Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/200/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Žilina, ul. Kuzmányho č. 26, IČO: 007355841, proti odporcovi: U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. L. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom I. T., ul. M. L. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 622,64 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. marca 2012 č. k. -76, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 47,47 eur na účet jeho splnomocneného zástupcu JUDr. Jiřiho Martausa, advokáta so sídlom I. T., ul. M. L. č. XXX/ XX vedený v O., a. s. pobočka I. T. číslo účtu: XXXXXXXXXX kód banky: XXXX, var. symbol: XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 13. 03. 2012 č. k. -76 žalobu zamietol. Odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za nesporne preukázané, že na služobnom motorovom vozidle navrhovateľa Kia Sportage, ev. č.: ZA-327CV došlo k vzniku škody nárazom osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Pajero, ev. č.: LM-525AV dňa 22. 05. 2009 v čase o 20.15 hod., čím navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 622,64 eur, ktorá výška medzi účastníkmi konania nebola sporná ( , ďalej len „“). Rovnako došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Mitsubishi Pajero, ev. č.: LM-525AV, ktorého držiteľom bol Y. G., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že škodu mu v plnom rozsahu nahradil odporca. Proti odporcovi sa viedlo trestné konanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ust. v štádiu pokusu, pričom odporca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Svedkyňa I. L. potvrdila, že odporca predmetné motorové vozidlo nenaštartoval, nešoféroval, len sedel na mieste vodiča a predmetné motorové vozidlo sa pohlo až potom, čo príslušníci OO PZ Liptovský Hrádok, pomocou donucovacích prostriedkov, vytiahli odporcu z auta. Svedok Y. G., držiteľ predmetného motorového vozidla potvrdil, že auto odstavil a zároveň zabezpečil proti pohybu tým spôsobom, že zaradil rýchlosť. Jednoznačne uviedol, že ručnú brzdu nikdy nezaťahuje, čo korešponduje aj so svedeckou výpoveďou svedkyne L., ktorá uviedla, že až keď sa motorové vozidlo pohlo, jeden z policajtov zatiahol ručnú brzdu.

Podľa súdu protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym právom teda, aby sme nejaký úkon mohli kvalifikovať ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej alebo právnickej osobe. Táto môže vyplývať buď z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Súd konštatoval, že zo strany navrhovateľa nebolo ani tvrdené, ani preukázané, akú právnu povinnosť porušil odporca, keď porušenie by zároveň bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Držiteľ a zároveň vodič motorového vozidla, ktoré vykazovalo vady, toto odstavil, zabezpečil proti pohybu tak, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky zaradením stupňa rýchlosti. Odporca sedel na mieste vodiča, auto nenaštartoval, neuviedol do pohybu, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak. Ním tvrdené skutočnosti zostali len v rovine tvrdenia, a súd oslobodzujúci rozsudok vynesený v trestnom konaní nemohol nechať bez povšimnutia. Porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou sú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a v súdenom prípade neboli spoľahlivo a bezpečne preukázané. Podľa navrhovateľa príslušníci policajného zboru postupovali podľa ust. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku, teda za akých okolností, na aký čas, je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, na zakázanie jazdy. V súdenom prípade však, podľa názoru súdu, nebol daný postup v zmysle tohto ustanovenia, nakoľko predmetné motorové vozidlo stálo, pričom nebol preukázaný opak. Podľa o policajnom zbore, policajt pri vykonávaní služobnej povinnosti je povinný nepripustiť, aby v súvislosti s jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.

Súd tak dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal odporcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom (189 eur).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle ust. O. s p. a vec vrátiť na nové konanie, prípadne zmeniť rozhodnutie súdu I. stupňa v zmysle tak, že žalobu navrhovateľa potvrdí.

V prvom rade reagoval na námietku odporcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu uvedenú v rozsudku, týkajúcu sa toho, že služobný zákrok, ktorý bol zo strany hliadky policajného zboru vykonaný nebol primeraný, a to z toho dôvodu, že osoba odporcu je príslušníkom policajného zboru, služobne zaradeným v katastri obce I. V. dobre známa a aj keď sa nepreukázal dokladom totožnosti, vedeli o koho ide. Podľa navrhovateľa príslušníci policajného zboru postupovali v zmysle ust. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné, na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Mal tiež za to, že ak odporca mal pochybnosti o spôsobe a postupe vykonania služobného zákroku, mal sa obrátiť na odbor kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline za účelom prešetrenia tohto služobného zákroku, čo však nevykonal.

Ďalej pokiaľ právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca nešoféroval, len sedel vo vozidle, pričom orgány činné v trestnom konaní však v jeho hlave videl myšlienkový chod a usúdili, že chce spáchať trestný čin a chce s autom vyjsť mimo kopčeka na ktorom stál, tak podľa navrhovateľa uvedené vyjadrenie nesúvisí s prejednávanou vecou, nakoľko súd hodnotí na základe vykonaného dokazovania a nie na základe toho, čo si kto myslí.

Navrhovateľ poukázal na výpoveď Y. G., podľa ktorej tento keď opustil vozidlo, vykonal všetky opatrenia vedúce k tomu, aby jeho vozidlo žiadnym spôsobom neohrozilo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V čase jeho odchodu bolo vozidlo prázdne. Až po jeho odchode si do vozidla sadol odporca s I. L.. Po chvíli prišla k vozidlu aj hliadka PZ. Nakoľko odporca nerešpektoval výzvy dané zo strany hliadky policajného zboru, bol z vozidla za použitia donucovacích prostriedkov vytiahnutý, následne položený na zem a boli mu priložené služobné putá. Odporca síce uvádzal, že jeden z členov hliadky policajného zboru išiel do vozidla a hrabal sa v ňom, ale túto skutočnosť zasa nepotvrdila svedkyňa I. L.. Tá naopak uviedla tú skutočnosť, že videla policajta ako beží k vozidlu až vtedy, keď sa vozidlo pohlo smerom dolu z kopčeka. Taktiež menovaná uviedla, že vozidlo sa pohlo až po chvíli, čo odporca už ležal na zemi a pri ňom stáli príslušníci policajného zboru. Odporca sa síce snažil poukázal na tú skutočnosť, že pohnutie

vozidla spôsobili práve príslušníci policajného zboru, avšak toto jeho tvrdenie vyvrátilo práve vyjadrenie I. L..

Pokiaľ súd konštatoval, že zákon požaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej alebo právnickej osobe, tak podľa navrhovateľa odporca svojím konaním, resp. nekonaním, porušil ust. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Ak je vozidlo povinne vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť. Vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy povinne vybavených zakladacími klinmi je povinný ich použiť, ak treba zabezpečiť vozidlo alebo súpravu proti pohybu. Podľa navrhovateľa odporca sám uviedol, že keď si sadol do vozidla značky Mitsubishi Pajero, tak nevenoval žiadnu pozornosť tomu či je zaradená rýchlosť, resp. ručná brzda, tieto skutočnosti vo svojej výpovedi uviedol len majiteľ vozidla Y. G.. Ten podotkol aj tú skutočnosť, že ručnú brzdu nezaťahuje z toho dôvodu, že v zime by mohla zamrznúť, a preto to nerobí ani v inom ročnom období, lebo si na túto skutočnosť ako majiteľ tohto vozidla zvykol. Odporca však mal vyššie uvedené vozidlo len požičané, nevedel ako sa vozidlo správa, či je potrebné zaťahovať ručnú brzdu, či je potrebné zaraďovať rýchlostný stupeň a aký. Týmto skutočnostiam ani pri sedení na sedadle vodiča nevenoval žiadnu pozornosť. Práve naopak. Sám sa snažil pozornosť súdu upriamiť na skutočnosť, že pohnutie vozidla spôsobil príslušník policajného zboru, ktorý sa podľa jeho vyjadrenia mal vo vozidle hrabať a pritom sa snažil len zakryť skutočnosť, že vôbec nemal vedomosť o tom či vozidlo je zabezpečené proti pohybu, nakoľko sa vo vozidle nachádzal s I. L. a venoval jej pozornosť.

Navrhovateľ tvrdil, že pokiaľ ide o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa , ktorým je vznik (existencia) škody v konaní preukázal, že konaním odporcu, resp. porušením právnej povinnosti odporcu vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 622,24 eur, ktorá bola preukázaná doloženou faktúrou, pričom súd ju vzal na vedomie a žiadne výhrady k nej nemal.

Vyššie uvedená škoda bola odporcom spôsobená priamo v príčinnej súvislosti s porušením už vyššie citovanej povinnosti, ktorej sa odporca dopustil. Odporca tým, že neuposlúchol výzvy dané zo strany hliadky policajného zboru, nerešpektoval ust. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ust. až . Bol za použitia donucovacích prostriedkov vytiahnutý z motorového vozidla, položený na zem a následne mu boli priložené služobné putá. Odporca sám ako bol hliadkou policajného zboru vyťahovaný z vozidla, nevykonal žiadne opatrenia vedúce k tomu, aby vozidlo neohrozilo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ani sa žiadnym spôsobom nepresvedčil o tom, či je potrebné takéto opatrenia vykonať, resp. zasahujúcu hliadku policajného zboru žiadnym spôsobom neinformoval o tej skutočnosti, že vozidlo ostalo bez zabezpečenia a hrozí nebezpečenstvo jeho samovoľného posunu a prípadná škoda na majetku oboch vozidiel.

Rovnako navrhovateľ preukázal v konaní zavinenie odporcu, a to tým, že odporca úmyselným spôsobom neuposlúchol výzvy hliadky policajného zboru a taktiež svojím ľahkomyseľným konaním, ktoré spočívalo v tom, že sa ani nepresvedčil sediac na sedadle vodiča o tom, či je potrebné vykonať nejaké opatrenia, aby sa vozidlo samovoľne nespustilo prispel k tomu, že došlo k predmetnej nehode a následnej škode na majetku navrhovateľa, a taktiež na vozidle majiteľa vozidla Y. G..

Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza ako dôvod protiprávnosti úkonu porušenie právnej povinnosti uvedenej v ust. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, tak skutkový stav v prejednávanej veci nemožno subsumovať pod toto ustanovenie. Interpretáciou uvedeného ustanovenia neobstojí tvrdenie, že odporca konal v rozpore s objektívnym právom. Podľa tohto ustanovenia môže byť totiž subjektom protiprávneho správania výlučne „vodič“. Zákon zároveň v podáva legálnu definíciu pojmu „vodič“ pre účely zákona. Vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo, teda nie osoby, ktorá sedí na mieste vodiča v stojacom aute. Odporca sedel na mieste vodiča za účelom schovania sa pred dažďom a nie za účelom vedenia motorového vozidla. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou.

Rovnako predmetné ustanovenie predpokladá slobodnú vôľu vodiča, pokiaľ užíva sloveso „chce“ v prvej vete o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Daná povinnosť z ustanovenia je teda aplikovateľná len na osobu, ktorá dobrovoľne a slobodne prejaví vôľu svojim správaním vo vonkajšom svete opustiť vozidlo. V prípade opustenia vozidla odporcom len ťažko možno uvažovať o jeho dobrovoľnosti, nakoľko bol odporca z vozidla vyvlečený použitím značnej fyzickej sily, hmatov a chvatov. Takýmto postupom a následným spútaním bolo odporcovi objektívne znemožnené ovplyvniť zabezpečenie vozidla.

Z vyššie uvedeného podľa odporcu vyplýva, že okrem toho, že vznikla škoda, nebola podľa ustanovenia konaním odporcu naplnená žiadna iná podmienka zakladajúca zodpovednosť za škodu.

Odporca preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 47,47 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( a to z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci navrhovateľ sa na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 622,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, a to od 25. 03. 2011 až do zaplatenia, stanovená na 1 % z titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že odporca dňa 22. 05. 2009 v čase o 20.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero, ev. č. LM 525AV po mieste ležiacom mimo cesty v obci P., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou z Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok. Zastavený bol vo vzdialenosti asi 2 - 3 metre od pravého boku služobného cestného vozidla zn. Kia Sportage ev. č. ZA 327OV. Vzhľadom k tomu, že odporca aj po opakovaných výzvach daných hliadkou PZ, aby vypol motor vozidla a vystúpil z neho odmietol toto urobiť, boli voči nemu použité donucovacie prostriedky. Nakoľko odporca pred vystúpením zo svojho vozidla nevykonal dostatočné opatrenia k tomu, aby jeho vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, toto sa následne samovoľne pohlo a prednou časťou narazilo do pravého boku tam stojaceho služobného cestného vozidla. Odporca bol počas kontroly podrobený dychovej skúške elektrickým meračom zn. Drager 7410 na zistenie alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom 1,44 mg/l. Šetrením bolo zistené, že odporca bol za obdobný skutok spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím o priestupku č.p.: ORP-P-368/ODI-E-2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2007 a vykonateľnosť dňom 16. 07. 2007. Prečin ohrozenia návykovej látky podľa bol šetrený ODI Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši pod č. ORP-34/DI-LM-2009 pričom dňa 14. 05. 2010 bola podaná obžaloba na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, kde je konanie vedené pod sp. zn. . Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca dňa 14. 09. 2009 uviedol zápisnice o výsluchu obvineného, že k vzniku škody na služobnom cestnom vozidle došlo takým spôsobom, že motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero nestihol zabezpečiť, nakoľko bol násilím vytiahnutý z vozidla hliadkou PZ. Následne ako ležal na zemi a ma založené putá na ruká tak, sa vozidlo pohlo. Konaním odporcu tak bola navrhovateľovi spôsobená celková škoda vo výške 622,64 eur ktorej sa domáhal v zmysle ustanovenia .

Okresný súd po vykonaní dokazovania výsluchom odporcu ako účastníka konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa so spisom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. návrh navrhovateľa zamietol konštatujúc, že na služobnom motorovom vozidle navrhovateľa značky KIA Sportage ev. č. ZA-327CV došlo dňa 22. 05. 2009 o 20.15 hod. k vzniku škody nárazom osobného motorového vozidla značky Mitsubishi Pajero, ev. č. LM-525AV pričom vznikla škoda v sume 622,24 eur, avšak nebolo tvrdené, ani preukázané, akú právnu povinnosť porušil odporca, ktoré porušenie by zároveň bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Y. G., držiteľ a zároveň vodič motorového

vozidla, ktoré vykazovalo vady toto odstavil, zabezpečil proti pohybu tak, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky zaradením stupňa rýchlosti. Odporca sedel na mieste vodiča, auto nenaštartoval, neuviedol do pohybu. Súd v tejto súvislosti prihliadol na trestné konanie vedené u Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , na základe ktorého mal odporca uvedeného dňa po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viesť osobné motorové vozidlo značky Mitsubishi Pajero, ev. č. LM-525AV od Hostinca Chatky ATC v katastri obce P. po nespevnenej časti cesty v úmysle pokračovať v jazde po miestnej komunikácii, ktorá je spojnicou medzi štátnou cestou I/18 a cestou II. triedy na železničnú stanicu, pričom pred výjazdom na miestnu komunikáciu bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Liptovský Hrádok a dychovou skúškou elektronickým meračom typu Alcotest 7410, č. ARHH0313 mu bolo zistené 1,44 mg/l alkoholu v dychu. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. 11. 2011 č. k. -190 bol odporca ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Liptovský Mikuláš sp. zn. z 13. 05. 2010, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nie je vylúčené, že obžalovaný sedel v stojacom aute značky Mitsubishi Pajero na mieste vodiča, rozprával sa so svedkyňou I. L., policajné auto zastavilo 5 až 7 metrov pred týmto vozidlom, po vytiahnutí obžalovaného (odporcu) z vozidla a jeho pacifikácii došlo k samovoľnému pohybu vozidla značky Mitsubishi Pajero a následnej zrážke s policajným autom.

Odvolací súd (aj po oboznámení sa s obsahom vyžiadaného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. ) podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením V plnom rozsahu sa preto stotožnil s vyššie uvedenými skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Podľa ustanovenia a , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti za zbaví ten, ktoré preukáže, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena bol povinný v priebehu konania preukázať existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu navrhovateľa. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti škodou a zavinenie.

Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

Navrhovateľ aj podľa názoru odvolacieho súdu ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu.

Navrhovateľ v prvom rade v odvolaní spochybňoval vyjadrenia odporcu, resp. jeho zástupcu, ktoré súd rozsudku uvádzal v odôvodnení rozsudku. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ tvrdil, že pokiaľ ide o protiprávnosť úkonu, že odporca svojím konaním, resp. nekonaním, porušil ust. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Ak je vozidlo povinne vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť. Vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy povinne vybavených zakladacími klinmi je povinný ich použiť, ak treba zabezpečiť vozidlo alebo súpravu proti pohybu. Škoda bola potom podľa navrhovateľom odporcom spôsobená priamo v príčinnej súvislosti s porušením už vyššie citovanej povinnosti, ktorej sa odporca dopustil.

Podľa odvolacieho súdu neboli na strane odporcu splnené predpoklady pre aplikáciu uvedeného ustanovenia majúce predstavovať porušenie právnej povinnosti. V prvom rade vodičom je podľa ust. o cestnej premávke, osoba, ktorá vedie vozidlo. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. 11. 2011 sp. zn. , ktorým bol odporca oslobodený spod obžaloby kladúcej mu za vinu spáchanie pokusu prečinu pod vplyvom návykovej látky lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je odporca stíhaný, pripustil, že nie je vylúčené, že odporca aj keď bol pod vplyvom alkoholu neviedol osobné motorové vozidlo v úmysle pokračovať v jazde na miestnej komunikácii, autom stál, sedel na sedadle vodiča, pričom sa iba rozprával so svedkyňou I. L.. Tieto skutočnosti potvrdila svedkyňa I. L. aj v tomto súdnom konaní keď uviedla: „Chcem uviesť, že auto stálo v miernom kopčeku. Kým som tam ja sedela, tak odporca nenaštartoval, ani nešoféroval, ani na aute nejazdil“. Napriek uvedenému podľa odvolacieho súdu okolnosti, za ktorých odporca bol nútený opustiť vozidlo (donucovacie prostriedky polície) mu ani neumožňovali vykonať žiadne opatrenia k zabezpečeniu vozidla.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi právo na ich náhradu bolo priznané. Odporca si uplatňoval trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 47,47 eur a to za jeden úkon právnej služby - spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 13. 06. 2012 v sume 39,84 eur a režijný paušál v sume 7,63 eur Odvolací súd priznal odporcovi uvedenú sumu ako dôvodne uplatňovanú v súlade s ust. , , , , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznanú sumu zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi k rukám advokáta, ktorý ho zastupoval ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .