Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4319-2006.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/4319/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO 30 807 484, proti povinnému: R.A.U. s.r.o., K. č. XX, M. XXX XX, C. XX XXX XXX, o vymoženie 137,92 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorsky úrad so sídlom Ďumbierska 2, Košice, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá o p r á v n e n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,30 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.9.2006 a následnej žiadosti súdneho exekútora bolo D. súdom M. I dňa XX.XX.XXXX vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 18.1.2011 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vyradený z evidencie v registri Sociálnej poisťovne, zo šetrenia v mieste sídla povinného bolo zistené, že v mieste podnikania nesídli a nemá ani žiaden majetok, pričom oprávnený už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mohol zvažovať jeho opodstatnenosť. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 18,59 EUR.
Podľa zistení súdu dňa 22.8.2012 došlo k ex offo výmazu povinného. Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. 27Cbr/38/2011-21 zo dňa 24.5.2012.
V každom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 EP a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Zo spisu Okresného súdu Košice I, č. k. 27Cbr/38/2011 exekučný súd zistil, že zrušovaná spoločnosť nemá majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Spoločnosť nemá obchodný majetok, nakoľko sa v konaní nepreukázal opak. Spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a neuviedla do súladu svoju spoločenskú zmluvu s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd preto v zmysle uvedeného a v súlade s § 68 ods. 6 písm. c) a f) Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a spoločnosť zrušil bez likvidácie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP postupujúc podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastavil.
Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 EP, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 EP vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP v tejto súvislosti súd uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi oprávnenému.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl. č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.4.2008 ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 12.1.2011 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 18,59 EUR. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu má za preukázané účelné vykonanie nasledovných úkonov a vynaloženie nasledovných výdavkov a preto priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR Spolu: 6,64 EUR
2) podľa § 22 cit. vyhlášky: poštovné výdavky 2 x 1,33 € 2,66 EUR Spolu: 2,66 EUR
Celkom: 9,30 EUR
Súd nepriznal odmenu súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 6,64 EUR:
- za úkon: prevzatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené vyplýva aj z poslednej vety § 47 ods. 3 EP, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
- za úkony: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t.j. sú odmeňované paušálnou sumou. Len na základe iného označenia týchto úkonov ich nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon.
- za úkon: spracovanie vyúčtovania a návrhu na zastavenie exekúcie. Časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky. Uvedené úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, ale sú len finálnym úkonom súdneho exekútora pri zastavení exekúcie.
Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora podľa § 22 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 2,65 EUR:
Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal jedine 2 x poštovné, nakoľko z predloženého exekútorského spisu bola bez pochýb preukázaná len táto suma. Súdny exekútor súdu nepreukázal, že ostatné doručovania vykonal prostredníctvom pošty. Rovnako nepreukázal ani vynaloženie telekomunikačných výdavkov.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,30 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.