Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2469-2012.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/2469/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: G. E., nar. XX. XX. XXXX, I. X/XXX, E. B., o vymoženie 238,21 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, pod sp. zn. EX 1703/2012, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,19 EUR, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 4. 2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 27. 4. 2012, exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1243169614, zo dňa 20. 1. 2012, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 3. 5. 2012 a poveril ho vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. XXXX XXXXXX *, dňa 22. 5. 2012.
Dňa 27. 8. 2012 bol doručený súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 7. 8. 2012, na základe ktorého žiada zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 psím. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekučného konania oprávnený zistil, že pohľadávka, ktorá sa vymáha v predmetnom exekučnom konaní, bola v celom rozsahu vysporiadaná. Exekútor zároveň žiada, aby súd rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré vyčíslil na sumu 46,19 €.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, súd dospel k záveru, že prejav vôle oprávneného je nepochybný a je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, nakoľko ten kto navrhol, aby sa exekúcia začala ďalej nemá záujem na jej pokračovaní. Súd preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, že exekúciu zastavil a v nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie rozhodoval o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu procesného zavinenia oprávneného, hradí oprávnený. Súd preto zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného, nakoľko podal návrh na zastavenie exekúcie, čo súd považoval za konanie oprávneného, ktorým procesne zavinil zastavenie exekúcie a ďalej posudzoval správnosť výpočtu a účelnosť trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní zo dňa 20. 8. 2012.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 14 ods.1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 €. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške, v akej si ju uplatňoval a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
Spolu s odmenou exekútor požadoval priznať aj náhradu hotových výdavkov za vynaložené poštovné vo výške 5,30 €. Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd, vzhľadom na uvedené, priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 5,30 € (3x 1,30 € a 1,40 €), nakoľko z pripojeného exekučného spisu zn. EX 1703/2012 mal preukázané, že v tejto časti boli hotové výdavky vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu vo výške 38,49 €, ku ktorej pripočítal 20 % DPH vo výške 7,70 €, v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Na záver súd poznamenáva, že dňa 11. 7. 2012 boli súdu predložené na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii zo dňa 4. 7. 2012, ktorými povinný žiadal zrušiť predmetnú exekúciu, nakoľko je nepovažoval za dôvodnú. Vzhľadom nato, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorému súd v celom rozsahu vyhovel a exekúciu vedenú voči povinnému zastavil, nepovažoval za potrebné rozhodovať aj o námietkach povinného proti exekúcii, ktoré smerovali k rovnakému procesnému výsledku ako návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v štyroch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.