanovenie článku V. bodu 1 Zmluvy upravuje povinnosť odporcu nahradiť navrhovateľovi riadne, včas a v plnej výške preukázanú stratu vypočítanú podľa metodiky obsiahnutej v Prílohe číslo 2. Tá je podľa dikcie zmluvy záväzná pre zmluvné strany, teda aj pre odporcu. Predmetná metodika stanovuje spôsob výpočtu ekonomickej ceny dopravného výkonu a zahŕňa všetky náklady tak, ako si ich uplatnil navrhovateľ voči odporcovi, vrátane rozporovaných kalkulovaných odpisov, ktoré sú rovnako určené výpočtom podľa metodiky dojednanej navrhovateľom a odporcom. Z dôvodu záväznosti metodiky je nevyhnutné považovať spochybnenia odporcu uvedené v odpore a týkajúce sa výpočtu straty na základe metodiky za absolútne nepravdivé a nedôvodné. Odporca tiež v rozpore s dikciou zmluvy tvrdí, že požiadavka navrhovateľa na ďalší preddavok na vykrytie straty vo výške 19,8 mil. Sk, na základe listu navrhovateľa zo dňa 20.11.2006, je potrebné považovať za vyúčtovanie, ktoré malo nastať v priebehu prvých 30 dní od roku 2007, nakoľko navrhovateľ vedel, že normy o rozpočtových pravidlách odporcu sú rigidné v tom, že účtovný rok musí byť uzavretý do 31.12. príslušného roku a preto stratu navrhovateľ vyčíslil do konca roku 2006. Predmetné tvrdenie je však absolútne v rozpore s dikciou zmluvy, ktorá jednoznačne a dostatočne určito vo svojom ustanovení stanovuje povinnosť vzájomného vyúčtovania zálohových platieb medzi zmluvnými stranami do 31.1.2007 a teda nie v priebehu roku 2006, ako tvrdí odporca. Z ustanovenia § 13 ods. 1 vtedy platného a účinného zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že do plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa zahrňujú len tie príjmy, výdavky a finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na zaradenie príjmu, alebo výdavku do plnenia rozpočtu v rozpočtovom roku, je rozhodujúci
deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z príslušného účtu obce alebo vyššieho územného celku. Z dikcie predmetného ustanovenia teda vyplýva, že pre rozpočet na príslušný kalendárny rok nie sú smerodajné uplatnené výdavky, ale skutočne uhradené výdavky, takže argumentácia odporcu o rigidnosti rozpočtových pravidiel pre jeho rozpor so samotnou dikciou zákona č. 583/2004 Z. z. neobstojí a je absolútne nepravdivá. Nie len gramatickým, ale aj logickým výkladom ustanovenia článku V. bodu 3 Zmluvy sa musí dospieť k záveru, že zúčtovanie poskytnutých záloh voči skutočne preukázanej strate za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 bolo možné uskutočniť až počas roku 2007 a počas roku 2006 je možné hovoriť len o zálohových alebo preddavkových platbách. Nie je tiež pravdou tvrdenie odporcu, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť vykonať štvrťročné vyúčtovanie podľa článku IV. bod 5 Zmluvy. Túto povinnosť si navrhovateľ splnil a výkazy za prvý štvrťrok 2006 zaslal odporcovi dňa 27.4.2006, za druhý štvrťrok dňa 27.7.2006, za tretí štvrťrok dňa 26.10.2006 a za štvrtý štvrťrok dňa 9.2.2007. Odporca ďalej tvrdí, že navrhovateľ pridával na plecia odporcu rôznorodé náklady a odpisy, o ktorých nedôvodnosti nemal navrhovateľ pochýb. Uvedené tvrdenie opätovne nie je pravdivé, pretože navrhovateľ dňa 9.2.2007 doručil odporcovi výkaz o výkonoch, nákladoch a tržbách za január a december 2006, z ktorého vyplýva vyčíslenie straty navrhovateľa v zmysle zmluvy, po odpočítaní poskytnutých zálohových platieb, a to vo výške 78.305.000,- Sk. Navrhovateľ teda už vo svojom ročnom vyúčtovaní zo dňa 9.2.2007 uviedol výšku neuhradenej straty vyplývajúcej zo splnenia povinnosti podľa zmluvy vo výške 78.305.000,- Sk po odpočítaní poskytnutých štyroch zálohových platieb odporcom. Odporca nemôže popierať uplatnenie tohto nároku, pretože predloženie uvedeného výkazu je opatrené prijímacou pečiatkou odporcu. Odporca k odporu priložil svoj list zo dňa 28.3.2007, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi zasielal účelovo určenú dotáciu vo výške 19.800.000,- Sk na úhradu straty za rok 2006 s odkazom na ustanovenie článku V. ods. 1 Zmluvy. Z listu však nevyplýva, že by poskytnutie zálohovej platby v uvedenej výške vyžadovanej navrhovateľom
dňa 20.11.2006 malo povahu vyúčtovania v zmysle ustanovenia článku V. bodu 3 Zmluvy. Práve naopak, odporca k odporu priložil žiadosť navrhovateľa o poskytnutie ďalšej zálohovej platby na rok 2006 zo dňa 20.11.2006, z ktorej jednoznačne a explicitne vyplýva, že navrhovateľom požadovaná suma má len povahu zálohovej platby. Skutočnosť, že odporca bol v omeškaní s úhradou tejto zálohovej platby, nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. Je tiež nevyhnutné poukázať na fakt, že z listu odporcu zo dňa 28.3.2007 nevyplýva, že by žalovaný rozporoval alebo akýmkoľvek iným spôsobom spochybňoval požadovanú výšku doplatku za stratu navrhovateľa za rok 2006, ktorú si uplatnil dňa 9.2.2007. Práve naopak odporca časť požadovanej straty po obdržaní ročného vyúčtovania zaplatil bez toho, aby uviedol, že zvyšnú časť straty rozporuje. Časť straty vo výške 19,8 mil. Sk bola navrhovateľovi uhradená dňa 3.4.2007. Navrhovateľ žiadal odporcu o zaplatenie zvyšnej, doposiaľ nezaplatenej straty vo výške 58.505.000,- Sk opakovane dňa 2.8.2007, a zaslal mu výzvu na zaplatenie nedoplatku straty spoločne s ročným výkazom, ktorý bol totožný ako výkaz zo dňa 9.2.2007, avšak logicky znížený o uhradenú sumu 19,8 mil. Sk, ktorej úhrada už bola v tomto výkaze evidovaná. Odporca opätovne nepravdivo tvrdí, že navrhovateľ podľa účtovnej závierky v roku 2006 a 2008 mal vyrovnané hospodárske výsledky a nevykázal stratu, ktorá vyplýva z výkazov predložených navrhovateľom. Navrhovateľ okrem vykonávania vnútroštátnej verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme podľa zmluvy, vykonával aj iné predmety podnikania, ktoré boli pre navrhovateľa na báze profitu ziskové, a ktoré v tejto forme striktne nerozdeľujú jednotlivé položky podľa druhu činnosti. Navrhovateľ je však povinný viesť samostatne a oddelene pre výkon dopravy vo verejnom záujme samostatné výkazy a samostatne v súlade so zmluvou a stanovenou metodikou evidovať všetky jednotlivé položky. Už zo samotnej dikcie zákona o cestnej doprave a zmluvy vyplýva, že výkon dopravy vo verejnom záujme je vždy stratový a preto je dotovaný príslušným samosprávnym krajom. Tvrdenie odporcu, že vykonávanie dopravy vo verejnom záujme nie je stratové, je v úplnom rozpore s dikciou zákona a logikou zmluvy, pretože ide o vykonávanie vo verejnom záujme, ktoré vzhľadom na jeho stratovosť musí byť dotované. Uvedená argumentácia odporcu teda nemá oporu ani v zákone o cestnej doprave a nemá ani oporu v logike výkonu vo verejnom záujme, ktoré je charakteristické ekonomickou nevýhodnosťou. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva nepravdivosť a nedôvodnosť tvrdení odporcu, že navrhovateľ si až v auguste 2007 uplatňoval od odporcu zaplatenie nepreukázanej straty, a že pri jej výpočte a uplatnení nepostupoval v súlade so zmluvou. Jediné pochybenie a porušenie zmluvných povinností navrhovateľa spočíva v omeškaní s predložením ročného výkazu za obdobie január až december 2009 a celkové vyúčtovanie straty a poukázaných zálohových platieb o 9 dní oproti zmluvnej povinnosti. Takéto omeškanie z jeho strany však môže mať vplyv len na úrok z omeškania, ktorý je navrhovateľ oprávnený požadovať. Odporca ďalej uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že pre vykonávanie dopravy vo verejnom záujme
nebola na rok 2008 uzavretá zmluva, navrhovateľom podaný návrh je predčasný, pretože výkony neboli odsúhlasené. Uvedené tvrdenie odporca uvádza aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ tieto výkony pre odporcu preukázateľne poskytoval a napriek skutočnosti, že odporca na vykonanie týchto výkonov poskytoval zálohové platby. Nepravdivosť a absurdnosť takéhoto tvrdenia vyplýva z dohody o poskytnutí preddavkových platieb zo dňa 20.2.2008 uzavretej medzi účastníkmi, z ktorej vyplýva, že odporca zaplatí navrhovateľovi preddavkovo na vykrytie predpokladanej straty za odporcom objednané výkony vo verejnom záujme sumu 87.082.666,66 Sk, zodpovedajúcu 8/12 za mesiace január až august 2008 a to v dvoch splátkach. Z dohody ďalej vyplýva, že navrhovateľ poskytnutý preddavok riadne vyúčtuje a vyúčtovanie na požiadanie odporcu podloží prvotnými účtovnými dokladmi. Z uvedenej dohody vyplýva, že odporca si objednal
navrhovateľom poskytované výkony a zaviazal sa uhradiť za ich poskytovanie zálohové platby a navrhovateľ sa zaviazal plnenia riadne vyúčtovať. Dňa 11.12.2008 bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov, z ktorej vyplýva záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi na vykrytie predpokladanej straty z objednaných výkonov vo verejnom záujme sumu 43.541.000,- Sk za mesiace september až december v roku 2008. Odporca na základe dohody zaplatil navrhovateľovi dňa 25.3.2008 preddavok vo výške 32.656.000,- Sk a dňa 26.8.2008 preddavok vo výške 54.426.666,- Sk. Na základe dohody zaplatil žalovaný dňa 19.12.2008 preddavok vo výške 43.541.000,- Sk čo predstavuje celkovo zaplatenú zálohu vo výške 130.623.666,- Sk. Je neakceptovateľné tvrdenie odporcu, že za rok 2008 nie sú medzi nimi žiadne vzájomné vzťahy a to nie len s ohľadom na objednávanie výkonov zo strany odporcu a povinnosť navrhovateľa tieto výkony uskutočňovať, ale tiež s poukazom na memorandum z 28.6.2005 v zmysle jeho dodatku č. 1, v ktorom sa odporca zaviazal uzatvárať s navrhovateľom po dobu 8 rokov zmluvy o vykonávaní autobusovej dopravy vo verejnom záujme v memorande uvedenom rozsahu. Je preto paradoxné, že sa na neuzavretie zmluvy odvoláva práve odporca, ktorý svoj záväzok nedodržal a postihnutým v tomto prípade je jednoznačne navrhovateľ. Dňa 16.3.2009 zaslal odporcovi výkaz o výkonoch, nákladoch a tržbách za obdobie január až december 2008 s tým, že odporcovi preukázal nedoplatok za úhradu straty vo výške 36.067.938,30 Sk. Odporca však opätovne nepravdivo tvrdí, že nie je možné a rozumné požadovať od neho doplatok straty, pokiaľ nie je riadne preukázaná, a to s ohľadom na kľúčovanie nákladov a výšku primeraného zisku. Z výkazu za rok 2008 predloženého odporcovi totiž vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil v súlade so schváleným spôsobom výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov a všeobecne záväznými právnymi predpismi skutočné odpisy. Kľúčovanie nákladových a výnosových položiek za rok 2008 bolo vykonané na základe kľúča odjazdených kilometrov, a nie podľa počtu zamestnancov a autobusov, ako to tvrdí odporca. Je preto nepravdivé tvrdenie odporcu, že si navrhovateľ uplatňoval iný percentuálny podiel, ako aj počet objednaných kilometrov. Zavádzajúce je tiež tvrdenie odporcu, že navrhovateľ si uplatnil neprimeraný zisk vo výške 8 %, pretože si ho uplatnil vo výške 4 %. Navrhovateľ si stratu za rok 2008 vyčíslil na základe schváleného spôsobu výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré navrhovateľ so žalobcom vypracovali v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Medzi účastníkmi bol v roku 2008 schválený spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov pri preukazovaný straty z poskytovania výkonov vo verejnom záujme, ktorý vychádzal z platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov, a ktorý presne špecifikuje povinnosti navrhovateľa viesť jednotlivé nákladové položky na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme na samostatnom stredisku s názvom prímestská doprava v zmysle vnútropodnikovej smernice. Z dohodnutej metodiky vyplýva, že nákladové položky materiálu cez sklad sa účtujú na základe matriky vozidiel a pracovníkov zaradených pre výkon prímestskej dopravy. Ostatné nákladové položky, ktoré sa týkajú celej spoločnosti navrhovateľa, sa účtujú ako náklad prímestskej dopravy určený percentuálnym podielom podľa plánovaných výkonov v prímestskej doprave. Percentuálny podiel 70 % určený na stredisko prímestskej dopravy je prepočtom ubehnutých kilometrov v prímestskej doprave podielom k celkovým ubehnutým kilometrom. Z uvedeného dôvodu je nepochopiteľné, prečo odporca v súčasnosti spochybňuje dojednaný spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov a prečo tvrdí, že si ich navrhovateľ za rok 2008 vyčíslil nesprávne. Schválený spôsob výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov tiež podrobne špecifikuje jednotlivé nákladové položky ekonomicky oprávnených nákladov, ako aj metodiku priznávania tržieb a výnosov. Navrhovateľ priebežne v roku 2008 predkladal odporcovi výkazy o výkonoch, nákladoch a tržbách v pravidelnej autobusovej doprave a odporca tieto výkazy prevzal a počas
poskytovania týchto výkonov ich nikdy nerozporoval. Skutočnosť, že odporca neuzavrel v zmysle zákona o cestnej doprave s navrhovateľom zmluvu na rok 2008 a nesplnil si tak zákonnú povinnosť, nemôže
byť na škodu navrhovateľa, ktorý si svoje povinnosti poskytovať výkony vo verejnom záujme v plnom rozsahu a bezchybne splnil.
Právna zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, že navrhovateľ v priebehu roku 2006 vykonával vnútroštátnu verejnú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme na základe zmluvy na rok 2006. Z ustanovenia článku I. bod 2 zmluvy vyplýva povinnosť navrhovateľa prevádzkovať uvedenú dopravu na území bratislavského samosprávneho kraja za regulované ceny v rozsahu objednaných dopravných výkonov a povinnosť odporcu riadne a včas uhradiť navrhovateľovi preukázanú stratu zmluvne dohodnutého rozsahu dopravných výkonov. Zmluvné strany si v ustanovení článku V. bod 3 zmluvy dohodli poskytnutie štyroch štvrťročných zálohových platieb, ktoré mali byť zúčtované do 31. januára 2007 voči skutočne preukázanej strate. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca regulované cestovné nezvýšil, zmluvné strany sa zaviazal uzavrieť dodatok k zmluve, ktorý by upravoval zmeny platobných podmienok úhrady straty pre navrhovateľa ako aj nový výpočet predpokladanej straty na základe vopred odsúhlasených hodnôt výpočtom v zmysle prílohy č. 2 k zmluve. Zmluvné strany však dodatok neuzavreli. Navrhovateľovi vzhľadom na jeho výkon vo verejnom záujme prislúcha nárok na náhradu preukázanej straty, pretože z hľadiska svojich obchodných záujmov by odporcom požadovaný výkon nevykonal vôbec, alebo v požadovanom rozsahu a preto nemôže byť na jeho ťarchu skutočnosť, že nedošlo z dôvodov na strane odporcu k uzavretiu dodatku, v ktorom by sa upravila zmena podmienok úhrady straty tak ako to vyžaduje ustanovenia článku V. bod 2 zmluvy. Navrhovateľ pritom pravidelne predkladal štvrťročné vyúčtovanie a výkazy podľa článku IV. bodu 5 zmluvy. Navrhovateľ už svojim listom zo dňa 27.3.2006 upozornil odporcu, že v dôsledku nezvýšenia regulovaného cestovného bude predpokladaná strata vyššia než 85.700.000,- Sk a už v marci 2006 predpokladal zvýšenie straty o 19,8 mil. Sk. Nie je teda pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľ až po skončení roka 2006 enormne zvýšil skutočnú stratu za výkon vo verejnom záujme, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nemohol vychádzať pri preukazovaní a uplatňovaní si úhrady straty z nových podmienok, ktoré mali byť dojednané dodatkom k zmluve. Postupoval pri preukazovaní skutočne preukázanej straty aj z memoranda o spolupráci uzavretého dňa 28.6.2005. Súčasťou memoranda je príloha č. 1, ktorá stanovuje spôsob výpočtu straty v dôsledku uskutočnenia výkonov vo verejnom záujme a to najmä s ohľadom na investíciu do vozového parku, tak ako to vyplýva z preambuly, s tým, že zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme znamená pre navrhovateľa vznik ekonomických strát. Samotná dikcia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných v roku 2006 bola dosť strohá a obsahovala vo svojom ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z. z. v znení účinnom v roku 2006 len povinnosť navrhovateľa ako dopravcu poskytnúť výkon vo verejnom záujme a povinnosť odporcu poskytnúť mu náhradu preukázanej straty. Stratu bol odporca povinný uhradiť potom, ako mu navrhovateľ ako dopravca preukáže jej vznik a výšku, a že ju svojim konaním nezavinil. Preukázanie efektívnosti - nezavinenie výšky straty bolo stroho regulované vo vykonávacom predpise a to vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 151/2003 a to konkrétne v ustanovení § 2 ako aj prílohy, ktorá obsahuje údaje, ktoré mal navrhovateľ ako dopravca preukazovať, a ktoré odporcovi preukázal. Je zrejmé, že preukázanie straty a jej nezavinenie je splnené práve predložením výkazov v súlade so všeobecnými záväznými predpismi a platnými dojednaniami zmluvných strán a preukázaním ekonomicky oprávnených nákladov vynaložených na splnenie záväzku po odpočítaní dosiahnutých príjmov vyplývajúcich zo splnenie záväzku zo zmluvy. Je zrejmé,
že iným, ako všeobecne záväznými predpismi stanoveným a prípadne aj zmluvnými stranami platne dojednaným spôsobom, nie je navrhovateľ objektívne schopný oprávnenosť nákladov inak preukázať. Je zrejmé, že pokiaľ má navrhovateľ ako dopravca realizovať výkony vo verejnom záujme a má mať nárok na úhradu preukázanej straty, k vyúčtovaniu skutočnej straty môže dôjsť až v roku 2007, kedy dopravca sumarizuje všetky oprávnené náklady, ktoré na realizáciu výkonu vo verejnom záujme vynaložil. Je zrejmé, že v roku 2005 je možné vychádzať len z predpokladaných nákladov a predpokladaných vstupných cien, pričom nie je možné predvídať všetky vplyvy, ktoré môžu kalkulovanú hodnotu ovplyvniť ako nie je možné predpokladať napríklad zmeny cien nafty, alebo skutočne vynaložené náklady na všetky činnosti a výkony. Pre vykonávanie dopravy vo verejnom záujme nebola na rok 2008 medzi účastníkmi písomná zmluva, avšak navrhovateľ realizoval výkon na základe odporcom objednaných výkonov, ktoré medzi zmluvnými stranami nie sú sporné. Z dohody o poskytnutí preddavkových platieb zo dňa 20.2.2008 vyplýva, že odporca zaplatí navrhovateľovi preddavkovo na vykrytie predpokladanej straty za odporcom objednané výkony sumu 87.082.666,- Sk za mesiace január až august. Z dohody ďalej vyplýva, že navrhovateľ poskytnutý preddavok riadne vyúčtuje a vyúčtovanie na požiadanie podloží prvotnými účtovnými dokladmi. Z dohody teda vyplýva, že si odporca u navrhovateľa objednal
poskytované výkony a zaviazal sa uhradiť za ich poskytovanie navrhovateľovi zálohové platby a navrhovateľ sa zaviazal plnenia riadne vyúčtovať. Ďalej bola dňa 11.12.2008 uzavretá dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov na vykrytie predpokladanej straty vo výške 43.541.000,- Sk za mesiace september až december 2008. Medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzavretá písomná zmluva na rok 2008, pričom písomná forma zmluvy sa počas roku 2008 obligatórne nevyžadovala ani dikciou zákona č. 168/1996. Medzi stranami nie je sporný rozsah objednaných výkonov ani rozsah odjazdených kilometrov, odporca však spochybňuje navrhovateľov nárok na úhradu preukázanej straty. Navrhovateľ a odporca sa napriek neexistencii písomnej zmluvy na rok 2008 dohodli v jednotlivých dohodách o spôsobe preukázania straty a jej nezavinenia preložením účtovných dokladov a postupom v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovateľ tak postupoval a výšku straty a oprávnených nákladov preukazoval výkazmi, ktoré odporcovi pravidelne predkladal. K znaleckému posudku uviedla, že ho považuje za odborne špecifický a žiada súd aby ho hodnotil ako celok, pretože samotné určenie výšky záväzku odporcu výsostne prislúcha odbornému posúdeniu a tým nepochybne vypracovaný znalecký posudok je a preto sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že odporca sa nikdy nezaviazal rešpektovať stanovisko expertného posúdenia spoločnosťou KPMG Slovensko v akomkoľvek rozhodovacom procese týkajúcom sa výšky náhrady straty spôsobenej navrhovateľom pri poskytovaní dopravných výkonov vo verejnom záujme, t.j. ani v prebiehajúcom súdnom spore. Predmetom expertného overenia bolo overiť výšku jednotlivých položiek straty uplatňovanej navrhovateľom bez posúdenia efektívnosti týchto nákladov, ktoré preukázanie je jedným zo zákonných predpokladov úhrady straty za poskytnuté výkony. V rozsahu práce KPMG Slovensko nie je, ani nebolo, právne posúdenie veci ani vyhodnotenie korektnosti a dôvodnosti uplatnenia straty navrhovateľom ako aj jej výška. Sporové strany zároveň obmedzili expertné stanovisko, resp. jeho výsledky v tom zmysle, že sú dôverné a nesmú byť ďalej zverejňované, kopírované, citované alebo odkazované. Suma nárokovaná navrhovateľom predstavuje časovú hodnotu nároku a nevychádza z expertného overenia KPMG. Tá odzrkadľuje odhad zvyčajnej miery návratnosti vlastného imania, ktorú by investor požadoval na to, aby investoval do spoločnosti porovnateľnej s navrhovateľom.
Cieľom tohto výpočtu bolo odhadnúť príslušnú ziskovú maržu a zahrnúť ju do nároku. Z odbornej ekonomickej literatúry vyplýva, že tento spôsob výpočtu predstavuje úrokovú mieru používanú vo finančnom rozhodovaní, ktorá vyjadruje priemernú cenu, ktorú musí spoločnosť zároveň zaplatiť vlastníkom a veriteľom. K znaleckému posudku uviedol, že výška preukázanej straty určená znaleckou organizáciou je nesprávna a nemôže byť podkladom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Existujú dôvodné pochybnosti, že výška straty a jej prípadná úhrada vyžadovaná navrhovateľom presahuje sumu nevyhnutnú na pokrytie všetkých alebo časti nákladov, ktoré vznikli pri plnení úloh vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto úloh. Zistenia znaleckej organizácie, ktoré stratu uplatňovanú navrhovateľom dokonca zvyšujú, sú v absolútnom v rozpore nielen s právnymi predpismi, ale aj praxou uplatňovanou v samotných dopravných podnikoch.
Za účelom určenia výšky straty navrhovateľa, po preverení správnosti použitia metodiky výpočtu straty za výkony vo verejnom záujme (podľa Prílohy č. 2 Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 uzatvorenej dňa 21.11.2005), za uskutočnenie výkonov vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave za roky 2006 a 2008, súd ustanovil do konania znaleckú organizáciu H., U.. U. G..C.., V. XXX/XX, U. XXX XX.
Zo záverov Znaleckého posudku číslo 2/2012 zo dňa 22.3.2012 znaleckej organizácie H., U.. U. G..C.. vyplýva, že metodika podľa Prílohy k Zmluve je použiteľná pre účely odhadnutia predpokladanej straty v zmysle Vyhlášky za rok 2006, to znamená, že slúži len na určenie odhadovanej, plánovanej straty. Preukázanú (skutočnú) stratu deklaruje dopravca v zmysle platných právnych predpisov svojím účtovníctvom a prvotnými účtovnými dokladmi. Z uvedeného je zrejmé, že použitie Prílohy k Zmluve je teda možné pre účely plánovania, avšak pri preukazovaní a dokladovaní skutočnej straty z výnosov vo verejnom záujme je potrebné vychádzať z účtovných dokladov navrhovateľa. V prílohe k Zmluve je okrem iného ako súčasť výpočtu predpokladanej straty definovaný aj primeraný zisk, ktorý je kalkulovaný vo výške 3 % ekonomicky oprávnených nákladov. Na základe preskúmania ekonomicky oprávnených nákladov z verejne dostupných zdrojov znalec konštatuje, že v porovnaní s ostatnými regulovanými odvetviami ako napr. elektroenergetika, plynárenstvo, vodárenstvo, tepelná energetika a iné, je výška
primeraného zisku dohodnutá v spodnej hranici limitu v rozpätí od 3 do 16 %. Účastníci sa v roku 2007 dohodli na novej metodike, ktorá je súčasťou Zmluvy pre rok 2007. Na základe preskúmania podkladov konštatuje, že navrhovateľ sa metodikou odsúhlasenou zmluvnými stranami riadil aj pri preukazovaní straty za rok 2008. Z uvedeného vyplýva, že metodika podľa Prílohy k Zmluve nie je použiteľná pre účely odhadnutia predpokladanej straty za rok 2008. Znalecká organizácia pri určení výšky preukázanej straty navrhovateľa za uskutočnenie výkonov vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave za rok 2006 postupovala tak, že metodologicky akceptovala spôsob kalkulácie pohonných hmôt, nákladov na pneumatiky, ostatného priameho materiálu, priamych miezd, opráv a údržby, cestovného, odvodov miezd, iných priamych nákladov, prevádzkovej réžie, správnej réžie a dani z motorových vozidiel. Pri kalkuláciách uvedených nákladov vychádzala z účtovných podkladov navrhovateľa a v prípade, že uvedené náklady nebolo možné priamo priradiť k prímestskej autobusovej doprave, tieto pomerovala na prímestskú autobusovú dopravu podľa zvolených alokačných kľúčov. Vzhľadom k tomu, že Metodika podľa Prílohy k Zmluve je použiteľná len pre účely odhadnutia predpokladanej straty v zmysle Vyhlášky za rok 2006, pri určení preukázanej
(skutočnej) straty z výkonov vo verejnom záujme znalecká organizácia vychádzala z platných právnych predpisov v rokoch 2006 a 2008 a z účtovných dokladov navrhovateľa. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky sa na účely uzatvorenia zmluvy o poskytovaní prepravných výkonov vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave (ďalej len „výkony“) za predpokladanú stratu považuje rozdiel medzi kalkulovanými ekonomicky oprávnenými nákladmi dopravcu na poskytovanie výkonov vrátane primeraného zisku a tržbami z regulovaného cestovného a ďalšími výnosmi dosiahnutými plnením povinnosti poskytovať výkony. Z uvedeného dôvodu znalecká organizácia stanoví stratu ako rozdiel medzi skutočnými ekonomicky oprávnenými nákladmi dopravcu na poskytovanie výkonov vrátane primeraného zisku a skutočnými tržbami z regulovaného cestovného a ďalšími výnosmi dosiahnutými plnením povinnosti poskytovať výkony. Celková náhrada straty, t.j. výška nedoplatku za rok 2006 vrátane primeraného zisku (3 % z vlastných nákladov výkonu) predstavuje po zaokrúhlení čiastku 2.714.418,- EUR (81.774.548,- Sk) a celková náhrada straty, t.j. výška nedoplatku za rok 2008 vrátane primeraného zisku (4 % z vlastných nákladov výkonu) predstavuje po zaokrúhlení čiastku 1.872.043,- EUR (53.397.176,- Sk)
Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa Čl. 1 ods. 1. Zmluvy, objednávateľ deklaruje záujem založiť záväzkový vzťah na plnenie výkonu vo verejnom záujme smerujúci k zabezpečeniu základnej dopravnej obslužnosti Bratislavského samosprávneho kraja, prevádzkovaním verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy (ďalej PAD) na území samosprávneho kraja za regulované ceny.
Podľa Čl. 1 /Účel a predmet zmluvy/ ods. 2 Zmluvy, predmet zmluvy tvorí najmä: a) záväzok dopravcu riadne a včas zabezpečiť prevádzkovanie PAD v samosprávnom kraji v rozsahu objednaných dopravných výkonov stanovených v km zo strany objednávateľa, ktorého súčasť tvorí prepravný záväzok, prevádzkový záväzok a tarifný záväzok, podľa zákona a podmienok stanovených v dopravných licenciách a záväzok dopravcu preukázať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. vznik a výšku straty v súvislosti s výkonom vo verejnom záujme s preukázaním skutočnosti, že uvedenú stratu dopravca nespôsobil svojim konaním. b) záväzok objednávateľa uhradiť dopravcovi riadne, včas a vo výške podľa článku V preukázanú stratu (resp. poskytnúť mu primerané zálohy) zmluvne dohodnutého rozsahu dopravných výkonov podľa čl. II tejto zmluvy. Podľa Čl. II. /Zmluvný rozsah dopravy/ ods. 1 Zmluvy, zmluvný rozsah dopravy je tvorený obsahom a podmienkami dopravných licencií, obsiahnutých v Prílohe č. 1 a dohodnutým rozsahom dopravných výkonov v objeme 11.900 tis. Km na rok 2006, ktoré si objednávateľ u dopravcu objednáva.
Podľa Čl. II. /Zmluvný rozsah dopravy/ ods. 2 Zmluvy, zmeny rozsahu dopravy a zmeny platobných podmienok úhrady straty pre dopravcu sa zmluvné strany dohodli riešiť podľa potreby dohodou vo forme dodatku Zmluvy, ktorý bude obsahovať aj nový výpočet predpokladanej straty, na základe vopred odsúhlasených vstupných hodnôt použitých pri výpočte a zároveň tvoriacich Prílohu č. 2 Zmluvy.
Podľa Čl. III. /Vyúčtovanie straty dopravcu/ ods. 1 Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že dopravca je povinný štvrťročne - 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroku predložiť objednávateľovi zúčtovanie straty za výkony vo verejnom záujme za zrealizovaný rozsah výkonov v príslušnom štvrťroku. Vstupné hodnoty, ktoré tvoria obsah Prílohy č. 2, použité pri výpočte sú odsúhlasené oboma zmluvnými stranami. Príloha č. 2 je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
Podľa Čl. V. /Povinnosti objednávateľa/ ods. 1. Zmluvy, zaväzuje sa uhradiť dopravcovi riadne, včas a v plnej výške preukázanú stratu vypočítanú podľa „Metodiky...“ obsiahnutej v Prílohe č. 2, ktorá vznikne dopravcovi pri skutočnom plnení zmluvného rozsahu dopravných výkonov vo verejnom záujme podľa tejto zmluvy, za rok 2006 v čiastke 85 700 000,- Sk, ktorá je pre rok 2006 konečná a ktorú nie je možné navýšiť za podmienky, že objednávateľ počnúc dňom 1.3.2006 zvýši maximálne ceny vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave osôb v kategórii jednosmerného obyčajného cestovného, jednosmerného zľavneného cestovného, žiackeho cestovného lístka týždenného a žiackeho cestovného lístka mesačného o 10 %.
Podľa Čl. V. /Povinnosti objednávateľa/ ods. 2. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ak objednávateľ nezvýši maximálne ceny k uvedenému dátumu podľa čl. V. bod 1 uzavrú dodatok k Zmluve, ktorý bude upravovať zmeny platobných podmienok úhrady straty pre dopravcu, ako aj nový výpočet predpokladanej straty, na základe vopred odsúhlasených vstupných hodnôt použitých pri výpočte tvoriacich Prílohu č. 2 Zmluvy.
Podľa Čl. V. /Povinnosti objednávateľa/ ods. 3. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na poskytnutí štvrťročných zálohových platieb na obdobie štvrťroka vo výške 21.425.000,- Sk, splatných v termíne do šiesteho kalendárneho dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka. Poskytnuté štvrťročné zálohy budú voči skutočne preukázanej strate zmluvnými stranami vzájomne zúčtované do 31. januára 2007. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.1.2007), udelenie dopravnej licencie možno viazať na splnenie povinnosti. Predmetom splnenia povinnosti môže byť výkon vo verejnom záujme, ktorý je dopravca nútený prevziať a ktorý by z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť (ďalej len "výkon vo verejnom záujme").
Podľa § 7 ods. 9 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.1.2007), podrobnosti o preukazovaní predpokladanej straty, o spôsobe jej výpočtu, o dokladoch, ktorými musia byť výpočty predpokladanej straty podložené a jej preukázanie doložené, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.1.2007), zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje splniť povinnosti
podľa § 7 ods. 3 a správny orgán sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázanej straty. Stratu správny orgán uhradí, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojím konaním nezavinil.
Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.1.2007), zmluva o výkone vo verejnom záujme obsahuje najmä prepravné výkony, predovšetkým požiadavky na kontinuitu, pravidelnosť, kapacitu a kvalitu, prepravné výkony za regulované ceny, 16) sumu za dohodnuté prepravné výkony, ktorá tržby z dôvodu regulovaných cien vyrovnáva, vrátane rozdielu medzi ďalšími ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými na splnenie záväzku z tejto zmluvy a príjmami dosiahnutými dopravcom z plnenia tohto záväzku, podrobnosti o finančných vzťahoch medzi zmluvnými stranami, dodatky k zmluve a prípadné zmeny, platnosť zmluvy, ako aj sankcie za neplnenie.
Podľa § 28 ods. 2 písm. j) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.1.2007), ministerstvo sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom sa
ustanovia podrobnosti o preukazovaní predpokladanej straty, o spôsobe jej výpočtu, o dokladoch, ktorými musia byť výpočty predpokladanej straty podložené a jej preukázanie doložené ( § 7 ods. 9).
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.12.2008), zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje poskytnúť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obci v mestskej autobusovej doprave výkony podľa § 14a ods. 6 a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázanej straty. Preukázanú stratu uhradí samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zo svojho rozpočtu. Ak je predmetom verejného záujmu vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy na autobusovej linke, ktorá presahuje územie samosprávneho kraja alebo územie obce, zmluvu o výkone vo verejnom záujme uzatvára ten samosprávny kraj alebo obec, na území ktorých sa nachádza východisková zastávka. Na uhradení preukázanej straty sa na základe vzájomnej dohody podieľa primerane každý samosprávny kraj, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka.
Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.12.2008), zmluva o výkone vo verejnom záujme sa uzatvára spravidla na obdobie platnosti dopravnej licencie, najviac však na desať rokov. Ak sa zmluva uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden kalendárny rok, zmluva sa každoročne upravuje dodatkami. Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uhradí dopravcovi preukázanú stratu, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojím konaním nezavinil.
Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.12.2008), zmluva o výkone vo verejnom záujme obsahuje najmä dopravné a prepravné výkony, predovšetkým požiadavky na kontinuitu, pravidelnosť, kapacitu a kvalitu, prepravné výkony za regulované ceny, 16) sumu za dohodnuté prepravné výkony, ktorá tržby z dôvodu regulovaných cien vyrovnáva, vrátane rozdielu medzi ďalšími ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými na splnenie záväzku z tejto zmluvy a príjmami dosiahnutými dopravcom z plnenia tohto záväzku, podrobnosti o finančných vzťahoch medzi zmluvnými stranami, dodatky k zmluve a prípadné zmeny, platnosť zmluvy, ako aj sankcie za neplnenie. Na účely uzatvorenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa za preukázanú stratu
považuje rozdiel medzi ekonomickou cenou za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme a tržbami z regulovaného cestovného vrátane ďalších výnosov dosiahnutých plnením povinnosti poskytovať výkony vo verejnom záujme za osobitné cestovné.
Podľa § 28 ods. 2 písm. j) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v znení účinnom do 31.12.2008), ministerstvo sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom sa ustanovia podrobnosti o preukazovaní predpokladanej straty, o spôsobe jej výpočtu, o dokladoch, ktorými musia byť výpočty predpokladanej straty podložené a jej preukázanie doložené,
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. (v znení účinnom do 14.1.2009), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska v období od 27.9.2006 do 27.3.2007 bola vo výške 4,75 % ročne.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. (v znení účinnom od 15.1.2009), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto
zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 11.3.2009 do 7.4.2009 bola vo výške 1,50 % ročne.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu (t.j. v rozsahu po pripustení zmeny návrhu) opodstatnený.
Predmetom konania je navrhovateľom uplatňovaný nárok na doplatenie straty vzniknutej v dôsledku výkonu vnútroštátnej verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme na území Bratislavského samosprávneho kraja za rok 2006 v sume 2.714.418,- EUR a za rok 2008 v sume 1.872.043,- EUR.
Pokiaľ sa jedná o rok 2006, tak odporca mal za účelom zabezpečenia základnej dopravnej obslužnosti uzavretú s navrhovateľom Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 (ako zmluvu nepomenovanú, ktorá nezodpovedá jednotlivým typom zmlúv upravených Obchodným zákonníkom, ale jej uzavretie predpokladá zákon o cestnej doprave), kde si určili predmet svojich záväzkov. Uzavretím uvedenej zmluvy pre rok 2006 došlo v podstate k naplneniu ustanovenia § 15 zákona o cestnej doprave. V nej sa odporca v rámci svojich povinností zaviazal uhradiť navrhovateľovi preukázanú stratu za ním vykonávanú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme. Výška uvedenej straty bola limitovaná iba v takom prípade, že odporca od 1.3.2006 zvýši maximálne ceny vybraných skupín cestovného o 10 %, k čomu však nedošlo, a z toho dôvodu sa uvedená limitácia vo výške 85.700.000,- Sk za rok 2006 nepoužije. Dodatok k zmluve, ktorý mali v takom prípade uzavrieť, mal upravovať iba zmenu platobných podmienok a nový výpočet predpokladanej, nie preukázanej straty. Neuzavretie takéhoto dodatku by niť nemenilo na tom, že navrhovateľov nárok za rok 2006 je na základe zmluvy ako i zákona daný.
Pre rok 2008 k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo, hoci výkony vo verejnom záujme navrhovateľ aj naďalej poskytoval. (Poskytoval ich aj v roku 2007, pre ktorý zmluva uzavretá bola, avšak toto obdobie nie je predmetom konania.) Je nepochybné, že odporca mal z prijatia plnenia zo strany navrhovateľa
- poskytovanie prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme - prospech, a nesplnením si povinnosti poskytnúť dopravcovi náhradu preukázanej straty, by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie totiž vzniká nielen tým, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil,
hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Nezmenšenie majetku odporcu by spočívalo v tom, že by za rok 2008 nemusel vynaložiť žiadne finančné prostriedky vo vzťahu k navrhovateľovi, na náhradu preukázanej straty za uskutočnené výkony.
Na určenie výšky preukázanej straty navrhovateľa ako dopravcu, súd nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko sa jedná o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Ustanovená znalecká organizácia vyhotovila znalecký posudok v písomnej forme (tak jej to bolo uložené v uznesení súdu), pričom tento obsahuje v časti I. Úvod, v časti II. Posudok a v časti III. Záver. Ďalej sú v ňom obsiahnuté všetky prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku ako aj znalecká doložka. Znalecká organizácia dala v posudku jednoznačnú odpoveď na súdom položenú otázku a podrobne v ňom opísala postup, akým sa k zistenému záveru dopracovala. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemá dôvod pochybovať o správnosti uvedeného posudku, keďže vo veci nebol predložený iný znalecký posudok s rozdielnymi závermi o rovnakej otázke. Dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v časti uplatňovanej istiny vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 4.586.461,- EUR.
Je nesporné, že odporca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Súd s prihliadnutím na uvedené navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 2.714.418,- EUR od 10.2.2007 do zaplatenia (strata za rok 2006), resp. 9,5 % ročne zo sumy 1.872.043,- EUR od 1.4.2009 do zaplatenia (strata za rok 2008) vzhľadom na novelizované znenie § 369 Obch. zák..
Odporca navrhol doplniť dokazovanie - znalecký posudok o posúdenie efektivity nákladov navrhovateľa z titulu, či preukázaná strata, najmä vznik a výška, nevznikli konaním navrhovateľa. Ako už bolo vyššie uvedené, o záveroch znaleckého posudku súd nemá dôvod pochybovať, súdom položená otázka v ňom bola jednoznačne zodpovedaná a preto dokazovanie v naznačenom smere nepovažuje súd za dôvodné. Naviac, je jednoznačné, že navrhovateľ preukazoval efektívnosť vynaložených nákladov a nezavinenie výšky straty v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, predovšetkým v zmysle vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 151/2003 Z.z. o preukazovaní predpokladanej straty z poskytovania výkonov vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, výkazmi presne ako to stanovuje § 2 predmetnej vyhlášky vrátane prílohy, ktorá obsahuje údaje - výkaz o výkonoch, nákladoch a tržbách, ktoré mal navrhovateľ ako dopravca preukazovať a ktoré v stanovenej forme a v súlade s všeobecne záväznými predpismi odporcovi preukazoval. Z uvedeného vyplýva, že iným ako všeobecne záväznými právnymi predpismi stanoveným a prípadne aj zmluvnými stranami platne dojednaným spôsobom nie je navrhovateľ objektívne schopný oprávnenosť nákladov inak preukázať. Vzhľadom k tomu návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 33.193,50 EUR (zaplatený súdny poplatok), trovy právneho zastúpenia v sume 97.505,16 EUR [z tarifnej hodnoty 3.139.246,43 EUR 5 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 23.6.2009, návrh na začatie konania 24.7.2009, vyjadrenie k odporu 14.12.2009, návrh na zmenu návrhu 27.1.2011, písomné vyjadrenie 21.3.2011 - á 6.701,33 EUR, 2 krát 2/3 úkonu - ďalšia porada s klientom dňa 21.1.2011 v trvaní 1:10 hod. a dňa 4.3.2011 v trvaní 1:20 hod. - á 4.467,55 EUR, 3 krát 1
úkonu - účasť na pojednávaní bez prejedania veci dňa 2.3.2010, 13.5.2010 a 5.10.2010 - á 1.675,33 EUR, z tarifnej hodnoty 3.996.650,01 EUR 4 úkony právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa 22.3.2011 a 25.9.2012, písomné vyjadrenie 29.12.2011, vyjadrenie k posudku a k vyjadreniu odporcu 21.6.2012 - á 8.421,09 EUR, 3 krát režijný paušál 6,95 EUR, 3 krát 7,21 EUR, 6 krát 7,41 EUR, 2 krát 7,63 EUR, DPH zo sumy 81.254,30 EUR /5 x 6.701,33 + 3 x 1.675,33 + 2 x 4.467,55 + 4 x 8421,09 + 3 x 6,95 + 3 x 7,21 + 6 x 7,41 + 2 x 7,63/ vo výške 20 % v sume 16.250,86 EUR].
Za účasť na pojednávaní dňa 5.10.2010 súd priznal odmenu vo výške 1 základnej sadzby, nakoľko nedošlo k prejednaniu veci. Zároveň nepriznal odmenu za uplatnený úkon - účasť na pojednávaní dňa 9.12.2011, keďže tento termín bol zrušený. Odmena za vyjadrenie k znaleckému posudku a za vyjadrenie k vyjadreniu odporcu bola priznaná ako jeden úkon, keďže boli vyhotovené v rovnaký deň (21.6.2012), pričom nie je rozhodujúce, kedy boli tieto podania doručené súdu. Rozdelením tohto úkonu, ktorý mohol byť poskytnutý v rámci jedného vyjadrenia došlo k neúčelnému a neodôvodnenému navýšeniu trov právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.