Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/32/2012

Rozhodnutie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák, Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: MFK Vranov n. T., a.s., B. Němcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 475 700, o zaplatenie sumy 29,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,08 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 1 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 29,08 eur od 29.4.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

V predmetnej právnej veci sa žalobca pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 29,08 eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac od 29.4.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.11.2007 zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému prenajať byt a žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaný riadne neplnil svoje záväzky a neuhradil nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom za obdobie apríl 2010. Tento nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanému upomienkou s číslom pasportu H. XXX XXX- Q.. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške.

Písomným podaním zo dňa 19.6.2012 žalobca požiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu a to tak, aby žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 29,08 eur s poplatkom z omeškania vo výške 1 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 29,08 eur od 29.4.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uznesením č.k. -28 zo dňa 20.6.2012 súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle uvedeného návrhu žalobcu.

Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Nájomnou zmluvou zo dňa 12.11.2007, privolením na uzatvorenie nájomnej zmluvy, upomienkou zo dňa 31.10.2011, písomným podaním žalobcu zo dňa 19.6.2012, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa

3.9.2012, výsluchom žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca po predchádzajúcom súhlase mesta Vranov nad Topľou č.j. 17801/2007 zo dňa 6.11.2007, uzatvorili dňa 12.11.2007 nájomnú zmluvu predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanému do užívania bytu na adrese H.. Q. XXXX/CX, Č.. F. XX, na 3. poschodí, o celkovej podlahovej ploche 32,06 m2. Za užívanie bytu sa žalovaný zaviazala platiť nájomné vo výške 29,08 eur (876,- Sk) mesačne a za služby sa zaviazal platiť mesačne zálohu vo výške 81,06 eur (2 442,- Sk). Mesačne nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu, do 28. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zálohy za služby bol žalobca povinný vyúčtovať nájomcovi spôsobom a v lehotách stanovených platnými cenovými predpismi a opatreniami Ministerstva financií SR. V súlade s uvedenými právnymi a cenovými predpismi bol žalobca oprávnený upravovať aj výšku záloh za poskytované služby a výšku nájomného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.12.2007 do 31.12.2018.

Upomienkou číslo pasportu: H. XXX XXX - Q. zo dňa 31.10.2011, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za obdobie 04/2010 vo výške 29,08 eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 3.9.2012 uviedol, že so žalovaným mal podpísanú nájomnú zmluvu na obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2008. Keďže už počas tohto obdobia žalovaný nemal dobrú platobnú disciplínu, tak žalobca s ním už neuzavrel ďalšiu písomnú nájomnú zmluvu, ale žalovaný uvedený byt aj napriek tomu naďalej užíval a užíva ho aj v súčasnosti, aj keď prenajímateľom a správcom je už iný subjekt. Poukázal, že žalovaný počas súdneho konania riadne preberal súdne zásielky, avšak na ne nereagoval, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je dôvodný a nesporný.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu, po jeho zmene, v celom rozsahu trvá. Uviedol, že došlo k zmene právneho titulu na základe ktorého žiada žalovanú sumu uhradiť nakoľko so žalovaným v tomto čase nemal uzavretú platnú nájomnú zmluvu, ale žalovaný tento byt aj napriek tomu preukázateľne užíval. Teda sa domáha zaplatenia žalovanej sumy za obdobie 04/2010 nie z titulu nájomného, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že zo strany žalovaného nebol žalobný návrh spochybnený.

Podľa ( ďalej len ,,“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa (ďalej len ,“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa a , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený

jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola od 1.12.2007 do 31.12.2008 uzatvorená platná nájomná zmluva. Súd mal ďalej za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená žiadna ďalšia nájomná zmluva na obdobie od 1.1.2009 do budúcna. Žalovaný aj napriek uvedenému predmetný byt aj naďalej reálne užíval. Nakoľko žalovaný byt užíval bez

právneho dôvodu, žalobcovi za dobu jeho užívania bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevznikol nárok na úhradu nájomného z titulu nájomného vzťahu, ale za dobu užívania bytu mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Ak nie je takáto výška stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy ( ), ktorá sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. Pri nájomnej zmluve sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. ( Ro NS ČR z 2.11.2000, sp. zn. ).

Žalobca si za obdobie 04/2010, t.j. za obdobie užívania bytu žalovaným, uplatnil nárok na zaplatenie nájomného vo výške 29,08 eur mesačne, teda vo výške nájomného, ktoré žalovaný žalobcovi uhrádzal počas obdobia, keď boli v zmluvnom vzťahu. V tomto smere súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s výkonom práva nájmu cudzej veci, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu obvyklého nájomného v danom období za túto nehnuteľnosť, t.j. sumu 29,08 eur mesačne. Súd preto v tejto časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 29,08 eur považoval nárok žalobcu za dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd pritom prihliadol na to, že žalovaný žalobcov nárok nijako a ničím v konaní nespochybnil.

Nakoľko sa žalovaný so zaplatením uvedenej peňažnej sumy dostal do omeškania a to dňom nasledujúcim po dni obvyklej splatnosti nájomného - obvyklá splatnosť do 28. dňa príslušného mesiaca, t.j. dňom 29.10.2010, súd žalobcovi v zmysle žalobného návrhu z dlžnej sumy odo dňa 29.10.2010 priznal aj nárok na poplatok z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ( ďalej len ,,“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto by mu v zmysle prináležalo priznanie plnej náhrady trov konania, ktorá v tejto právnej veci pozostáva z trov právneho zastúpenia žalobcu vyčíslených vo výške 154,54 eur.

Zákon osobitne zdôrazňuje možnosť využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch a to tak, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V takom prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=5166638&FragmentId2=5166651>), postačuje, ak trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou a medzi výškou trov opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu prax.

Súd v súlade so zákonnými ustanoveniami a v zmysle vyššie uvedeného preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy súdneho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 28,09 eur, teda iba vo výške istiny, ktoré sú podľa názoru súdu primerané voči uplatnenej pohľadávke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.