Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-421-2012.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/421/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, H., proti povinnému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, H., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Bernard Janík, Exekútorský úrad so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina (nástupca po súdnom exekútorovi: JUDr. Júlia Čechová), o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 859,88 eur a bežné výživné a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 46,13 eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 133108 * zo dňa 04.06.2012 bol súdny exekútor JUDr. Júlia Čechová v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 35P/117/2006-35 zo dňa 19.03.2007.
3. Dňa 29.07.2016 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného zo dňa 21.07.2016, ktorým navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
7. Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), splnením dlh zanikne.
8. Súd po preštudovaní spisu, ako aj predloženého exekučného spisu EX 230/2016 mal za preukázané, že povinný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 35P/117/2006-35 zo dňa 19.03.2007 zaviazaný na platenie výživného na oprávneného, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nakoľko povinný si túto povinnosť neplnil, súd vydal v zmysle žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného, poverenie na vykonanie exekúcie. Súd ďalej zistil, že povinný dlžnú čiastku zameškaného výživného uhradil osobne do rúk zákonného zástupcu v tom čase maloletého oprávneného a zároveň, že bežné výživné uhrádza riadne a včas. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol zastavenie exekúcie.
9. Exekučné konanie sa v zásade riadi dispozičným princípom. Z dispozičného princípu vyplýva, že oprávnený, ktorý iniciuje začatie exekučného konania, je oprávnený iniciovať aj jeho skončenie, a to podaním návrhu na zastavenie exekúcie. V takom prípade exekučný súd neskúma dôvody návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, čo vyplýva z dispozičnej povahy tohto procesného úkonu. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko oprávnený využil svoje dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom konania a navrhol exekúciu zastaviť, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil, a to z dôvodu dobrovoľného splnenia vymáhanej vyživovacej povinnosti s tým, že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nemal povinný žiaden dlh na výživnom.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
16. Keďže exekúcia v predmetnej veci začala dôvodne, bola zastavená na základe návrhu podaného oprávneným, pričom dôvodom zastavenia exekúcie bolo dobrovoľné splnenie dlžnej povinnosti, súd má za to, že exekúcia bola zastavená zavinením povinného, preto o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 196, § 199, § 200 ods. 1 a § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“).
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Súdny exekútor doručil súdu spolu s podnetom na zastavenie exekúcie aj vyčíslenie trov exekúcie v celkovej výške 57,05 eur. Tieto pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových
výdavkov v sume 14,35 eur a z 20 % DPH vo výške 9,51 eur. Na účely preukázania vzniku a vynaloženia hotových výdavkov bol priložený exekučný spis EX 230/2016.
21. Súd po dôkladnej a hĺbkovej analýze predloženého exekučného spisu dospel k právnemu záveru, že súdny exekútor si paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti vyčíslil v správnej výške a to 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu hotových výdavkov, spočívajúcu vo výdavkoch za poštovné v sume 4,35 eur (2x doručenka + 1x nedoručená zásielka + 0,15 eur pomerná suma za doručovanie vo viacerých konaniach), nakoľko tieto boli súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine. Ďalej mal súd za preukázané aj tzv. telekomunikačné náklady vo výške 0,90 eur (el. súčinnosť za zisťovanie vozidiel, zisťovanie existencie a stavu bankových účtov a zisťovanie trvalého pobytu), preto súdnemu priznal ich náhradu.
22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné, ktoré vznikne po rozhodnutí súdu o zastavení, ktoré súdny exekútor vyčíslil v sume 5,55 eur. Ide o výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti (napr. vrátenie poverenia, oznámenie o ukončení exekúcie, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o zastavení exekúcie). Súd zastáva názor, že môže nahradiť len skutočne vynaložené trovy, nie také, ktoré vzniknú v budúcnosti. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu mohol priznať jeho náhradu. Popretie nároku súdneho exekútora na náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú len v budúcnosti, je v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko tieto hotové výdavky súd preukázané nemal, nemohol ich súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu ani priznať.
23. V časti náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil odmenu vo výške 2,00 eur ako tzv. kancelárske náklady vynaložené na vyhotovovanie, tlač a expedovanie dokumentov do spisu. Otázku náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08 - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za kancelárske náklady, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
24. V nadväznosti na vyššie uvedené súd v rámci sumarizácie náhrady trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v sume 33,19 eur spolu s náhradou hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 5,25 eur za poštovné a telekomunikačné náklady. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 38,44 eur.
25. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 38,44 eur, t.j. o sumu 7,69 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
26. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 46,13 eur (paušálna odmena vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov v sume 5,25 eur a DPH vo výške 7,69 eur), ako sumarizáciu skutočných trov exekúcie. Na ich úhradu súd zaviazal v súlade s cit. ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.
27. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.