Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-53-2009.pdf
PDF · 93.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/53/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľa T. C., G.. XX.XX.XXXX, K. G. M. G. Z., Q.. A. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2 proti odporcom 1/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. G. Z., M. XXXX/XX, 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. G. Z., M. XXXX/XX, obom právne zastúpeným JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Kukučínova 8, o ochranu vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd konanie o odstránenie rebríka, o zákaze vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa a zákaze umiestňovania a opierania akýchkoľvek predmetov na steny týchto stavieb z a s t a v u j e .
II. Súd návrh v ostatnej časti z a m i e t a .
III. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť odstrániť z bočnej steny svojho domu zvislý kovový rebrík a zakázal im vstupovať na strechu jeho učebne autoškoly a bytovej jednotky, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXXX/X a XXXX/X k.ú. G. M. G. Z. a umiestňovať na steny uvedených stavieb alebo opierať o neho akékoľvek predmety, okrem prípadov, kedy im takéto oprávnenie vyplýva zo záväzných predpisov. Ďalej sa pôvodne domáhal, aby im bola uložená povinnosť odstrániť z jeho pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. G. M. G. Z. tuje alternatívne povinnosť vykonať také opatrenia, aby tuje, zasadené na ich pozemku parc. XXXX/X k.ú. G. M. G. Z., nezasahovali svojimi konármi a koreňmi do pozemku v jeho vlastníctve. Neskôr sa po pripustení zmeny návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. v tejto časti domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť odstrániť z ich pozemku parc. č. XXXX/X tri tuje nachádzajúce sa tesne vedľa vlastníckej hranice s jeho pozemkom parc. č. XXXX/ X. Zmenený návrh odôvodnil tým, že má záujem na tomto svojom pozemku pozdĺžne s pozemkom odporcov bezprostredne na hranici týchto pozemkov vybudovať oplotenie s betónovým základom, na ktorom sa budú nachádzať betónové tvárnice a keďže tieto tri tuje sú zasadené tesne na tejto hranici bránia svojimi konármi, kmeňom a koreňmi a čoraz viac budú brániť v tejto zamýšľanej výstavbe a následnej údržbe. V poslednom petite návrhu sa domáhal, aby súd podľa § 161 ods. 3 O.s.p. nahradil prejav vôle odporcov v tom smere, že udelí za nich súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi vzdušnej elektrickej prípojky vedúcej do ich rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X o odstránenie tejto prípojky v časti, ktorá zasahuje nad jeho pozemok parc. č. XXXX/X. Túto časť návrhu odôvodnil tým, že odporcovia majú ponad jeho pozemok vedenú vzdušnú elektrickú prípojku zo stĺpu elektrického napätia na bočnú stenu ich domu. Podľa informácií ZSE, ktoré spravujú túto prípojku, jej
prekládka je možná len na žiadosť vlastníka prípojky. Vlastníkmi sú odporcovia a títo odmietli správcu elektrickej prípojky o prekládku požiadať.
V časti týkajúcej sa odstránenia rebríka, zákazu vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa a zákazu umiestňovania a opierania akýchkoľvek predmetov na steny týchto stavieb vzal navrhovateľ návrh v priebehu konania späť z dôvodu, že odporcovia rebrík odstránili. Odporcovia so späťvzatím návrhu súhlasili. V tejto časti súd konanie podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p. zastavil.
Odporcovia 1/, 2/ zmenený návrh v časti týkajúcej sa odstránenia tují navrhli zamietnuť z toho dôvodu, že tuje sú vysadené na ich pozemku, žiadnym spôsobom do vlastníckeho práva navrhovateľa nezasahujú, a to ani svojimi konármi a koreňmi a navrhovateľ nepreukázal, že by boli hrozbou nejakej škody na majetku navrhovateľa, nepreukázal žiadne ohrozenie jeho majetku. Dôvodili, že v súčasnej dobe sa na hranici pozemkov nenachádza žiadne oplotenie a navrhovateľ si v budúcnosti môže plot postaviť aj zo svojej strany. Aj návrh v časti nahradenia prejavu ich vôle pri podaní žiadosti o odstránenie elektrickej prípojky navrhli zamietnuť. Uviedli, že ich dom bol skolaudovaný spolu s prípojkou ako jeho príslušenstvo. Navrhovateľ je vlastníkom susedného pozemku a stavby na ňom, ale nie vzdušného priestoru nad pozemkom. Je podľa nich bežné, že elektrické prípojky vedú ponad pozemky tretích osôb. Ak v budúcnosti bude prípojka prekážať navrhovateľovi, zvážia, či dajú súhlas k prekládke. Nie sú však povinní hradiť náklady s tým spojené, keďže potrebu preloženia prípojky nevyvolali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, a to výpisov z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX k. ú. G. M. G. Z., kópiou z katastrálnej mapy, geometrického plánu predloženého navrhovateľom, rozhodnutím Mesta G. M. G. Z., fotografií predložených účastníkmi, listom ZSE, a.s. Bratislava z XX.XX.XXXX, stavebného povolenia z XX.XX.XXXX, kolaudačného rozhodnutia z XX.XX.XXXX, prihlášky na odber elektriny, žiadosti o súhlas s osadením stavby, znaleckým posudkom znalca T.. T. Š., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G. M. G. Z.. Navrhovateľ má vo výlučnom vlastníctve parcele R. č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 188 m2, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XXmX, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 13 m2, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 95m2, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 22m2, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 18m2 a č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 6m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (v čase podania návrhu pred rozdelením geometrickým plánom vyhotoveným dňa 09.09.2008 boli vedené ako parcele R. Č.. XXXX/X záhrady o výmere 291 m2 a parc. č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 108 m2).Odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parciel R. Č.. XXXX/ X zpl. a nádvoria o výmere 104 m2 a č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere 142 m2. Navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľností kúpou v roku XXXX. Na pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza učebňa autoškoly a bytová jednotka, ktorá je v jeho vlastníctve. Táto stavba bola pôvodne, teda pred kúpou nehnuteľností, garážou a dielňou. Pred touto stavbou sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/ X o výmere 13 m2 (predtým parc. č. XXXX/X) vydláždený zámkovou dlažbou s betónovým múrikom o šírke 0,30m, vybudovaným právnym predchodcom navrhovateľa a drevenou zábranou postavenou navrhovateľom. Na parcele č. XXXX/X sa nachádza dom súp. č. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov. Ako je zrejmé z geometrického plánu, znaleckého posudku, ale aj z výpovedí účastníkov, časť tohto domu sa nachádza aj na parcele č. XXXX/X o výmere 6 m2, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa. Odporcovia realizovali výstavbu rodinného domu na základe stavebného povolenia zo dňa 02.08.1989 a jeho užívanie spolu so všetkými prípojkami (vody, kanalizácie, plynu a elektriny) bolo povolené kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.01.1995. Múry oboch stavieb, teda objektu autoškoly (predtým garáže) a rodinného domu, sa dotýkajú. Na nezastavanej časti pozemku pred rodinným domom pozdĺž betónového múrika vysadili odporcovia tri okrasné dreviny - tuje. Podľa ich výpovede, urobili tak po tom, čo navrhovateľ odstránil plot postavený na betónovom múriku. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku, ako aj jeho grafickej prílohy, tieto tuje sa nachádzajú na pozemku parc. č. XXXX/ X, ktorá je v spoluvlastníctve odporcov. Sú vysadené tesne vedľa vlastníckej hranice pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X. Prvá tuja od cesty sa nachádza 0,15 m od múrika a prvá od domu 0,31 m od múrika. Na fotografiách predložených navrhovateľom nepatrne konáre prvých dvoch tují prevísajú nad drevenú zábranu. Podľa tvrdenia odporcov v súčasnej dobe sú tuje ostrihané a cez zábranu ani sčasti neprevísajú. Ich tvrdenie navrhovateľ nepopieral.
Ako ďalej vyplýva z výpovede účastníkov, ale aj z fotografií predložených navrhovateľom elektrická prípojka do rodinného domu vedie zo stĺpa elektrického napätia vzduchom na začiatok bočnej steny rodinného domu odporcov, teda čiastočne ponad pozemok navrhovateľa, resp. aj nad objekt autoškoly. Táto domová prípojka je vo vlastníctve a správe Západoslovenskej energetiky, a.s. Bratislava. Z ich vyjadrenia k žiadosti navrhovateľa o odstránenie prípojky vyplýva, že prípojka je užívaná v súlade s vydaným užívacím povolením, z ich strany nie je dôvod na jej likvidáciu, respektíve preloženie a ak bráni stavebným aktivitám navrhovateľa, je možné realizovať jej prekládku zakabelizovaním na náklady toho, kto ju vyvolal.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Po zmene návrhu, ktorú súd pripustil, sa navrhovateľ v konaní domáha odstránenia troch okrasných drevín - tují z pozemku odporcov z dôvodu, že chce na hranici svojho pozemku a pozemku odporcov vybudovať oplotenie pozostávajúce z betónového základu s betónovými tvárnicami a tieto dreviny mu bránia vo výstavbe a jeho následnej údržbe. Navrhovateľ pôvodne tvrdil, že dreviny vysadili odporcovia na jeho pozemku a domáhal sa ich odstránenia z tohto dôvodu, resp. odstránenia vetiev a koreňov zasahujúcich na jeho pozemok. Zmenu návrhu navrhol po tom, čo znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dreviny sa nachádzajú na pozemku odporcov.
Navrhovateľ sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, a to konkrétne uloženia povinnosti odporcom niečo konať - odstrániť tuje. Povinnosť niečo konať (aj odstrániť vec) je možné uložiť len v rámci ochrany poskytovanej podľa citovaného zákonného ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to len v prípade vážneho ohrozenia. Toto ustanovenie poskytuje ochranu proti hroziacej škode, a to škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku. Návrh na odvrátenie hroziacej škody môže byť úspešný len vtedy, keď je tu vážne ohrozenie v dobe rozhodovania súdu.
Nejedná sa teda v danom prípade o návrh na ochranu vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je možné sa dožadovať súdnej ochrany iba uložením povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažuje iného resp. zdržať sa obťažovania susedného vlastníka, nie však povinnosti niečo konkrétne konať, napr. odstrániť.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho konania (ďalej iba O.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Dokazujú sa iba tie skutočnosti, ktoré ostávajú medzi účastníkmi sporné. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom tohto dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, v danom prípade z citovaného zákonného ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Povinnosťou navrhovateľa bolo teda preukázať, že tuje vysadené na pozemku odporcov, vážne ohrozujú jeho vlastnícke právo k pozemku.
Navrhovateľ dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Nepreukázal, že tuje akýmkoľvek spôsobom ohrozujú jeho majetok. Jeho tvrdenie, že si chce v budúcnosti priamo na hranici pozemkov postaviť nový plot a tuje mu vo výstavbe, ale aj údržbe plota budú brániť, sa javí ako účelové. Nebola z jeho strany preukázaná nutnosť vybudovania betónového oplotenia. V podstate vzhľadom na charakter oboch susedných pozemkov v tejto časti (malé pozemky nachádzajúce sa pred stavbami - domom a objektom autoškoly), ako aj skutočnosť, že už v súčasnej dobe sú tieto pozemky oddelené múrikom a drevenou zábranou, čo spĺňa aj charakter plota, má súd pochybnosti aj o potrebe budovania takéhoto oplotenia. Naviac, oddelenie pozemkov môže zabezpečiť aj tzv. živý plot vytvorený vysadenými okrasnými drevinami - tujami. Za týmto účelom boli tuje odporcami tesne vedľa vlastníckej hranice pozemkov účastníkov aj vysadené, keď pred tým navrhovateľ odstránil oplotenie vybudované jeho právnymi predchodcami.
Vzhľadom na uvedené, súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vykonanie dôkazu ohliadkou na mieste samom za účasti znalca. Tento dôkaz by žiadnym spôsobom nezmenil, resp. neovplyvnil skutkový stav veci, resp. uvedené právne posúdenie.
Z týchto dôvodov súd návrh na odstránenie tují zamietol ako nedôvodný.
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha aj nahradenia prejavu vôle odporcov v tom smere, že súd udelí za nich súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi vzdušnej elektrickej prípojky vedúcej do ich rodinného domu súp. č. XXXX pozemku parc. č. XXXX/X o odstránenie tejto prípojky v časti, ktorá zasahuje nad jeho pozemok parc. č. XXXX/X.
Predmetný návrh je procesne návrhom podaným podľa § 161 ods. 3 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia nahradzujú právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle toto vyhlásenie.
Otázky týkajúce sa elektroenergetiky upravuje v súčasnej dobe zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. V čase zriadenia elektrickej prípojky do domu odporcov, ktorý bol skolaudovaný v roku 1995, bol účinný zákon č. 79/1957 Zb.. Uvedené vzdušné vedenie bolo vybudované sčasti aj na pozemku právnych predchodcov navrhovateľa (za súčasť pozemku je treba považovať aj vzdušný priestor nad týmto pozemkom a aj tento priestor patrí vlastníkovi pozemku) v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Pre jeho uloženie nad pozemkami nebolo nutné zriaďovať vecné bremená, tie vznikali ex lege. Vo verejnom záujme mali podľa zákona č. 79/1957 Zb. energetické podniky oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach elektrické vedenie s príslušenstvom, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie, vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu. Uvedené oprávnenia vznikli povolením na stavbu vedenia a zanikali zrušením vedenia; povinnosť trpieť ich výkon viazol na nehnuteľnosti ako vecné bremeno (§ 22 ods. 1 zákona č. 79/1957 Zb.). Zákonom č. 70/1998 Z.z., ktorý zrušil zákon č. 79/1957 Zb. uvedené oprávnenia (k cudzím nehnuteľnostiam), ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostali nedotknuté. Ani zákon č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších noviel, účinný od 1.1.2005, ktorý zrušil zákon č. 70/1998 Z.z. inak nerieši oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania (§ 69 ods. 10, citovaného zákona).V danom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremená, ktoré sú inštitútmi svojho druhu, dané vo verejnom záujme a patriace do sféry verejného práva. Ich podstata spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva alebo tiež o vymedzenie obsahu vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom. Rozhodovanie o veciach súvisiacich s existenciou (teda aj zmenou) takýchto vecných bremien nie je preto v právomoci súdu. V tomto smere súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 1 Cdo 190/2004, 22Cdo 1000/2010 a podobne.
Na konanie podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného vyplýva, že v občianskoprávnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike a teda súd nemôže ani nahradiť prejav vôle pri podaní žiadosti o odstránenie, resp. o preložku vzdušnej elektrickej prípojky, pretože prekládka elektrického vedenia nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie vyplývajúce zo zákona o energetike.
Možnosť a spôsob preložky elektroenergetického rozvodového zariadenia upravuje § 38 zákona č. 656/2004 Z.z.. V tomto konaní sa navrhovateľ nemôže podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany návrhom podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Súd preto aj v tejto časti návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (§151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 OSP).