Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: B. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, F. XXC, Ž., zastúpeného S. &. W., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, K.R. X, Ž., proti žalovanému: V. S., A. XX, W., D. R., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, A. X, A., o zaplatenie 350 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.07.2020, č.k. -92, v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.07.2022, č.k. -135, a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.08.2022, č.k. -162, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.07.2020, č.k. -92, v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.07.2022, č.k. -135, a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.08.2022, č.k. -162, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu o zaplatenie príslušenstva zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.03.2015 dôvodiac, že dňa 25.03.2015 s ním ako veriteľ, podnikajúci pod obchodným menom T. Z., B..T..Y.., uzatvoril prostriedkami diaľkovej komunikácie zmluvu č. 2 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX (ďalej len „zmluva č. 2“), na základe ktorej mu bezhotovostným prevodom poskytol pôžičku v sume 350 eur, so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia; lehotu splatnosti pôžičky žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami predlžil do 23.04.2015. Žalovaný napriek viacerým upozorneniam a výzvam svoj dlh voči žalobcovi nesplnil.

3. Súd prvej inštancie, konštatujúc, že žalovaný sa k žalobe, doručenej mu v zmysle (ďalej len „“), písomne nevyjadril a nesporoval skutkové tvrdenia žalobcu, a teda bol procese pasívny, následne postupoval v zmysle v spojení s a nakoľko išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku.

4. Súd prvej inštancie mal s poukazom na listinné dôkazy predložené žalobcom preukázaný skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 23.05.2015 prostriedkami diaľkovej komunikácie so žalovaným ako dlžníkom zmluvu č. 2; jej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné podmienky žalobcu pre

krátkodobé peňažné pôžičky (ďalej len „zmluvné podmienky“). Označenou zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 350 eur na jeho bankový účet, ktorú povinnosť si žalobca splnil dňa 23.05.2015. Žalovaný, ktorý bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s odplatou v sume 28,24 eura do 15 dní odo dňa jej poskytnutia, resp. v predĺženej lehote do 23.04.2015, k splneniu záväzku nepristúpil, čím sa nasledujúci deň, t.j. 24.04.2015 dostal do omeškania.

5. Konajúci súd, aplikujúc ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a (ďalej len „“), majúc dôvodnosť žalobného nároku preukázanú v časti istiny, zaviazal žalovaného na vrátenie požičanej sumy 350 eur žalobcovi.

6. Keďže čas plnenia bol stranami dohodnutý v zmluve a podľa skutkových tvrdení žalobcu došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 23.04.2015, jej uplynutím sa dostal žalovaný so splnením peňažného záväzku do omeškania; preto mu konajúci súd v zmysle a v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia priznal spolu s istinou i úrok z omeškania vo výške súladnej s vykonávacím predpisom, počnúc od 24.04.2015 do zaplatenia a vo zvyšku, t.j. v časti úroku z omeškania od 30.03.2015 do 23.04.2015, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní o veci samej plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; podotkol, že žalobca nevyčíslil príslušenstvo, v súvislosti s ktorým nárokom nemal v konaní úspech, čo však v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie o pomernom rozdelení trov konania.

8. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. S poukazom na body 4., 5. a 6. odôvodnenia jeho rozhodnutia si nevedel vysvetliť dôvody, pre ktoré mu konajúci súd nedoručil žalobu a následne na vec aplikoval ustanovenia o fikcii jej doručenia. Uviedol, že si štandardne preberá poštu na adrese trvalého pobytu, ktorou je A. XX, W., čoho dôkazom bolo i prebratie napadnutého rozsudku na uvedenej adrese. Vzhľadom na to, že o žalobe nemal vedomosť žalovaný namietal, že sa s ňou nemohol oboznámiť, ani sa vyjadriť k jednotlivým tvrdeniam žalobcu v nej uvedeným; nemohol napokon ani požiadať o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, vychádzajúc z toho, že pri jeho pasivite boli skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Žalovaný však opätovne zdôraznil, že sa k žalobe nemohol vyjadriť, a preto súd prvej inštancie pochybil, keď napadnutý rozsudok vydal, odvolávajúc sa na ustanovenie , hoci na taký postup neboli splnené zákonné podmienky; týmto postupom porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Na uvedenom základe preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti zrušil (výslovne uviedol „zamietol“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, majúc za to, že mu neprináleží hodnotiť procesný postup konajúceho súdu, uviedol, že žalovaný využil apelačný opravný systém a napadol právnu, avšak nie skutkovú stránku vydaného rozsudku; tým, že nepoprel a nijako sa nevyjadril k ním uvádzaným skutkovým tvrdeniam, žalobca považoval nárok uplatnený žalobou za opodstatnený. Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie (v znení opravného uznesenia a dopĺňacieho rozsudku) v napadnutom zaväzujúcom výroku, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

12. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

14. Podľa ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

15. Podľa spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

16. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, a to z dôvodu, že ním ako dominus litis určuje predmet civilného sporu. Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja, tvorí jednu zo základných procesných povinností žalobcu, hovoríme o povinnosti tvrdenia stíhanej tzv. bremenom tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Ak napríklad zo skutkového deja (povinnosti tvrdenia) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný ich riadne a včas nevrátil, žalobný návrh bude znieť na deklaráciu existencie hmotnoprávnej povinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Pokiaľ žalobca doručí súdu žalobu obsahujúcu obe vymenované zložky, t.j. tak opis rozhodujúcich skutočností, ako aj žalobný návrh, a teda nie je dôvod na postup podľa , pričom súd nerozhodne ani o zastavení konania, žalobu spolu s prílohami doručí žalovanému do vlastných rúk, aby sa mohol k nej v určenej lehote písomne vyjadriť ( ). Uvedeným postupom tak súd zabezpečí, aby žalovaný ako druhá sporová strana, mohol realizovať svoje procesné práva a v ich rámci využiť právo uviesť svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia voči žalobou uplatňovanému nároku, a teda zabezpečí sa realizácia práva na spravodlivý súdny proces.

17. Hodno uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Za porušenie práva na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila realizácia tých procesných práv, ktoré strane civilného súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená možnosť jej aktívnej účasti na konaní.

18. V danej veci žalovaný namietal, že mu súd prvej inštancie, v rozpore s odôvodnením jeho rozhodnutia (podľa ktorého sa k žalobe, doručenej mu postupom podľa , písomne nevyjadril a tak nesporoval skutkové tvrdenia žalobcu), neumožnil oboznámiť sa so žalobou, túto mu nedoručil, a to i napriek tomu, že na adrese trvalého pobytu na A. XX M. W. riadne preberá poštové zásielky. So zreteľom na uvedené, preto odvolací súd skúmal dôvodnosť argumentácie žalovaného, a teda skúmal, či konajúci súd svojim procesným postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozsudku, znemožnil žalovanému ako sporovej strane uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ).

19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že potom ako súd prvej inštancie obdržal dňa 18.04.2018 podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako „návrh na vydanie platobného rozkazu“, v rámci ktorého žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 30.03.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, poukazujúc na

prílohu - samotný návrh na vydanie platobného rozkazu a zmluvu č. 2, vyzval žalovaného výzvou zo dňa 09.05.2018 (č.l. 29), aby sa v zmysle a vyjadril k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia, s tým, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, nech uvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetnú výzvu spolu s podaním žalobcu súd prvej inštancie doručoval na adresu žalovaného vyplývajúcu zo žaloby, ako i z registra obyvateľov Slovenskej republiky (A. XX, W.). Vzhľadom na to, že predmetná zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, vykonal súd prvej inštancie šetrenie pobytu žalovaného (lustráciou v Sociálnej poisťovni, v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže, prostredníctvom OO PZ Pezinok, dopytom na matku žalovaného) a nezistiac inú adresu trvalého pobytu žalovaného, postupoval podľa , zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke a uplatňujúc fikciu doručenia žaloby v konaní pokračoval tak, že pristúpil k rozhodnutiu bez nariadenia pojednávania, keď na úradnej tabuli oznámil, že dňa 28.01.2019 vyhlási verejne rozsudok v danej veci. Predmetný termín verejného vyhlásenia rozsudku však konajúci súd dňa 24.01.2019 zrušil (č.l. 54), pričom výzvou zo dňa 01.04.2019 (č.l. 56) vyzval žalobcu na predloženie návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže tento nebol súčasťou, ani prílohou jeho podania zo dňa 18.04.2018; súd prvej inštancie súčasne poznamenal, že žalobca mu doručil len zmluvu č. 2, vrátane zmluvných podmienok, výpis z účtu, výpis z obchodného registra a plnú moc pre zástupcu. V reakcii na predmetnú výzvu žalobca predložil súdu dňa 02.04.2019 podanie s názvom „návrh na vydanie platobného rozkazu“, datované 16.04.2018 (č.l. 63), v ktorom opísal skutočnosti týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným majúceho základ v zmluve č. 2, z neho vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán, akcentujúc najmä na neplnenie povinností zo strany žalovaného, ktoré ho viedli k podaniu žaloby; záverom žalobca žiadal, aby konajúci súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 350 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Súd prvej inštancie, bez doručenia predmetného podania druhej sporovej strane (žalovanému), pristúpil opätovne k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli, ktorý po viacerých zmenách termínu napokon verejne vyhlásil dňa 23.07.2020.

20. Z vyššie uvedeného podľa mienky odvolacieho súdu vyplýva, že opísaný sled procesných úkonov súdu prvej inštancie nebol správny. Konajúci súd totiž výzvou zo dňa 09.05.2018 vyzval žalovaného na vyjadrenie k takému podaniu žalobcu, ktoré nespĺňalo atribúty žaloby v zmysle , nakoľko v ňom žalobca špecifikoval len žalobný návrh (petit), bez úplného a jasného opisu rozhodujúcich okolností skutkového deja; ten pritom tvoril súčasť až jeho následného podania zo dňa 02.04.2019, ktoré však súd prvej inštancie pred rozhodnutím o veci opomenul žalovanému doručiť postupom podľa a vyzvať ho na vyjadrenie k nemu. Vzhľadom na to, že doručenie žaloby protistrane tak, aby sa k nej mohla vyjadriť, je súčasťou jej práva na spravodlivý proces, a konajúci súd v tomto smere pochybil, keďže podanie spĺňajúce náležitosti žaloby nedoručil žalovanému, aby sa s ním mohol oboznámiť, svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva, čím nepochybne porušil jeho právo na spravodlivý proces. Neuskutočnenie postupu v zmysle a konajúcim súdom nepochybne diskvalifikovalo žalovaného v práve vyjadriť sa k podanej žalobe a tvrdiť skutkové okolnosti popierajúce tvrdenia žalobcu, ako i označiť na ich preukázanie dôkazy; žalovaný tak bol zbavený možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledok sporu, ktorá okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie konanie a následné rozhodnutie vo veci.

21. Vzhľadom na to, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, neostalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom) v napadnutom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušiť podľa ods. písm. b) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa V ňom súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), po riadnom doručení žaloby (návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16.04.2018) spolu s prílohami žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi, na vyjadrenie, posúdi opätovne dôvodnosť žalobcom uplatňovaných nárokov z hľadiska relevantnej právnej úpravy, ako i procesnej obrany žalovaného a svoje úvahy o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ku ktorým dospeje, dostatočne odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).