Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-65-2012.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - U. I., B.. XX.XX.XXXX, X. T. J., L. XXX/XX, zastúpená JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3 a otec - R. W., B.. XX.XX.XXXX, X. R., V. XXXX/XX, na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otcovi k maloletej U. W., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000 Sk na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 10.05.2012.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. Nc/584/2000 zo dňa 14.11.2000.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 10.05.2012 do 30.09.2012 v sume 314,65 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10.05.2012 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 100 eur mesačne od 01.05.2012 s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného sa pomery zmenili, maloletá navštevuje už 5. triedu ZŠ. Matka má výdavky v súvislosti s dochádzkou do školy na cestovnom, stravnom, poplatku do ZRŠ. Maloletá má zdravotné problémy, pre ktoré absolvuje lekárske kontroly, užíva vitamíny. Venuje sa hádzanej. Otec sa okrem výživného na starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec navrhol zvýšiť výživné na 50 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. NC/584/2000-16 zo dňa 14.11.2000 súd schválil dohodu rodičov, ktorou bola mal. U. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné 1.000 Sk (33,19 eur) mesačne. V čase úpravy výživného mala maloletá 4 mesiace, matka zvýšené výdavky na dieťa neuviedla. Pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná. Otec bol v danom čase zamestnaný do 19.10.2000, po práceneschopnosti trvajúcej do 06.10.2000 nenastúpil do zamestnania. Pracoval ako kuchár, príjem vykázal vo výške 6.071,82 Sk (201,55 eur) mesačne, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. R., výživné platil naňho 1.300 Sk (43,15 eur) mesačne. Majetkové pomery rodičov skúmané neboli. V zmysle dohody rodičov otec maloletej platil od roku 2008 do decembra 2011 výživné v sume 50 eur mesačne.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v januári uzavrela manželstvo, s manželom žijú v spoločnej domácnosti. K zárobkovým pomerom predložila zárobkové výkazy svoj aj manžela, podľa ktorých mala matka za obdobie od júla 2011 do júna 2012 príjem v priemere 283,35 eur mesačne a jej manžel za obdobie od augusta 2011 do júla 2012 príjem v priemere 927,95 eur mesačne. Na základe dohody sa pracovný pomer matky skončí dňom 30.09.2012, z dôvodu skončenia nájmu nebytových priestorov prevádzky jej zamestnávateľa. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, jej manžel má vyživovaciu povinnosť k 16-ročnému dieťaťu, výživné platí v sume 135 eur mesačne. Bývajú v obecnom byte, výdavky na bývanie matka vykázala v sume 139,41 eur (nájomné) a 88,85 eur (plyn, elektrina, koncesionárske poplatky) mesačne. S manželom vlastnia osobné vozidlo Suzuki Swift. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k mal. R., B.. XXXX, na ktorého podľa súdneho rozhodnutia z roku 2000 platí výživné 1.300 Sk (43,15 eur) mesačne a k mal. T., B.. XXXX, na ktorého platí výživné 70 eur mesačne na základe súdom schválenej rodičovskej dohody v roku 2010. Do roku 2011 bol zamestnaný, s príjmom asi 600 eur mesačne, od minulého roka podniká, podľa daňového priznania za rok 2011 vykázal stratu v sume 3.034 eur, v tomto roku má príjem asi 400 až 500 eur mesačne. Spočiatku prevádzkoval bufet, neskôr poskytoval taxi službu. Má záujem sa opäť zamestnať, hľadá si prácu. Je nemajetný, býva v dome (vystavanom v 70.-tych rokoch) so svojou matkou. Spoluvlastnícke podiely na dome (v 1/6) a na priľahlých pozemkoch (v 1/3) vo výmere 1039 m2 nadobudnuté dedičstvom po otcovi v roku 1991 predal v októbri 2008 svojej sestre a svojej matke. Podľa zmluvy kúpna cena bola určená dohodou vo výške 1,2 mil. Sk (39.832 eur), k čomu otec uviedol, že kúpna cena mu bola riadne vyplatená, spotreboval ju na podnikanie a na živobytie.
Mal. U. má 12 rokov, v súčasnosti navštevuje 6. triedu základnej školy. Kvôli zdravotným problémom s obličkami jej matka kupuje výživové doplnky, lieky predpísané nemá. V škole trénuje hádzanú, za maďarský klub, s poplatkom 1.000 HUF (cca 3,50 eur) mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné vzhľadom na veľký časový odstup od poslednej úpravy výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletej.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 12 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa aj rodičov, vyžadujúcej si novú úpravu výživného. Maloletá má v súčasnosti 12 rokov. Fyzicky a duševne dospieva, má zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava, oblečenie), keď sa prihliadne čo len na bežný vývoj dieťaťa v tomto veku. Navyše sa venuje sa mimoškolským aktivitám, športuje, čo prispieva jej rozvoju. Otec si musí byť vedomý, že jeho vyživovacia povinnosť sa bude fyzickým a duševným vývojom detí a rastom nárokov na ich odôvodnených potrebách aj v budúcnosti neustále zvyšovať. K tomu je potrebné tiež uviesť, že otec mal pred necelými štyrmi rokmi vyplatením kúpnej ceny k dispozícii peňažné prostriedky, z ktorých na potreby maloletej v rámci svojej vyživovacej povinnosti (v zmysle zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí) neprispel vôbec žiadnou čiastkou, pričom jeho tvrdenie o spotrebovaní takej čiastky na živobytie a na podnikanie (v daňovom priznaní 2011 mal vykázané výdavky vo výške 5000 eur) nie je hodnoverné a nepreukázal k tomu žiadne účelné výdavky. Potrebné je tiež poukázať na to, že otec sa v prípade jeho ďalšieho (v súčasnosti 6-ročného) dieťaťa v roku 2010 dohodol s jeho matkou na výživnom 70 eur mesačne (k tomu otec nepreukázal účelné zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, uviedol len, že nechcel naťahovať súdne konanie), pričom odôvodnené potreby vtedy 4-ročného dieťaťa sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už 12-ročnej U., ktorá už navštevuje II. stupeň ZŠ. Otec musí svoje schopnosti pri naberaní záväzkov zvážiť vzhľadom na svoje výdavky spojené s plnením všetkých vyživovacích povinností. S prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa súd k uspokojeniu jeho základných odôvodnených potrieb a bez prihliadnutia na aktuálne príjmy otca (ale s prihliadnutím na novú vyživovaciu povinnosť otca) posúdil, že návrh matky je dôvodný a zvýšil otcovi výživné na 100 eur mesačne, a to od podania návrhu, keďže matka nepreukázala súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh skôr. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd
teda zvýšil spätne od podania návrhu. Otcovi do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol (výživné za mesiac september už bolo splatné) takto na zvýšenej čiastke výživného vznikol dlh na zvýšenej sume výživného s prihliadnutím na to, že na dieťa platí 33,19 eur mesačne za mesiace jún až september 2012 (4x 66,81 eur) a 22 dní mesiaca máj (66,81 eur/31 dní x 22 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom a dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)