Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/303/2011

Potvrdené rozhodnutím 23Co/134/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľky: G. Y., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpená advokátkou: Mgr. Klaudiou Szekeresovou, so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, proti odporcom: 1. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, T. U., 2. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Dr. E. N. XXX/X, U., 3. J. T., rod. W., XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., všetci zastúpení advokátom JUDr. Petrom Belovičom so sídlom AK P. Pazmáňa 3, Šaľa, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , na odvolanie odporcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25C/303/2011 - 74 zo dňa 24. septembra 2012, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e . Odporcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke v sume 67,88 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľky: G. Y., rod. W., Q.. XX.XX.XXXX, X., trvale bytom W. XXX, právne zastúpená advokátkou: Mgr. Klaudiou Szekeresovou, so sídlom AK Tešedíkovo, Široká 569 proti odporcom v 1. rade: G. W., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. U., X. XXX/XX, T. X. N.: N. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., Q.. D.. E. N. XXX/X, T. X. N.: J. T., N.. W., XX.XX.XXXX, W. U. E. - H. XX, všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Belovičom so sídlom AK P.Pázmáňa 3, Šaľa o určenie vlastníctva nehnuteľnosti rozhodol takto

rozhodol:

Súd určuje, že A. W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX G. H. J. G. W., N.. Q., Q. XX.XX.XXXX, N.. Č.. XXXXXX/XXX, M. XX.XX.XXXX, Q. U. W. XXX, boli ku dňu smrti poručiteľa A. W. M. XX.XX.XXXX bezpodielovými spoluvlastníkmi dvoch dvanástin spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam evidovaných Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra Šaľa, katastrálne územie W. S. Č.. XXX a XXXX R. U. v prospech A. W., T. U. XX a parc. registra „. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX J. s rodiným domom, súpisné Č.. XXX, parc. registra „. Č.. XXXX/X orná pôda o výmere XXX J. a parc. registra „. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX J..

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne navrhovateľke zaplatiť náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu 99,50,-Eur k rukám navrhovateľky, do troch dní a za trovy právneho zastúpenia navrhovateľky 431,38,-Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, do troch dní.

odôvodnenie:

Navrhovateľka so svojim upresneným návrhom žiadala, aby súd určil, že jej zomrelí rodičia A. W. a G. W., rod Q., boli ku dňu smrti jej otca A. W., zomrelého XX.XX.XXXX bezpodielovými spoluvlastníkmi 2/12 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam evidovaných na S. Č.. XXX G. XXXX, kat. územie W.Í. a to parc. registra „. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX J. s rodinným domom, Y.. Č.. XXX, parc. registra „. Č.. XXXX/X orná pôda o výmere XXX J. a parc. registra „. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX J. zapísaných v prospech otca odporcov s odôvodnením, že jej rodičia ku dňu smrti otca predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne užívali, pretože zo spoločných peňazí predmetnú nehnuteľnosť odkúpili od J. W. v roku XXXX, o čom bola spísaná aj neformálna kúpna zmluva, ktorá však nebola zavkladovaná. Od tej doby však nerušene predmetnú nehnuteľnosť užívali v tom, že sú vlastníci. Nikto ich v tejto držbe nerušil. Až v roku 2006 sa dozvedela navrhovateľka, že k predmetnej nehnuteľnosti sú aj iní podieloví spoluvlastníci a to práve otec odporcov, ktorý mal zdediť spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, ako i S. W. (spoluvlastník k nehnuteľnosti v 1/12, tu však došlo k určeniu vlastníctva v prospech navrhovateľky). Navrhovateľka teda žiadala, aby súd určil vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti jej rodičov z dôvodu vydržania s poukazom aj na predchádzajúce rozhodnutia súdov vo veci vedenej na OS v Galante XC/XXX/XXXX.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Poukazovali na to, že predmetná kúpna zmluva, na ktorú sa odvoláva navrhovateľka je absolútne neplatná. Otec odporcov predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zdedil po J. W. a bez ohľadu na to, že nehnuteľnosť neužíval, svojho vlastníctva sa nevzdal a bol v dobrej viere pri nadobudnutí predmetného spoluvlastníckeho podielu. Otec navrhovateľky, ako i S. W. zdedili svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti po sestre G. X., rod. W., zomrelej XX.XX.XXXX v MR, preto museli vedieť, že okrem nich je tam aj iný podielový spoluvlastník k predmetnej nehnuteľnosti, minimálne od roku 1982, a preto rodičia navrhovateľky nemohli byť dobromyseľní pri užívaní tejto nehnuteľnosti ako celku, že sú jej vlastníkmi v celosti. Okrem toho odporcovia vzniesli námietku veci právoplatne rozsúdenej, práve s poukazom na konanie vedené na OS v Galante pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov, oboznámením S. Č. XXX a XXXX, kat.územia W., oboznámením podstatného obsahu spisov tunajšieho štátneho notárstva a súdu spisových značiek D., D., D., XC/XXX/XX, pozemkoknižnou vložkou Č.. XXXX, kat. územia W.Í., sobášnym listom rodičov navrhovateľky, úmrtným listom otca odporcov, kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX, potvrdením Obecného úradu W., výsluchom svedkýň H. Y., rod. W.O., H. Y., N.. U. a zistil následovný skutkový stav. Na Okresnom súde v Galante pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX sa viedlo konanie navrhovateľky G. Y. proti odporcom G. W. a spol. (deväť odporcov) o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Galante č.k. XC/XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX bolo určené, že navrhovateľka G. Y., N.. W. je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na S. Č.. XXXX parc. číslo XXXX/X orná pôda vo výmere XXX J., parc.číslo XXXX/X orná pôda vo výmere XXXX J. v podiele 3/4 a vo zvyšnej časti návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že práve k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet konania vo veci , súd zamietol, pretože i k týmto nehnuteľnostiam žiadala navrhovateľka, aby súd určil, že ona je podielová spoluvlastníčka k nehnuteľnostiam. Na odvolanie navrhovateľky proti zamietajúcej časti návrhu Krajský súd v Trnave v roszudku č.k XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil napadnutú zamietajúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa poukázal na to, že postup navrhovateľky pri podávaní žaloby, ktorou sa domáhala určenia vlastníctva vo svoj prospech, ako právna nástupkyňa svojich rodičov, bol nesprávny, vzhľadom k tomu, že v dedičskom konaní po rodičoch predmetné nehnuteľnosti prejednané neboli. Poukázal ďalej na to, že ak boli jej rodičia v dobrej viere, že súrodenci otca navrhovateľky boli vyplatení a nedomáhali sa za svojho života usporiadania predmetného vlastníctva aj úradne, bolo možné sa domáhať určovacou žalobou vlastníctva v prospech rodičov navrhovateľky ku dňu ich smrti.

V prvom rade vzhľadom na námietku odporcov veci právoplatne rozsúdenej súd skúmal, či v danom prípade neprekáža prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci prekážka „res iudicata“.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Identita veci je určená totožnosťou subjektov a totožnosťou objektu - predmetu veci. Totožnosť v subjektoch je daná aj v tom prípade, ak vystupujú účastníci v rozdielnych procesných úlohách, napríklad pri zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Totožnosť predmetu konania je daná v tom prípade, ak sa v novom konaní uplatňuje rovnaký nárok z rovnakého právneho dôvodu, ako bol uplatnený, o ktrom už právoplatne bolo rozhodnuté.

V súdenom prípade tomu tak nie je. Minimálne rozdiel je v tom, že v novom konaní sa neuplatňuje rovnaký nárok, ako to bolo uplatnené v konaní , pretože v tom konaní navrhovateľka si uplatnila určenie vlastníctva v prospech seba, kým v tomto konaní žiada určiť vlastníctvo v prospech iných subjektov. Na základe toho nie je možné vysloviť názor, že ide o totožnosť objektu, čiže predmetu konania oboch súdnych konaní a to a , preto súd na vznesenú námietku právoplatne rozsúdenej veci neprihliadol.

Na pozemkoknižnej vložke č. 3874, kat.územia W., na strane G. pod poradovým číslom X je vedená parcela č. XXXX roľa vo výmere XXXX J., na strane U. ako spoluvlastníci všetci v 2/12 právnym titulom dedenia z XX.XX.XXXX sú vedení J. W., Z. W., G. W. G. A. W.. Spoluvlastnícky podiel Z. W. mali odkúpiť

rodičia navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (fotokópia kúpnej zmluvy doložená v spise XC XXX/XX). Spoluvlastnícky podiel G. W., vydatej X., mali zdediť bratia poručiteľky, otec navrhovateľky A. W. a S. W. rovným dielom, čiže v 1/12 (rozhodnutie ŠN v Galante D. XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX). Zdedený spoluvlastnícky podiel S. W. 1/12 k predmetnej nehnuteľnosti je naďalej evidovaný na LV č. XXX a č. XXXX k parcelám č. XXXX/X zastavané plochy, nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXX, parc.číslo XXXX/X orná pôda vo výmere XXX J. a parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere XXXX J., hoci S. W. zomrel XX.XX.XXXX a po ňom prebehlo dedičské konanie, avšak predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania. Do úvahy prichádzajúci dedičia však, tak ako sa v konaní vedenom pod sp.zn XC XXX/XXXX vyjadrili, nemajú námietky voči určeniu vlastníctva v prospech inej osoby, ako bol ich otec. V čase prejednávania dedičstva po G. X., rod. W. v roku XXXX už rodičia navrhovateľky boli podielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam v 8/12. Okrem poručiteľky G. X. predmetným nehnuteľnostiam ostal podielový spoluvlastník J. (J.) W. v 2/12. Práve predmetom tohoto sporu je tento spoluvlastnícky podiel, ktorý po J. W. zdedil otec odporcu A. W. na základe rozhodnutia ŠM v Galante D. zo dňa XX.XX.XXXX. Po poručiteľovi J. W. prichádzali do úvahy ako dedičia deti H. Y. (svedkyňa v tomto konaní) a A. W. (otec odporcov). V dedičskom rozhodnutí sa uvádza, že dedičia navrhli vyporiadať dedičstvo dohodou, na základe ktorej dedičstvo preberá syn poručiteľa A. W. bez povinnosti úhrady za zákonný podiel ustupujúcej spoludedičke, lebo ide iba o právne usporiadanie vzťahov k uvedeným nehnuteľnostiam. Pred smrťou poručiteľa totiž bola uzavretá kúpna zmluva medzi poručiteľom (J. W. - J.) na strane predávajúceho a otcom navrhovateľky na strane kupujúceho, podľa ktorej svoj spoluvlastnícky podiel 1/6 (2/12) k nehnuteľnosti, ktoré má napísané na liste vlastníctva pod U., predávajúci predal naveky a neodvolateľne za 3000,-Kčs. Kupujúci pred svedkami A. T. a Z. X. potvrdil prevzatie kúpnej ceny v plnej výške a kúpnu zmluvu podpísal. Kúpna zmluva bola uzavretá XX.XX.XXXX v písomnej podobe v maďarskom jazyku. J. W. zomrel XX.XX.XXXX v W.. Podľa svedkyne - dcéry poručiteľa J. W. - H. Y., jej otec predal svojmu bratovi Františkovi nehnuteľnosť, za čo brat ho vyplatil, a práve preto ona sa vzdala svojho podielu po otcovi k predmetnej nehnuteľnosti, pretože celú záležitosť považovala už za vybavenú. Svedkyňa H. Y., rod. U. - nevesta svedkyne H. Y. - pred súdom uviedla, že jej svokra približne štyri alebo päť rokov trpí Alzheimerovou chorobou, avšak ona sa dopočula od svokry, ako aj od nebohého svokra, že J. W. im pripomínal, aby od jej brata A. nepýtali peniaze, pretože už s ním spísal nejakú zmluvu na pozemok a na dom, v ktorom A. býval a že A. ho vyplatil. V tom čase v tomto rodičovskom dome J. už nebýval. Nikdy sa nedopočula o tom, že by aj brat jej svokry - čiže otec odporcov - si uplatňoval nejaké pohľadávky vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Otec odporcov zomrel XX.XX.XXXX v U., naposledy bytom T. U., X. XX. Po ňom dedičské konanie k predmetnej nehnuteľnosti neprebehlo. V konaní vedenom na OS v Galante pod sp.zn XC XXX/XX na súdnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal aj svedok Š. Y. (v súčasnosti už nie je nažive), ktorý pred súdom uviedol, že jeho svokor bol J. W.. Tento previedol svoje nehnuteľnosti ešte za života na otca navrhovateľky, za ktorý spoluvlastnícky podiel otec navrhovateľky J. vyplatil. Dostal 3000,-Kčs. Išlo o nehnuteľnosti, kde sa nachádzal rodičovský dom otca navrhovateľky a jeho zomrelého svokra.

Rodičia navrhovateľky uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v X.. Minimálne od roku XXXX spoločne užívali celú spornú nehnuteľnosť a keďže opak v tomto konaní preukázaný nebol a za trvania manželstva došlo k výplate spoluvlastníckeho podielu J. W. v sume 3000,- Kčs, je možné si osvojiť názor, že tieto financie boli vyplatené zo spoločných financií rodičov navrhovateľky. Podľa potvrdenia Obecného úradu W. daň z nehnuteľnosti za predmetné nehnuteľnosti evidovane od roku XXXX platil do roku XXXX daňovník A. W. (otec navrhovateľky) od roku 1991 do roku XXXX, G. W. (matka navrhovateľky) a od roku XXXX po súčasnosť G. Y., čiže navrhovateľka. Otec navrhovateľky zomrel XX.XX.XXXX. Dedičstvo po ňom prebehlo pod D. X/XX na ŠM v Galante. Matka navrhovateľky G. W., rod. Q. zomrela XX.XX.XXXX v W. a dedičské konanie po nej bolo prevedené na Okresnom súde v Galante pod D. XXXX/XX.

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu a skutkovému záveru:

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníctva (, ) treba v danej situácii vychádzať zo skutočnosti, že hoci i len jeden z odporcov sčasti je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má

predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. V danom prípade (vzhľadom na reálny stav správania sa účastníkov) odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Preto návrh navrhovateľa bol podaný z tohoto uhlu pohľadu legálne.

Podľa a 3 SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Súčasná ústavná úprava vlastníctva a vlastníckeho práva vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá v čl. 17 uvádza: „Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými. Nikto nesmie byť svojvoľne svojho majetku zbavený“. Pojem majetok je širší pojem ako pojem vlastníctvo. Zahŕňa súhrn hodnôt, ktoré možno oceniť peniazmi. Do majetku môžu patriť veci, majetkové práva, pohľadávky a nehmotný majetok. Pojem „vlastníctvo" je teda užší ako pojem „majetok a majetkové práva". Nielen v , ale i pomerne často používajú pojmy „vlastníctvo" a „vlastnícke právo". napr. označuje prvú hlavu druhej časti názvom „vlastnícke právo", avšak hneď v používa pojem „vlastníctvo", rovnako v . Je nesporné že tieto frekventované právne pojmy sú v právnych predpisoch používané v rovnakom význame ako synonymá, pretože nemajú zatiaľ jednoznačne definovaný obsah, nie sú určené ostré (nespochybniteľné) hranice, ktoré by ich významovo, a tým aj terminologicky oddeľovali. Zákonný obsah vlastníckeho práva (rovnaký pre všetkých vlastníkov) tvorí súbor jednotlivých oprávnení (čiastkových práv) vlastníka vymedzených v . Podľa neho vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jeho plody a úžitky (ius fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi). (Pozri aj komentár k SR autor Milan Čič a kolektív rok 1997 str. 1113, 114, 115).

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Vecou (res) v právnom zmysle je každý hmotný predmet (okrem človeka). Právo nie je vec, hoci je tiež majetkovým predmetom. Veci rozdeľujeme na nehnuteľné (res immobilis) a hnuteľné (res mobilis). Vecnými právami (ius in re) rozumieme dvojaké práva:

1. právo vlastníctva (právna moc človeka nad vlastnou vecou)

2. práva na veci viažuce, také, ktoré niekomu prislúchajú na vec nevlastnú (vecné bremená). (Pozri aj Nástin súkromného práva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, autor Fajnor-Záturecký rok 1935 str. 57 a 66).

Podľa § 872 ods. 1 a 2. Obč. zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona

na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie zá- kona č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.

Podľa (v znení platnom od 1.1.1992), pokial nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. (), oproti skoršiemu právnemu stavu (), vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval. Iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964 ( , teraz ). Novela (účinná od 1.4.1983), opätovne zaviedla inštitút vydržania () a súčasne v ustanovení (teraz ) umožnila pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka. Novela , okrem iného, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu). Taktiež umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú mimoriadny význam prechodné ustanovenia už uvedeného zákonného ustanovenia . Z uvedeného prechodného ustanovenia je teda zrejmé, že toto nedáva jednoznačnú odpoveď na všetky možné situácie. Táto nedôslednosť právnej úpravy spôsobuje problémy aplikačnej praxi, ktorá nebola jednotná. Preto NS SR pre účely aplikačnej praxe vyslovil právny názor, že ak boli do 31.12.1991 splnené predpoklady pre vydržanie vlastnickeho práva, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa v znení platnom do 31.12.1991. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je vyznamné intertemporálne ustanovenie ( zák. čj ), umožňujúce občanovi započítať aj čas před 1. 4.1983, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1. 4. 1984, ako aj ustanovenie (), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1. 1992.

Podľa § 129 ods. 1 a 2. Občianského zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Či je držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec vlastnícky patrí, treba hodnotiť nielen zo subjektívneho hľadiska - jeho osobného presvedčenia, že mu vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, prípadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ (pozri rozsudok NS SR ).

Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Od držby treba odlišovať detenciu, t. j. faktické ovládanie veci, pri ktorom nie je daná vôľa nakladať s vecou pre seba..

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá -platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že rodičia navrhovateľky vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti aj v časti predmetného spoluvlastníckeho podielu dobromyseľne, pretože vychádzali z toho, že podielový spoluvlastník tento svoj spoluvlastnícky podiel im riadne predá (viď kúpna zmluva, ktorá je sice neúčinná, pretože nedošlo k jej evidencii na to príslušným orgánom geodézie). Boli teda toho presvedčenia, že i v tejto časti im nehnuteľnosť patrí a v tomto presvedčení ich utvrdzoval aj samotný predávajúci J. W. svojim správaním, ktorý mal prehlasovať aj pred svedkami - svojimi deťmi - (viď výpoveď svedkyne Y. a svedka Y.), že s bratom A. sú vyporiadaní. Napokon ani samotný otec odporcov si neuplatňoval vo vzťahu k rodičom navrhovateľky alebo vo vzťahu k navrhovateľke nijaké nároky k predmetnej časti nehnuteľnosti, hoci ešte v roku XXXX formálne mal predediť túto časť nehnuteľnosti po svojom otcovi. Aj podľa zápisnice z dedičského konania, aj podľa výpovede svedkyne H. Y. však išlo podľa nich o formálny akt, keďže predmetná časť dedičstva bola už vyporiadná. Na rozdiel od odporcov súd prisvedčil názoru navrhovateľky, že jej rodičia počas celej vydržacej doby boli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti, opak nie je možné vyvodiť z toho, že otec navrhovateľky v dedičskom konaní po svojej sestre G. X. mal možnosť zistiť, že v evidencii nehnuteľnosti okrem neho, jeho manželky a zomrelej sestry G. W., je evidovaný ako podielový spoluvlastník aj J. W.. Oprávnene sa totiž domnieval zo správania sa J. W. z toho, že ho nikdy nerušil v držbe k predmetnej nehnuteľnosti, že kúpnou zmluvou a vyplatením protihodnoty spoluvlastníckeho podielu J., stal sa vlastníkom spolu s manželkou i k predmetnej časti spoluvlastníckeho podielu J. W.. Preto len tento samotný dôvod, že mal možnosť zistiť, že je tam spoluvlastníka je J. W., nie je možné pripísať rodičom navrhovateľky na záťaž v podobe prerušenia ich dobromyseľného užívania predmetnej časti spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Napokon i v následnom období minimálne do smrti rodičov navrhovateľky, nikto rodičov navrhovateľky ako oprávnených držiteľov celej nehnuteľnosti v užívaní nehnuteľnosti nerušil. Oprávnenosť ich držby nespochybňoval a žiadne požiadavky s užívaním tejto nehnuteľnosti nikto im nekládol, preto súd bol toho názoru, že rodičia navrhovateľky splnili všetky zákonné podmienky k tomu, aby vydržali predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, a preto súd návrhu vyhovel.

Procesne úspešnej navrhovateľke súd priznal nárok na náhradu trov konania ( ), z titulu zaplateného súdneho poplatku 99,,-Eur, ktoré trovy sú povinní procesne neúspešní odporcovia spoločne zaplatiť navrhovateľke a z titulu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu pri zastúpení navrhovateľky za vykonané tri meritórne úkony advokátom vo veci (zastupovanie na troch súdnych pojednávaniach 10.2.2012, 15.06.2012, 24.09.2012) po 58,69,-Eur, jeden úkon prevzatie a príprava zastúpenia 55,49,-Eur. Jeden úkon spísanie návrhu 57,-Eur, trikrát režijný paušál po 7,63,-Eur, jedenkrát režijný paušál po 7,21,-Eur, jedenkrát po 7,41,-Eur. Cestovné náklady na súdne pojednávania z W. do Galanty a späť 29,05,-Eur, strata času na súdne pojednávania 6 polhodín krát 12,71 ,-Eur , spolu trovy právneho zastúpenia 454,62,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne trojmo alebo ústne do zápisnice do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť podať návrh na jeho súdne vymoženie.