Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5Cpr-1-2012.pdf
PDF · 106.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobcu W.. C. G., L.. XX.X.XXXX, J. P. L. E., G. Y. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo námestie 2, Spišská Nová Ves proti žalovanému UNICOBAU s.r.o. so sídlom Bernolákova 6, Michalovce, IČO: 44 846 991, v konaní o náhradu mzdy a ostatných pracovnoprávnych nárokoch t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom nevyplatenej mzdy 5.212,83 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 722,75 EUR titulom cestovných náhrad spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.12.2010 do zaplatenia.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách konania titulom súdneho poplatku 347,50 EUR a na trovách právneho zastúpenia 1.417,38 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 1.8.2010 na základe ktorej vykonával pre žalovaného prácu ako stavbyvedúci. Tento pracovný pomer bol skončený 26.10.2010 a v zmysle pracovnej zmluvy mal dohodnutú mzdu 400,- EUR mesačne + ocenenie výkonu do 20 % základnej mzdy. Žalobca na základe pokynov žalovaného uvedenú prácu vykonával výlučne v Nemecku, kde mu žalovaný vyplácal vyššiu mzdu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o dielo uzavretej medzi žalovaným a nemeckým partnerom v súlade s nemeckými predpismi o minimálnych mzdách v stavebníctve. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný nevydal žalobcovi výplatné pásky, tie mu zaslal až na žiadosť žalobcu v auguste 2011. Takto si žalobca mal možnosť skontrolovať v akej výške mu bola vyplatená mzda, resp. z čoho poukázané platby pozostávali až po skončení jeho pracovného pomeru. Keďže žalovaný nevyplatil žalobcovi všetky jeho nároky vyplývajúce z pracovného pomeru na ktorých sa účastníci dohodli a nebol ochotný ich uhradiť ani dodatočne vyžiadal si žalobca od nemeckých úradov
- SOKA-BAU, Postfach 57, Wiesbaden informáciu o tom aká mzda mu bola zúčtovaná za prácu v Nemecku podľa hlásení, ktoré bol žalovaný povinný vykonávať pre účely dovolenkových nárokov. SOKA- BAU listom zo dňa 24.8.2011 oznámil, že žalovaný im nahlásil v mesiacoch august až október 2010 vyplatenú mzdu žalobcovi tak, že tomuto v auguste 2010 mal podľa nahlášky vyplatiť 2.734,80 EUR hrubého, za september 2010 sumu 2.928,64 EUR hrubého a za október 2010 sumu 1.480,48 EUR hrubého, spolu za vyššie uvedené obdobie mal podľa nahlášky žalovaný vyplatiť žalobcovi celkovú sumu 7.143,92 EUR. Skutočnosť bola taká, že žalovaný vyplatil žalobcovi iba 4.091,09 EUR titulom náhrady mzdy avšak spolu s cestovnými náhradami za vyššie uvedené mesiace. Podľa údajov z výplatných pások žalobca zistil, že žalovaný mu za mesiace august a september 2010 mal vyplatiť cestovné vo výške za
august 990,- EUR a za september 1.170,- EUR, spolu 2.160,- EUR. Takto žalobca od vyplatenej sumy 4.091,09 EUR odrátal cestovné vo výške 2.160,- EUR a teda žalovaný mu dlhuje na mzde 5.212,83 EUR hrubého ( 7.143,92 - 1.931,09 EUR ). Okrem toho žalovaný nevyplatil žalobcovi cestovné za august 2010 1.039,50 EUR, za september 2010 1.228,50 EUR a za október 2010 614,75 EUR, spolu 2.882,75 EUR. Nedoplatok na cestovnom za uvedené obdobie predstavuje 722,75 EUR.
Žalovaný sa ani jedného pojednávania nezúčastnil avšak v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný ešte Okresným súdom Spišská Nová Ves uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, nakoľko na pracovné vzťahy medzi zamestnávateľmi z pristupujúcich štátov a vyslaným zamestnancom sa zásadne použije pracovné právo domovského štátu podniku, pokiaľ nie sú uplatniteľné predpoklady podľa zákona o vysielaní zamestnancov. Bez ohľadu na odvetvie a nezávisle od platnosti prechodných opatrení v zmysle prístupovej zmluvy sa musia dodržiavať minimálne pracovné podmienky podľa § 7 Abs.1 AEntG, okrem iného minimálna pracovná doba a minimálne doby na odpočinok, minimálna ročná platená dovolenka, bezpečnosť, ochrana zdravia a hygiena pri práci. Podľa jeho názoru údaje o príspevku z dovolenkového fondu v Nemecku však nezakladajú povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi minimálnu mzdu v stavebníctve podľa práva Spolkovej republiky Nemecko. Žalovaný takto dospel k presvedčeniu, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje výlučne právnym poriadkom SR, v tomto prípade Zákonníkom práce a na základe tohto predpisu si žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a zo Zákonníka práce splnil, preto žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu z 1.8.2010 v zmysle ktorej mal pre žalovaného vykonávať funkciu stavbyvedúceho, pričom miestom výkonu práce boli dohodnuté C., E. 4. V tejto zmluve boli dohodnuté aj ďalšie podmienky, zároveň s uzavretím zmluvy mu bol doručený aj mzdový výmer z ktorého vyplýva, že jeho základná mzda predstavovala XXX,- EUR hrubého + prémie 20 % základnej mzdy naviac. Ďalej uviedol, že pracovný pomer so žalovaným ukončil 26.10.2010. Skutočnosť bola taká, že po nástupe do práce u žalovaného po celý čas vykonával funkciu stavbyvedúceho avšak nie na dohodnutom mieste výkonu práce v C., ale v Nemecku. Na pracovné cesty bol riadne žalovaným vyslaný a z každej pracovnej cesty riadne robil vyúčtovanie podľa zákona o pracovných náhradách. Z uvedených dokladov je zrejmé, že kde a kedy v ktorom čase pracoval, ako dlho trvala jeho pracovná cesta. Zo smenoviek ako aj nahlášok žalovaného pre SOKA-BAU je zrejmé koľko žalobca skutočne v Nemecku pre žalovaného odpracoval, teda aký čas a ďalej uviedol, že jeho nárok má oporu v smernici č. 96/1971/ES Európskeho parlamentu a rady, konkrétne článku 3, ods. 1, písm. c/ v zmysle ktorého predpisu mu mala byť vyplácaná minimálna mzda platná v tom ktorom mesiaci, v tom ktorom členskom štáte, teda konkrétne v Nemecku a ktorú minimálnu mzdu, teda jej výšku žalobca preukázal potvrdením SOKA-BAU z ktorého je zrejmé, že ako pracovník v druhej skupine mal mať minimálnu mzdu od 12,95 EUR na hodinu, ktorú v skutočnosti nedostával. Žalovaným mu bola vyplácaná iba mzda v zmysle výplatných pások, ktoré súdu predložil a rozdiel medzi vyplácanou mzdou a nevyplatenou mzdou predstavuje sumu uplatnenú v žalobnom návrhu.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2010 súd zistil, že túto uzavrel žalovaný so žalobcom a na základe tejto vznikol medzi nimi pracovný pomer od 1.8.2010 na funkciu stavbyvedúci, ktorú mal žalobca vykonávať v dohodnutom mieste výkonu práce E. 4, C.. G. pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12. 2010.
Zo mzdového výmeru zo dňa 1.8.2010 súd zistil, že žalobca sa dohodol so žalovaným, že tento bude poberať za vykonanú prácu mzdu vo výške 400,- EUR mesačne. Zároveň bola dohodnutá aj pohyblivá zložka mzdy, a to ocenenie výkonu do výšky 20 % základnej mzdy za každý mesiac hodnoteného obdobia, po ukončení kalendárneho polroka, resp. po ukončení stavby, na základe písomného hodnotenia priamym nadriadeným zamestnanca a schválením konateľom firmy.
Žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer dňa 26.10.2010 v skúšobnej lehote podľa § 72 Zákonníka práce k 26.10.2010.
Zo smenoviek žalobcu súd zistil, že tento v auguste 2010 odpracoval 212 hodín, v septembri 2010 241,5 hodiny a v októbri 2010 119,5 hodín u žalovaného. Z potvrdenia SOKA-BAU zo dňa 17.11.2011 súd zistil, že nové minimálne mzdy pre podniky v stavebníctve boli v druhej skupine 12,90 EUR za hodinu a tieto platili od 1.9.2009 na základe novej kolektívnej zmluvy pre minimálnu mzdu, ktorá sa vzťahuje aj na zamestnávateľa so sídlom v zahraničí.
Z výplatných pások žalobcu súd zistil, že tento u žalovaného za august 2010 obdŕžal výplatu 1.383,83 EUR, za mesiac september 2010 1.572,83 EUR, za mesiac október 2010 969,65 EUR. Zo správy SOKA- BAU zo dňa 24.8.2011 a z jej prílohy súd zistil, že podľa údajov SOKA-BAU, ktoré poskytol žalovaný tejto organizácii mal žalobca dosiahnuť v auguste 2010 mzdu - 2.734,80 EUR, v septembri 2010 - 2.928,64 EUR a v októbri 2010 - 1.480,48 EUR, spolu jeho zárobok za uvedené obdobie predstavoval 7.143,92 EUR.
Z listu žalobcu zo dňa 10.10.2011 súd zistil, že tento vyzval žalovaného na doplatenie mzdy za žalované obdobie vo výške 5.212,83 EUR hrubého a na cestovnom 585,- EUR.
Z cestovných príkazov pre zahraničnú služobnú cestu a z vyúčtovania pracovných ciest súd zistil, že žalobca absolvoval na príkaz žalovaného pracovnú cestu v dňoch od 1.8.2010 do 6.8.2010, kedy cestoval do C. a za túto cestu mu bol žalovaným uznaný nárok 236,25 EUR. V čase od 7.8.2010 do 13.8.2010 sa žalovaný z C. vrátil do X. a za túto cestu mu bola žalovaným uznaná náhrada vo výške 236,25 EUR. Z ďalšieho cestovného príkazu súd zistil, že žalobca dňa 16.8.2010 vycestoval zo X. do C. a jeho pracovná cesta trvala do 21.8.2010 a za túto mu bola žalovaným uznaná náhrada vo výške 236,25 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca opäť absolvoval služobnú cestu v čase od 23.8.2010 do 28.8.2010, keď cestoval z C. do X. a za túto pracovnú cestu mu bol žalovaným uznaný nárok vo výške 236,25 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca absolvoval na príkaz žalovaného zahraničnú cestu od 29.8.2010 do 31.8.2010, keď cestoval zo X. do C. a za túto cestu mu bola žalovaným uznaná náhrada vo výške 94,50 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca absolvoval zahraničnú služobnú cestu od 1.9.2010 do 7.9.2010, keď cestoval z C. do C. a za túto zahraničnú cestu mu bola žalovaným uznaná náhrada vo výške 283,50 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca túto absolvoval od 8.9.2010 do 14.9.2010, keď cestoval z C. do C. a žalovaný mu za túto priznal nárok vo výške 283,50 EUR.
Z ďalšieho príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca absolvoval zahraničnú služobnú cestu od 15.9.2010 do 21.9.2010, keď cestoval z C. do C. a za túto mu žalovaný priznal náhradu vo výške 283,50 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca túto absolvoval v čase od 22.9.2010 do 28.9.2010, keď cestoval z C. do C. a za túto mu žalovaný priznal náhradu vo výške 283,50 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca túto absolvoval v čase od 29.9.2010 do 30.9.2010, keď cestoval z C. do C. a za túto mu žalovaný priznal náhradu vo výške 94,50 EUR.
Z ďalšieho cestovného príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca túto absolvoval v čase od 3.10.2010 do 9.10.2010, keď cestoval zo X. do C. a späť a za túto mu žalovaný priznal náhradu vo výške 236,25 EUR.
Z ďalšieho príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca túto absolvoval v čase od 13.10.2010 do 19.10.2010, keď cestoval zo X. do C. a za túto mu žalovaný priznal náhradu vo výške 236,25 EUR.
Z ďalšieho príkazu pre zahraničnú služobnú cestu súd zistil, že žalobca túto absolvoval v čase od 20.10.2010 do 23.10.2010, keď cestoval z C. do X. a za túto mu žalovaný priznal náhradu vo výške 141,75 EUR.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa § 57 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia náhrady v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
Podľa Hlavy II určenie uplatniteľných právnych predpisov, článku 14 spresnení týkajúcich sa článkov 12 a 13 základného nariadenia bodu 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ( ES ) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia Európskeho spoločenstva č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, zahŕňa aj osobu, ktorá je zamestnaná na účely vyslania do iného členského štátu pod podmienkou, že sa na dotknutú osobu už aj bezprostredne pred začatím jej zamestnania vzťahujú právne predpisy členského štátu, v ktorom je usadený jej zamestnávateľ.
Podľa Smernice 96/1971/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16. decembra 1996 článku 3, ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby podniky podľa článku 1 ods. 1, bez ohľadu na rozhodné právo pre pracovnoprávne vzťahy, zaručili pracovníkom, vyslaným na územie členských štátov, nasledujúce pracovné podmienky platné v členskom štáte vykonávania práce a zakotvené.
Podľa písm. c/ citovaného článku minimálne mzdové tarify vrátane sadzby za nadčasy.
Podľa písm. g/ citovaného článku 3 na účely tejto smernice je termín „ minimálne mzdové tarify " podľa ods. 1 písm. c/ definovaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe členského štátu, na území ktorého je pracovník vyslaný.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu dňa 1.8.2010 na funkciu stavbyvedúceho, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2010. Zo mzdového výmeru mal ďalej súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola dohodnutá mzda vo výške 400,- EUR hrubého ako základná mzda a ďalej bola medzi nimi dohodnutá aj pohyblivá zložka mzdy, a to 20 % základnej mzdy podľa dosiahnutých výsledkov.
Ďalej mal tiež súd za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany žalovaného ku dňu 26.10.2010. Z hlásení žalovaného pre SOKA-BAU mal súd za preukázané, že žalovaný v auguste 2010 odpracoval v Spolkovej republike Nemecko pre žalovaného 212 hodín, v septembri 2010 241,5 hodiny a v októbri 2010 119,5 hodiny. Z potvrdenia SOKA-BAU mal súd ďalej za preukázané, že žalobca podľa druhu výkonu práce bol zaradený v druhej mzdovej skupine podľa vnútroštátnych mzdových predpisov Spolkovej republiky Nemecko, kde jeho minimálna mzda predstavovala za mesiac august 2010 - 12,90 EUR a za mesiace september, október 2010 - 12,95 EUR na hodinu.
Z výplatných pások žalobcu mal súd za preukázané, že tento počas mesiacov august, september, október 2010 obdŕžal od žalovaného titulom vyplatenej mzdy 4.091,09 EUR hrubého avšak spolu s cestovnými náhradami.
Pri prepočte podľa predpisov o minimálnej mzde a podľa počtu odpracovaných hodín mal žalobca titulom mzdy mať vyplatenú mzdu za august 2010 v sume 2.734,80 EUR hrubého, v septembri 2010 v sume 2.928,64 EUR hrubého a v októbri 2010 v sume 1.480,48 EUR hrubého, spolu mu mal žalovaný za celú dobu trvania pracovného pomeru vyplatiť titulom náhrady mzdy 7.143,92 EUR. Z predložených vyúčtovaní služobných ciest súd zistil, že za mesiace august, september, október 2010 vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie cestovných náhrad vo výške 2.882,75 EUR a z uvedeného vyplýva, že na mzde za celý čas trvania pracovného pomeru žalovaný vyplatil žalobcovi iba 1.931,09 EUR, teda rozdiel predstavuje 5.212,83 EUR hrubého. Žalovaný nevyplatil žalovanému za mesiace august, september a október 2010 vyúčtované a schválené cestovné náhrady v sume 722,75 EUR, čo vyplýva z jeho výplatných pások ako aj zo schválených vyúčtovaní zahraničných pracovných ciest. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Súd sa v konaní zaoberal aj obranou žalovaného, ktorá bola obsiahnutá v odpore voči vydanému platobnému rozkazu a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Žalovaný presne robil nahlášky počtu odpracovaných hodín podľa skutočne odpracovaného času žalobcom, čo vyplýva zo šichtoviek, ktoré poskytol nemeckým orgánom SOKA-BAU a bol si tiež vedomý tej skutočnosti, že aj keď v prípade žalobcu platia vnútroštátne predpisy členského štátu Európskej únie vzťahujúce sa na sídlo organizácie
- zamestnávateľa žalobcu, teda na žalovaného a teda, že v danom prípade platia slovenské právne predpisy skutočnosť bola taká, že podľa citovaných ustanovení SMERNICE 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 pracovníkovi patrí za odpracovanú prácu v tom ktorom členskom štáte minimálna mzda podľa predpisov toho ktorého členského štátu na území ktorého je pracovník vyslaný, teda v danom prípade v Spolkovej republiky Nemecko. Žalovaný o tom dobre vedel, lebo práve jeho organizácii SOKA-BAU vykazoval, že žalobcovi vyplatil mzdu za žalované obdobie práve podľa tejto minimálnej mzdy v druhej skupine, a teda že mu bola vyplatená z jeho strany celková suma 7.143,92 EUR, čo zodpovedá prepočtu odpracovaných hodín x 12,90 EUR, resp. x 12,95 EUR na hodinu. Skutočnosť však bola taká, že žalovaný žalobcovi vyplácal iba takú mzdu, ktorá bola uvedená vo výplatných páskach. Takto súd dospel k záveru, že žalovaný dlží žalobcovi titulom nevyplatenej mzdy za žalované obdobie 5.212,83 EUR a titulom nevyplatených cestovných náhrada 722,75 EUR.
O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi priznal ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Jeho trovy pozostávali titulom súdneho poplatku vo výške 347,50 EUR a na trovách právneho zastúpenia za jeden úkon podľa § 10 vyhl. č. 557/2008 Z. z. zo sumy 5.797,83 EUR = 200,85 EUR, a to za 1/ príprava a prevzatie zastúpenia - 7.10.2011, 2/ spísanie žaloby 25.11.2011, 3/ vyjadrenie k odporu 18.5.2011, 4/ účasť na pojednávaní 18.6.2012, 5/ rozšírenie žaloby z 18.6.2012, teda 5 x 200,85 EUR, spolu 1.004,25 EUR + režijný paušál 2 x 7,41 EUR a 2 x 7,63 EUR, spolu 37,49 EUR. Trovy právneho zastúpenia
spolu 1.041,74 EUR. Ďalej z cestovného na pojednávanie dňa 18.6.2012 , a to Spišská Nová Ves - Michalovce a späť spolu 278 km x 5,8 l/km=16,12 x 1,550 EUR/l benzínu = 24,99 EUR + vypočítaná amortizácia auta podľa zák. č. 283/2002 Z. z. 0,183 EUR na km = 0,183 x 278 km = 50,87 EUR, spolu 75,86 EUR, pričom na jazdu bolo použité vozidlo Alfa Romeo Ev. č. SN046CB. Ďalej súd priznal právnej zástupkyni žalobcu aj náhradu za stratu času vo výške 63,55 EUR, a to za 5 polhodín počas cestovania na pojednávanie Spišská Nová Ves - Michalovce a späť dňa 18.6.2012, teda 5 x 12,71 EUR, spolu 63,55 EUR. Cestovné náklady a strata času spolu predstavujú sumu 139,41 EUR. Súd zároveň priznal právnej zástupkyni žalobcu aj 20 % DPH zo sumy 1.181,15 EUR, ktorá predstavuje 236,23 EUR. Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú 1.417,38 EUR. Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu jeden právny úkon, ktorý si táto vyúčtovala, a to za výzvu zo dňa 10.10.2011 v sume 200,85 EUR a k tejto sume nepriznal ani požadovaný režijný paušál.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.