Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoP-68-2012.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci maloletej N. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, za účasti otca P. L., bytom V. B. S. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom Humenné, Námestie Slobody č.12, o návrhu matky N. W., bytom U. XXXX/XC, V. na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/405/2010-208 z 27.4.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 5C/111/2009-25 z 31.8.2009 tak, že zvýšil výživné zo strany otca za čas od 17.9.2010 do 2.1.2011 a za čas od 12.5.2011 do 30.8.2011 zo sumy 25,40 Eur na sumu 70,- Eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2011 zo sumy 25,40 Eur na sumu 100,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 3.1.2011 do 11.5.2011 zastavil. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.9.2010 do 2.1.2011 a od 12.5.2011 do 31.3.2012 vo výške 861,98 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne počnúc mesiacom jún 2012 spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli viac ako dva roky. Maloletá N. navštevovala v tom čase 6.ročník základnej školy, v súčasnosti je v 8.ročníku. S pribúdajúcim vekom sa zvyšujú jej náklady na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky a rozširuje sa okruh jej záujmov. Začala sa aktívnejšie venovať športu a má zvýšené náklady na športové oblečenie a obuv. Zvýšené výdavky má aj v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, keďže má diagnostikované kožné ochorenie - psoriázu. Náklady na výchovu a výživu maloletej sa zvyšujú aj v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov.
Príjem otca sa v porovnaní s obdobím v čase rozvodového konania zvýšil, pretože v tom čase žil v Čechách, nebol v pracovnom pomere, privyrábal si len príležitostnými brigádami a prácami na základe dohôd o vykonaní práce. Od októbra 2011 do apríla 2012 bol riadne zamestnaný a jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval 629,44 Eur a to vrátane diét, pričom ubytovanie v miestach výkonu práce mu zabezpečoval zamestnávateľ. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Príjem matky sa mierne znížil, pretože v čase rozvodu poberala materský príspevok vo výške 250,- Eur mesačne a prídavky na jedno dieťa, pričom v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a prídavky na dve deti vo výške 45,08 Eur mesačne.
Výživné, ktoré bolo stanovené pre mal. N. zo strany otca rozsudkom o rozvode v minimálnej výške 25,40 Eur nemôže postačovať na úhradu potrieb dieťaťa vo veku 14 rokov. Preto súd s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca zvýšil výživné za obdobie od 17. 9.2010 do 2. 1. 2011 a za čas od 12.5. 2011 do 30. 8. 2011 na sumu 70,- Eur mesačne, pretože otec v tom období mal síce príjmy len z príležitostných prác, ale sám dobrovoľne odišiel z práce zo spoločnosti Ljuda v Českej republike.
Výrok o dlžnom výživnom odôvodnil ust. § 160 O.s.p.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods.1 písm.a/ O.s.p.
Výrok o zastavení konania za obdobie od 3.1.2011 do 11. 5. 2011 odôvodnil späťvzatím návrhu matkou maloletej.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Poukázal na to, že súd neodôvodnil na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že v čase zamestnania otca v spoločnosti Ljuda v Českej republike mohol otec platiť takto zvýšené výživné. Podľa správy orgánu sociálneho zabezpečenia Českej republiky otec nastúpil do práce až 4. 10. 2010, a teda tam nepracoval už v čase podania návrhu na začatie konania, t.j. 17.9.2010. Napriek tomu súd stanovil výživné už od 17.9.2010. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že otec pracoval pre uvedenú firmu len niekoľko dní, keďže nespĺňal požadované kvalifikačné schopnosti. Následne sa otec stále zdržiaval v Českej republike a v Nemecku, kde si hľadal zamestnanie a príležitostne pracoval. Súd však nemal preukázaný príjem otca, ani nestanovil z akého predpokladu vychádzal, keď dospel k záveru, že jeho výška odôvodňovala platenie výživného vo výške 70,- Eur.
V období od 1.2.2011 do 12.5.2011 bol otec vo väzbe. Po prepustení dňa 12.5.2011 bol evidovaný v evidencii pre nezamestnaných, teda preukázateľne nemal príjem z pracovnej činnosti. Z evidencie nezamestnaných bol vyradený 20.7.2011 z dôvodu, že sa nedostavil na úrad v stanovenom termíne. Bolo to z dôvodu pobytu otca v Českej republike, kde si hľadal adekvátne zamestnanie pre neschopnosť slovenských úradov. Napriek tomu súd stanovil výživné vo výške 70,- Eur aj za toto obdobie. Otec sa však zamestnal až 1.10.2011 v spoločnosti Slovak Ingeniering s.r.o. podľa predloženej pracovnej zmluvy. Jeho príjem dosahuje sumu 350,97 Eur až 336,94 Eur. K tomu poberal diéty vo výške 180,- Eur mesačne. Súd však vychádzal z príjmu 629,44 Eur, vrátane diét, ktoré sa do tohto príjmu v skutočnosti nemajú pre účely výživného zarátavať. Naviac má otec viaceré výdavky a to najmä vyplatenie zostatku zo stavebného sporenia, náklady trestného konania a náklady ustanoveného obhajcu v trestnom konaní. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a výživné stanovil vo výške 35,- Eur mesačne.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že spolu s diétami je otcov príjem dostatočný a umožňuje platenie výživného v stanovenej výške. Mal. N. v súčasnosti nastupuje už do 9.ročníka základnej školy, a preto výdavky sú skutočne zvýšené. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Opatrovník maloletej N. sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
V odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené za obdobie od 3.1.2011 do 11.5.2011, pretože voči tomuto výroku odvolanie nesmerovalo a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.2 veta prvá).
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kedy deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 64 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd prvého stupňa v tejto veci správne vyhodnotil, že od ostatnej úpravy výživného pre mal. N. L., ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 5C/111/2009-25 z 31.8.2009 sa zmenili pomery tak na strane mal.N., ako aj na strane jej otca. Dieťa podrástlo, venuje sa športovým aktivitám, má zdravotné problémy, a preto výživné stanovené v minimálnej výške 25,40 Eur nemôže pokrývať všetky rozumné potreby dospievajúceho dieťaťa. Taktiež je potrebné konštatovať, že na strane otca došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného vo výške 70,- Eur mesačne, pretože v rozhodnom období bol otec zamestnaný v spoločnosti Ljuda Praha v.d., kde dosahoval príjem 8.000,- Kč mesačne, pričom podľa jeho vlastnej výpovede z tejto spoločnosti odišiel dobrovoľne, čo je potrebné hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez vážneho dôvodu. Až v odvolaní uvádza otec, že nespĺňal kvalifikačné predpoklady pre predmetnú prácu, čo však preukázané nebolo. Naviac pokiaľ sa v nasledujúcom období otec zdržiaval v Čechách alebo v Nemecku a hľadal si zamestnanie, mal dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie svojich potrieb a mohol teda aj platiť výživné, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
Pokiaľ ide o obdobie od 1.2.2011 do 12.5.2011, počas ktorého bol otec vo väzbe, je potrebné konštatovať, že v tomto smere bol návrh matky vzatý späť a konanie bolo zastavené.
Za ďalšie obdobie je plne dôvodné určenie výživného vo výške 70,- Eur mesačne tak, ako to urobil súd prvého stupňa a to práve z dôvodu, že otec sa vzdal predchádzajúceho výhodnejšieho zamestnania v spoločnosti Ljuda v.d. Praha v Českej republike a pokiaľ ide o obdobie kedy sa otec zamestnal v spoločnosti Slovak Ingeniering, s.r.o. od 1.10.2011, je potrebné vychádzať nielen z vyplácanej mzdy, ale aj z úhrad stravného, teda z tzv. diét, pretože podľa ustálenej súdnej praxe aj táto suma predstavuje príjem povinného rodiča a má byt zohľadnená pri určení výživného. Prax je totiž taká, že spravidla a tieto náhrady stravného, tzv. diéty nespotrebujú u oprávnenej osoby v celom rozsahu, predstavujú svojim spôsobom istú odmenu za prácu a spoluurčujú životnú úroveň takejto osoby, takže nie je žiaden dôvod nezohľadňovať aj tieto tzv. diéty z pohľadu možnosti a schopnosti povinného rodiča pri určení výživného.
Za týchto okolností súd prvého stupňa správne rozhodol o zvýšení výživného, ako aj o dlžnom výživnom a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania a zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil okrem výroku o zastavení konania proti ktorému (ako bolo vyššie uvedené) odvolanie podané nebolo.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 146 ods.1 písm.a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.