Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5C/101/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: JUDr. J. L., bytom v Q., N. 2, zastúpená advokátkou JUDr. Karolínou Staroňovou, Bratislava, Trenčianska 57, proti odporcovi: L.. T. L., trvale bytom v Q., Y. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou STANO & MILLS, s.r.o., Bratislava, Nám. 1. mája 16, o rozvod manželstva a o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému L. L., bytom v Q., N. 2, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo T.. J. L., rodenej L., narodenej XX.X.XXXX a L.. T. L., narodeného XX.X.XXXX, uzavreté v Q. dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. - P. L. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým č. XXX, rozvádza.

II. Na čas po rozvode súd zveruje maloletého L. L., narodeného XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého L. sumou 280 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám advokátky JUDr. Karolíny Staroňovej náhradu trov právneho zastupovania 3.099,41 eur a náhradu iných trov 66 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 9.9.2010, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzavreli 20.10.2001. Na čas po rozvode žiadala maloletého syna L. zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, odporcovi žiadala uložiť povinnosť, aby na výživu syna prispieval mesačne sumou 750 eur a aby jej nahradil trovy konania.

Odporca s rozvodom aj so zverením syna do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil, požadované výživné však považoval za neprimerane vysoké a namietal aj proti povinnosti nahradiť trovy konania, keďže príčiny rozvratu manželstva videl aj na strane navrhovateľky.

Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu zveriť maloletého Marka do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného 300 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise, ako aj s podstatnými časťami spisov tunajšieho súdu sp. zn. a . Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci manželstvo uzavreli 20.10.2001 v Bratislave. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u odporcu o druhé. Z výpovedí účastníkov je zrejmé, že obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky a že posledné spoločné bydlisko mali v Q. na N. ul. 2, kde v súčasnosti býva už len navrhovateľka so synom L., narodeným XX.X.XXXX.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v roku 1991 pôsobil v zahraničí ako volejbalový tréner a navrhovateľka ako volejbalová hráčka, vzájomne sa zblížili a začali spolu žiť. V tom čase bol ešte odporca ženatý, jeho prvé manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -24 z 28.7.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.10.1995. Maloletí synovia L. T. a L. G., obaja narodení XX.X.XXXX, boli zverení do starostlivosti matky a odporca sa zaviazal platiť im výživné po 1.000 Sk mesačne.

Navrhovateľka uviedla, že do manželstva vstupovala v presvedčení, že s odporcom a synom L. budú žiť spolu ako rodina, nebolo pre ňu podstatné, či v zahraničí alebo na Slovensku, pred svadbou odporca pripravoval pre nich pobyt vo Švajčiarsku, kam nakoniec odišiel len sám, ako rodina potom v podstate nikdy nefungovali, odporca žil a pracoval v cudzine, ona so synom ostali na Slovensku, odporca sem chodieval len zriedka a aj počas doby, po ktorú tu bol, trávil viac času s priateľmi a príbuznými, ako s ňou a synom. Od roku 2004 na domácnosť a výživu syna neprispieval, s výnimkou štyroch mesiacov v roku 2008, výšku príspevku si určoval sám. Nepodieľal sa na starostlivosti o syna a o domácnosť, netrávil s rodinou víkendy, ani dovolenky, v roku 2002, keď mala vážne zdravotné problémy a bola rok práceneschopná, jej neposkytol dlhodobejšiu pomoc ani podporu. Od roku 2005 nežijú v spoločnej domácnosti, v posledných rokoch dokonca nemala informácie o mieste odporcovho pobytu, skontaktovať sa s ním mohla len cez e-mail. Za najväčšie sklamanie považovala postoj odporcu k synovi L., o ktorého sa nezaujímal, nevenoval sa mu, nebol ochotný pomôcť mu ani keď sa dozvedel o jeho zlom zdravotnom stave (skolióza chrbtice vyššieho stupňa), vždy za primárne považoval len svoje profesijné uplatnenie v zahraničí. Odmietavý postoj odporcu L. psychicky veľmi zle znášal, nakoniec postupom času stratil záujem sa s otcom stretávať, k čomu prispelo aj poznanie, že má otec milenku.

Podľa odporcu sa navrhovateľka nevedela zmieriť s tým, že sa mu s prvou manželkou narodili synovia. Tvrdil, že po celú dobu spolužitia mu navrhovateľka zazlievala, že sa so synmi stretáva a že ich vo Francúzsku, kde s matkou žijú, navštevuje. Uviedol, že s navrhovateľkou mali odlišné predstavy o spolužití, ukázalo sa, že išlo o zásadné názorové nezhody, ktoré viedli ku konfliktom a k rozvratu. Navrhovateľka pred svadbou poznala spôsob jeho života, vedela, že chce žiť a pracovať v zahraničí, po svadbe mu to vyčítala a nakoniec v roku 2005 z jej popudu spolužitie ukončili. Nesúhlasil ani s tvrdením, že finančne neprispieval na domácnosť a na potreby syna, počas spolužitia rodinu finančne zabezpečoval on, navrhovateľku podporoval, keď bola nezamestnaná a keď robil v Přerove dával na rodinu väčšinu svojho príjmu. O syna L. sa mohol starať len keď bol na Slovensku, štandardne sa mu venoval, chodil s ním na plávanie a športovať, od septembra 2010 už však spolu nekomunikujú po tom, čo ho syn a navrhovateľka vulgárne inzultovali.

Navrhovateľka pripustila, že ju narodenie odporcových synov zaskočilo, keďže podľa odporcu sa s manželkou definitívne rozišiel už 3 roky predtým, chlapcov mala však rada, neprekážalo jej, že ich odporca navštevoval, ani jej neprekážalo, keď počas prázdnin chodievali za otcom na Slovensko a musela sa o nich starať. Vadilo jej len to, že odporca nikdy nevenoval L. aspoň toľko času a pozornosti, ako svojim starším synom, ani že ho nebol ochotný brať na dovolenky alebo na návštevu do miesta svojho pôsobiska v cudzine. Keďže väčšinu roka žili oddelene, považovala za prirodzené, aby počas návštev odporcu na Slovensku trávili spolu viac času len oni traja ako rodina. Z jej pohľadu si odporca chodil po svete, o nič sa nestaral, vracal sa len na krátko, v podstate ju a L. zo svojho života vylúčil, dokonca ani to, že sa vo Francúzsku prihlásil na trvalý pobyt, nepovažoval za potrebné s ňou vopred prejednať. Na jej prosby, aby spolu žili ako rodina, či už tu alebo v cudzine, nereflektoval, nebol ochotný problémy riešiť, odbíjal ju vždy tým, aby si sama poradila. Ak teda v roku 2005 odporcovi navrhla, aby žili oddelene a zbalila mu veci, ktoré si v jej byte ešte nechal, reagovala len na celkový nezáujem odporcu o ňu a syna.

Účastníci sa zhodli v tom, že ich manželstvo je dlhšie obdobie už len formálnym zväzkom. Z ich výpovedí súd zistil, že spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, vzájomná dôvera, úcta a citové väzby sa narušili, manželia nie sú jeden druhému oporou, každý z nich žije vlastným životom, zo strany odporcu bola porušená aj manželská vernosť. Starostlivosť o syna zabezpečuje len navrhovateľka, odporca na potreby syna neprispieva, výživné v nevyhnutnom rozsahu začal platiť v novembri 2011 až na základe

predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené v konaní sp. zn. . V súčasnosti ani jeden z manželov neprejavil skutočný záujem manželstvo zachovať.

Podľa o rodine (ďalej len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Keďže manželstvo účastníkov nie je pre rozvrat schopné plniť už dlhšiu dobu svoj účel a pre stupeň rozvratu nie je jeho zachovanie už ani v záujme ich maloletého syna, súd návrhu vyhovel a manželstvo podľa § 23 ZR rozviedol.

Príčiny rozvratu manželstva súd vidí hlavne na strane odporcu, v jeho ľahkomyseľnom prístupe k manželstvu a k rodine. Z jeho výpovede je zrejmé, že ani po uzavretí manželstva nemienil na predchádzajúcom spôsobe svojho života nič zmeniť a ani nemal reálnu snahu navrhovateľku a syna do tohto spôsobu života včleniť. Naďalej žil a pracoval v cudzine, s rodinou trávil málo času, starostlivosť o domácnosť a syna zanedbával, v neskoršom období neplnil ani vyživovaciu povinnosť, porušil manželskú vernosť a svoje profesijné uplatnenie uprednostňoval pred záujmami rodiny.

Podľa je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Súd v zmysle § 24 ods. 1 ZR upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému L. na čas po rozvode. Chlapca zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni. Súčasne určil, že navrhovateľka bude syna zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca a kolízny opatrovník s takouto úpravou súhlasili.

Výživné na maloletého L. bolo prvý krát určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -889 z 12.6.2012, ktorým súd odporcu zaviazal, aby s účinnosťou od 9.9.2010 platil synovi výživné vo výške 280 eur mesačne. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Maloletý L. študuje dennou formou na strednej škole, nemá vlastný príjem a nie je teda schopný sa sám živiť. Obaja jeho rodičia sú povinní starať sa o jeho všestranný vývoj (§ 28 ods. 1 písm. a/ ZR), t.j. o jeho výživu a jeho ostatné potreby (ošatenie, bývanie, hygiena, kultúra, vzdelávanie, šport, zdravotná starostlivosť, rekreácia a pod.). Plnením vyživovacej povinnosti rodičia vytvárajú dieťaťu ekonomické podmienky na realizáciu jeho odôvodnených potrieb a práve na odôvodnené potreby oprávneného ako všeobecné hľadisko je súd v zmysle § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného vždy povinný prihliadať. Odôvodnenosť potrieb závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, spôsobu a obsahu štúdia a celkového uplatnenia v spoločenskom živote.

Podľa prvej vety § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Pri určení výšky výživného sa teda prihliada nie len na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na reálne schopnosti a možnosti oboch rodičov dieťaťa, t.j. na výšku ich príjmu, na ich zdravotný stav, vzdelanie, pracovné skúsenosti, pracovné príležitosti, ďalšie vyživovacie povinnosti a pod., ako aj na majetkové pomery, keďže dieťa má podľa druhej vety § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Maloletý L. má okrem bežných potrieb, primeraných jeho veku, zvýšené náklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Je astmatik, alergik a má skoliózu chrbtice, pravidelne berie lieky a vitamíny, zvýšené výdavky má na prednostné lekárske vyšetrenia, raz za 3 - 4 mesiace chodí na rehabilitácie chrbtice a najmenej 2-3 x týždenne plávať. Celodenne nosí korzet, s čím je spojené rýchlejšie opotrebenie oblečenia. Potrebuje ortopedické vložky a do každého druhu obuvi podpätenky.

Ďalšie náklady súvisia s ošetrením chrupu a zubnou hygienou a s mimoškolskými aktivitami - chodí do jazykovej školy na Japončinu.

Podľa rozpisu nákladov, ktorý predložila navrhovateľka, sú pravidelné priemerné mesačné výdavky maloletého L. cca 400 eur mesačne (strava 200 eur, lieky, vitamíny a kozmetika cca 65 eur, mobil 10 eur, internet 16 eur, plávanie 25 eur, cestovné - električenka 12 eur, zubná hygiena a strojček cca 10 eur, vreckové, kultúra a voľný čas cca 30 eur, oblečenie a obuv cca 32 eur), ale prihliadnuť treba aj na jednorazové, resp. nepravidelné výdavky v priemernej výške cca 60 eur mesačne, keďže napr. v auguste a septembri 2012 navrhovateľka pre prázdninový pobyt v Tatrách nakúpila synovi oblečenie a vybavenie spolu za 223 eur, za poistenie do hôr zaplatila 6 eur, nakúpila mu obuv za 78 eur, cestovné na pobyt bolo 40 eur, strava a vreckové 25 eur, na stužkovú a maturitu mu zakúpila spoločenské oblečenie za 134 eur, za jazykovú školu a učebnice platila 100 eur, na stužkovú 50 eur, školský poplatok bol 50 eur, na prípravný kurz na vysokú školu a maturitu 109 eur, za bližšie nešpecifikované multifunkčné zariadenie 50 eur, na školské potreby 20 eur, za ISIC kartu 20 eur, za fotenie a poistenie 15 eur a 20 eur za maturitné oznámenia a fotky.

Keďže L. žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá hradením nákladov na byt a poskytované služby zabezpečuje aj jeho bytovú potrebu, zvyšujú sa náklady o alikvotnú časť výdavkov platených správcovi za služby (okrem príspevku do fondu opráv, poplatku za správu, poistenie a pod., ktoré je navrhovateľka povinná hradiť z titulu vlastníctva bytu) a nákladov na spotrebu plynu a elektriny, odhadom spolu 70 eur mesačne. Náklady na koncesionárske poplatky, UPC, poistenie a prevádzku auta, opravy bytového zariadenia, daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti a pod., nie je možné zahŕňať do výdavkov dieťaťa, rovnako ani náklady na darčeky na Vianoce, meniny či narodeniny, ktoré navrhovateľka tiež do rozpisu výdavkov zahrnula.

Navrhovateľka pracuje v miestnej samospráve, v roku 2009 mala čistý priemerný mesačný príjem 954,65 eur a vyplácaný jej bol daňový bonus 19,66 eur mesačne, v roku 2010 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 893,99 eur a daňový bonus 20 eur, v roku 2011 mala priemerný čistý mesačný zárobok 868,52 eur a daňový bonus 20,51 eur, za január až august 2012 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 873,86 eur a vyplácaný jej bol daňový bonus do júna 20,51 eur, od júla 21,03 eur. Vlastní trojizbový byt, v ktorom so synom býva, ďalej je vlastníčkou a spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. B., okres B. IV, a to nie len pozemkov v extraviláne, ale aj pozemkov v intraviláne, včítane spoluvlastníckeho podielu 12/72 na dome súpisné č. XX a spoluvlastníckeho podielu 1 na dome súpisné č. XXX (ostatnými spoluvlastníčkami ktorého sú jej matka a sestra). Uviedla, že nehnuteľnosti neužíva, nemá z nich žiaden príjem, domy užíva jej rodina, ktorá jej finančne vypomáha.

Okrem výdavkov spojených s bývaním, dopravou, stravovaním, ošatením a pod. má aj navrhovateľka zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, je astmatička, alergička, má chorú chrbticu, tráviace ťažkosti a artrózu. Preukázala, že v prvom polroku 2012 zaplatila za ošetrenie chrupu 465,49 eur, za rehabilitáciu chrbtice 70 eur a za okuliare 80 eur. Uviedla, že na lieky vynakladá 50 eur mesačne. V súvislosti so stužkovou syna si kúpila spoločenské oblečenie za 200 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Odporca je volejbalový tréner, do 30.4.2009 pracoval v Přerove s brutto platom 2.000 eur mesačne, prepustený bol z ekonomických dôvodov, v máji 2009 sa podrobil prvej operácii bedrového kĺbu, do augusta 2010 bol nezamestnaný, v septembri až novembri 2010 pracoval ako tréner v Rakúsku, spolupráca bola ukončená po vzájomnej dohode, od decembra 2010 do apríla 2011 bol znovu nezamestnaný, od mája do decembra 2011 pracoval vo Vechte, zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany zamestnávateľa, od januára do apríla 2012 bol opäť bez práce, ale v marci sa podrobil druhej operácii bedrového kĺbu, v máji 2012 uzavrel pracovnú zmluvu s C. P., ktorú zamestnávateľ k 31.7.2012 ukončil. Z daňového priznania, ktoré z príjmov za rok 2009 odporca predložil vo Francúzsku, vyplýva, že mal čistý príjem 6.387 eur, t.j. 532,25 eur mesačne, do daňového priznania však zjavne nezahrnul zárobok za január až apríl 2009, ktorý mu vo výške 2.000 eur mesačne vyplácal volejbalový klub v Přerove. V roku 2010 poberal vo Francúzsku dávky solidarity v celkovej výške 4.652,37 eur, t.j. priemerne mesačne 387,70 eur, súčasne mu však klub v Rakúsku od septembra do novembra 2010 vyplácal mesačne cca 1.100 eur. Dávky solidarity dostával aj od januára do mája 2011 (v januári a februári po 204,73 eur, v marci až máji po 410,95 eur), od júna do novembra poberal plat 968,29 eur netto mesačne a v decembri mu zamestnávateľ vyplatil 1.942,32 eur. Celkovo v roku 2011 zarobil netto 9.394,37 eur, čo je 782,86 eur mesačne. V roku 2012 odporca poberal sociálny príspevok v januári a februári po

49,85 eur, v marci 171,10 eur a v apríli 294,33 eur, v máji bol jeho netto zárobok 1.311,97 eur, v júni 1.219,17 eur a v júli 1.256,79 eur. Celkový čistý príjem v roku 2012 mal 4353,06 eur, čo je v priemere 621,87 eur mesačne.

Odporca spolu s bývalou manželkou vlastní byt na Y. XX v Q., každý v 1. Byt užíva neter jeho prvej manželky, odporca v ňom býva počas pobytu v Q.. Ďalej vlastní pozemok v C. M. F. a dve staršie motorové vozidlá, jedno z nich užíva navrhovateľka. Aké sú jeho pravidelné náklady na živobytie, stravu, ošatenie a pod. odporca nešpecifikoval, uviedol len, že vo Francúzsku býva v podnájme u priateľa a za byt platí prevádzkové náklady 100 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť ku dvom starším synom, podľa rozsudku z roku 1995 je povinný platiť im po 33,19 eur mesačne, uviedol však, že výživné synom platí len podľa možností.

Vyživovaciu povinnosť k maloletému L. majú obaja jeho rodičia, každý podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka spochybnila odporcom preukazované možnosti a schopnosti, mala za to, že odporca jednak neuviedol všetky svoje príjmy a jednak nie je vylúčené, že počas dlhodobého pobytu v cudzine tam nadobudol majetok a úspory. Mala za to, že odporca nevyvíja dostatočné úsilie na získanie zamestnania, v ktorom by dosiahol vyšší zárobok, keďže plat, za ktorý robil v Rakúsku a Nemecku, nedosahuje ani hranicu minimálnej mzdy. Odporca podľa nej nevyužíva ani ďalšie možnosti na získanie príjmov, ktoré mu vyplývajú z vlastníctva bytu a pozemku. Aj odporca poukazoval na to, že navrhovateľka, keďže má právnické vzdelanie, by si mohla nájsť zamestnanie s vyšším zárobkom, aj ona by mohla získať ďalšie príjmy, lebo vlastní nehnuteľnosti v lukratívnej časti Košíc, v ktorej prebieha výstavba a obdobné rodinné domy, ktorých je spoluvlastníčkou, sa predávajú za vysoké ceny, a aj ona dlhé roky pôsobila v zahraničí, preto aj ona môže mať v cudzine uložené úspory a vlastniť tam majetok.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by účastníci vlastnili iný majetok, než je vyššie uvedený. Nebolo preukázané ani to, že by odporca v rozhodnom období, za ktoré súd považuje obdobie posledných 12 mesiacov pred začatím súdneho konania do dňa vyhlásenia rozsudku, t. j. od septembra 2009 do septembra 2012, mal aj iné príjmy, než boli preukázané listinnými dôkazmi. Odporca bol síce opakovane nezamestnaný, ale túto skutočnosť nemožno hodnotiť tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, či zárobku, ako to má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 ZR, keďže podľa dôkazov, ktoré o ukončení zamestnania odporca predložil, ku skončeniu nedošlo z jeho iniciatívy, ani pre porušenie pracovnej disciplíny, resp. iných povinností z jeho strany. Čo sa týka výšky zárobku, ktorý dosahoval ako volejbalový tréner, odporca uviedol, že nebol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, ale na dohodu, na ktorú sa minimálna mzda nevzťahuje. Tvrdil, že si prácu hľadal aj v inom odbore, ale vyšší zárobok sa mu nepodarilo získať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vek a zdravotný stav odporcu, a tiež na celkové ekonomické pomery a mieru nezamestnanosti, ktoré skutočnosti negatívne ovplyvňujú možnosť pracovného uplatnia.

Súd považuje navrhovateľkou uvedené (a v prevažnej časti aj listinnými dôkazmi preukázané) náklady maloletého Marka za odôvodnené. Napriek tomu nepovažuje za dôvodnú výšku požadovaného výživného. Bežné náklady na živobytie (stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, dopravu, vzdelanie a pod.) ani po pripočítaní zvýšených výdavkov súvisiacich so zdravotným stavom, resp. jednorazových či nepravidelných výdavkov, nedosahujú v priemere sumu 750 eur mesačne. Poukázať treba aj na nesúlad medzi nákladmi, o ktorých navrhovateľka tvrdí, že sú mesačne na potreby syna a jej potreby vynakladané, a preukázanou výškou jej mesačného zárobku. Tvrdenie o tom, že jej finančne vypomáha rodina, navrhovateľka ničím nepreukázala, resp. nie je zrejmé, či tvrdená finančná výpomoc jej blízkych, ktorí užívajú nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve, nie je v skutočnosti kompenzáciou za užívanie spoluvlastníckeho podielu.

Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto ani v prípade, ak by skutočne náklady L. dosahovali výšku 750 eur mesačne, nebolo by dôvodné, aby do budúcnosti pokrytie výdavkov zabezpečoval výlučne len odporca. Odporca dlhodobo na potreby syna neprispieval, ktorá skutočnosť je síce závažná, ale len na jej základe nemôže súd neprihliadať na vyživovaciu povinnosť, ktorú má k synovi aj navrhovateľka. Jej vyživovacia povinnosť nezanikla ani tým, že doteraz prevažne ona sama potreby syna finančne pokrývala. Vzhľadom na vek L. už do úvahy neprichádza ani kompenzovanie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou navrhovateľky oňho, aj keď žijú v spoločnej domácnosti, ktorej potreby navrhovateľka zabezpečuje.

Odporca poukazom na výšku svojho príjmu žiadal výživné určiť sumou najviac 150 eur mesačne. Súd dospel k záveru, že aj keď je odporca od augusta 2012 znovu nezamestnaný, potrebné je prihliadať k jeho celkovým doterajším príjmom a majetkovým pomerom, ktoré mu umožňujú platiť výživné vo výške 280 eur mesačne. Odporca netvrdil a ani nepreukázal žiadne zvýšené výdavky, ktoré by musel na svoje živobytie a ostatné potreby vynakladať, výživné na dvoch starších synov ich matka od neho nepožaduje, môže teda vyživovaciu povinnosť voči L.lniť vo väčšom rozsahu. Prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti môže získať aj prenájmom alebo predajom svojho nehnuteľného majetku, ktorý pre dlhodobý pobyt v cudzine aj tak pre vlastnú potrebu nevyužíva.

Súd nevyhovel návrhu navrhovateľky, aby v zmysle § 64 ZR rozhodol o povinnosti odporcu zložiť peňažné prostriedky vo výške výživného, ktoré sa stane splatným do plnoletosti L., keďže dôvody, o ktoré navrhovateľka žiadosť oprela, t.j. dlhodobý pobyt odporcu v cudzine, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Účastníci o úprave styku odporcu s maloletým L. rozhodnúť nežiadali.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa druhej vety . Súd vzhľadom na príčiny rozvratu manželstva priznal navrhovateľke náhradu trov konania. Trovy jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh 66 eur a právnym zastupovaním 3.099,41 eur. Advokátka poskytla celkovo 9 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastupovania 6.12.2010 a účasť na pojednávaniach 7.12.2010, 7.2.2011, 29.3.2011, 14.6.2011, 13.12.2011, 12.3.2012, 22.5.2012 a 24.9.2012. Výška trov právneho zastupovania sa určuje podľa vyhlášky č. (ďalej len vyhláška). Tarifnou hodnotou veci je podľa a vyhlášky päťnásobok ročného plnenia výživného 280 eur mesačne, čo je 16.800 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny ( vyhlášky) je 336, eur za každý z úkonov, čo je za 9 úkonov spolu 3.032, eur. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha v zmysle vyhlášky za dva úkony z roku 2010 po 7, eur, za štyri úkony z roku 2011 po 7, eur a za tri úkony z roku 2012 po 7, eur, čo je spolu 66,95 eur. Náhradu trov v celkovej výške 3.165,41 eur zaplatí odporca podľa navrhovateľke k rukám jej advokátky.

Vo vyčíslení trov advokátka požadovala odmenu aj za spísanie návrhu na začatie konania, z návrhu však nevyplýva, že by ho vypracovala advokátka, preto súd náhradu za tento úkon právnej služby priznať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ().

Výrok rozsudku odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne

vykonateľný ( ).