Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/301/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: N. Z., P. X.X.XXXX, Y. XXX XX E. Z., L. XXX/XX, H. Z., proti žalovanému: N. Z., P. XX.X.XXXX, V. E. N.: N. W. T., H. I. J. E., J. S. B. XX - XXXXX E., X. Z., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu O. Z., P. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Slovenská republika,

rozhodol:

Súd manželstvo N. Z., P. XX.X.XXXX a N. Z., Z. Y., P. X.X.XXXX, uzavreté dňa 1.6.2004 v Gelnici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Gelnica, vo zväzku 9, ročník 2004, strana 157, poradové číslo 8, r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletého O., P. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Maloletého O., P. XX.X.XXXX bude na čas po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok jeho matka.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O., P. XX.X.XXXX mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy vždy aktuálneho životného minima podľa osobitného predpisu, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, ktoré uzavreli dňa 1.6.2004 v Gelnici v Slovenskej republike. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že manželstvo so žalovaným uzavreli po trojročnej známosti z lásky. Ich vzťahy po uzavretí manželstva sa začali narušovať, nakoľko sa stávalo, že žalovaný zvykol odchádzať z domu za kamarátmi. Niekedy bol z domu preč niekoľko dní a stalo sa, že bol preč z domu aj dva týždne. Od roku 2007, približne od letných prázdnin, účastníci spolu nebývajú, nakoľko žalobkyňa sa odsťahovala do E. Z. k svojej sestre aj so svojou maloletou dcérou O., P. XX.X.XXXX. Odvtedy žalobkyňa nemá so žalovaným žiaden kontakt. Nenavštívil ju, nehovorili spolu ani telefonicky a ani iným spôsobom sa žalovaný o žalobkyňu nezaujímal. Nie je už možné, aby účastníci obnovili spolužitie, aby spolu žili. V roku 2008 sa žalobkyňa zoznámila s Y. G. a začala s ním spolu bývať. Z ich spolužitia pochádza maloletý O., P. XX.X.XXXX. V prípade rozvodu manželstva žalobkyne, chce žalobkyňa so svojím druhom uzavrieť manželstvo.

Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa , nakoľko bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 1.6.2004 v Gelnici. Ich posledným spoločným bydliskom bola C., V. X. Žalobkyňa je štátnou občianskou Slovenskej republiky, žalovaný je štátnym občanom Srbska. Žalovaný sa zdržiava v Talianskej republike. Počas trvania manželstva účastníkov žalobkyňa porodila maloletého O. I. XX.X.XXXX.

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti z lásky. Vzťahy účastníkov sa po uzavretí manželstva začali narušovať, nakoľko sa stávalo, že žalovaný zvykol odchádzať z domu za kamarátmi, pričom sa stávalo, že niekedy bol z domu preč dlhšie, niekoľko dní. Stalo sa, že bol preč aj dva týždne. Nezvykol jej povedať, kde bol. Keď odchádzal, hovorieval, že ide do Košíc. Žalobkyňa sa snažila so žalovaným porozprávať, aby neodchádzal tak často z domu, ale nemalo to žiaden účinok. Od roku 2007, približne od letných prázdnin, účastníci spolu nebývajú, nakoľko žalobkyňa sa odsťahovala do E. Z. k svojej matke aj so svojou maloletou dcérou O., P. XX.X.XXXX. Odvtedy žalobkyňa nemá so žalovaným žiaden kontakt. Účastníci sa odvtedy osobne nestreli, nehovorili spolu ani telefonicky. Žalovaný sa žiadnym spôsobom o žalobkyňu nezaujímal. Žalobkyňa v roku 2008 nadviazala vzťah s Y. G., švagrom jej sestry, ktorý je slobodný a začala s ním aj spolu bývať. Žalobkyňa uviedla, že jej druh Y. G. je biologickým otcom maloletého O., ktorého žalobkyňa porodila dňa 25.6.2010. Spolu so svojím druhom sa žalobkyňa stará o maloletého O. aj o maloletú O.. Bývajú v rodinnom dome druha. V prípade, že súd manželstvo účastníkov konania rozvedie, žalobkyňa chce uzavrieť manželstvo so svojím druhom. Žalobkyňa uviedla, že nie je už možné, aby so žalovaným obnovili spolužitie.

Z oznámenia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice vyplýva, že žalovaný je štátny občan Srbska, mal povolený trvalý pobyt od 13.7.2004 na adrese C., X. X, ktorý mu dňa 20.4.2009 zanikol z dôvodu administratívneho vyhostenia. Žalovaný bol dňa 27.9.2009 odovzdaný z Ústavu na výkon väzby v Bratislave do Talianska.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Kapitoly II, Oddielu 1, Článku 3, odseku 1 písm. a/, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území: - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu.

Manželia mali naposledy spolu obvyklý pobyt v Gelnici, na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky má obvyklý pobyt žalobkyňa najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním žaloby o rozvod. Na konanie o rozvode manželstva účastníkov konania je preto daná právomoc súdu Slovenskej republiky.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvale rozvrátené, pretože od leta 2007 spolu intímne nežijú, nebývajú spolu a vzájomne sa citovo úplne odcudzili. Žalobkyňa nadviazala v roku 2008 známosť s Y. G., s ktorým spolu žijú a bývajú spolu a spolu

zabezpečujú starostlivosť o maloletú O. a o maloletého O.. Žalobkyňa uviedla, že biologickým otcom maloletého O. je jej druh. Obnovenie spolužitia žalobkyne a žalovaného už nie je možné. Manželstvo účastníkov konania je len formálne a nemôže plniť svoj účel. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvale rozvrátené a nemožno už od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Kapitoly II, Oddielu 2, Článku 8, odseku 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, Kapitoly II, Článku 3 písmeno b/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

Maloletý O. má obvyklý pobyt od svojho narodenia na území Slovenskej republiky, kde žije so svojou matkou. Je preto daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie o úprave rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej povinnosti k maloletému O. na čas po rozvode.

Podľa II.Kapitoly, článku 5 bodu 1. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19.10.1996, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.

Podľa III.Kapitoly, článku 15 bodu 1. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19.10.1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

Podľa III. Kapitoly, článku 17 vety prvej Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19.10.1996, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť povinnosť z 23. novembra 2007 („ ďalej len Haagsky protokol z roku 2007“ ), určuje podľa tohto protokolu.

Podľa Haagskeho protokolu z roku 2007, Článku 3, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa § 24 odseku 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 odseku 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odseku 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odseku 3 Zákona rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odseku 4 vety prvej Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 odseku 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odseku 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odseku 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Maloletý O. sa narodil dňa XX.X.XXXX, v priebehu trvania manželstva účastníkov. Žalovaný je právne otcom maloletého O., pretože mu svedčí domnienka otcovstva podľa § 85 odseku 1 Zákona o rodine. Podľa § 85 odseku 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. K zapretiu otcovstva k dieťaťu v osobitnom súdnom konaní zatiaľ nebolo.

Súd upravil výkon rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej povinnosti na čas po rozvode k maloletému O. podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, na území ktorej má dieťa obvyklý pobyt od svojho narodenia. Súd na čas po rozvode zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého O. riadne stará a ktorý je na jej osobnú starostlivosť odkázaný a aj zvyknutý. Otec sa na výchove maloletého O. nijakým spôsobom nepodieľa. Matka dieťaťa má aj na čas po rozvode vytvorené vhodné podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa. Maloletého O. bude na čas po rozvode matka aj zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % sumy vždy aktuálneho životného minima podľa osobitného predpisu, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby maloletého O.. Súdu nie sú známe možnosti a schopnosti otca, avšak bez ohľadu na jeho možnosti a schopnosti je povinný na čas po rozvode pre maloletého O. platiť minimálne výživné podľa § 62 odseku 3 Zákona o rodine, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Matka osobnou starostlivosťou o dieťa vyživovaciu povinnosť k nemu vzhľadom na vek dieťaťa v plnej miere vyvažuje.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď ide o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov náhradu trov konania neodôvodňujú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Levice, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsudok v časti výroku o výživnom pre maloleté dieťa je predbežne vykonateľný.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.