Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/48/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : LOGIPACK Kft., Duna u. 42, Budapest, Maďarská republika, IČO: 10850820-1721-113-01, číslo zápisu v obchodnom registri: Cg. 01-09-264948, v konaní zast. advokátkou JUDr. Elenou Szabóovou, Továrenská 1, Štúrovo, proti odporcovi : Stella Bianca s.r.o., Komárňanská 55, Hurbanovo, IČO: 35 964 430, v konaní zast. opatrovníčkou G.. C. R., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu U. Q. o zapl. 2.746.150.- HUF s prísl.

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 2.746.150.- HUF, ako aj 5,75 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 1.512.175.- HUF od 7.5.2011 do zaplatenia,

zo sumy 1.233.975.- HUF od 23.6.2011 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 536,50 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 627,24 eur a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne dňa 21.11.2011 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu označeného v návrhu na zaplatenie istiny v celkovej sume 2.746.150.- HUF s príslušenstvom z dôvodu, že odporca neuhradil kúpnu cenu za tovar, ktorý mu pripravil a dodal navrhovateľ podľa jeho požiadaviek. Cena tovaru bola dohodnutá podľa cenníkov a následne odporcovi fakturovaná faktúrami presne špecifikovanými v návrhu. Odporca mal tovar odobrať v dvoch etapách, pričom prvú dodávku tovaru prevzal, ale kúpnu cenu tovaru neuhradil a druhú dodávku vôbec neodobral. Právna zástupkyňa poukázala na to, že v uvedenej veci platí právny režim Dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru (Oznámenie FMZV č. o Dohovore OSN o medzinárodnej kúpe tovaru). K návrhu navrhovateľ pripojil listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho tvrdenia uvedené v návrhu.

Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. -78, dňa 6.3.2012, ktorý však uznesením č.k. -86, dňa 29.5.2012 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Súd vykonal vo veci šetrenie, pričom výsledkom tohto šetrenia bolo, že súd zistil, že odporcovi sa na adresu uvedenú v návrhu, ako aj v obchodnom registri doručiť písomnosti nepodarilo a iná adresa súdu nie je známa.

Uznesením Okresného súdu Komárno č.k. -89, zo dňa 20.6.2012 bola odporcovi podľa a ustanovená opatrovníčka pre konanie a to vyššia súdnu úradníčka Okresného súdu U. Q., ktorá odporcu procesne zastupovala, procesne hájila jeho práva a záujmy počas tohto konania.

Na pojednávaní dňa 24.9.2012 súd podľa pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa neustanovili na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a predvolanie mali riadne vykázané.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v návrhu, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach poukázala na to, že odporca časť tovaru prevzal, ale kúpnu cenu tovaru neuhradil a druhú časť vôbec neodobral. Zo spisového materiálu ďalej vyplývalo, že odporca nezaplatil pohľadávku ani do termínu pojednávania.

Opatrovníčka odporcu sa neustanovila na pojednávanie, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, predvolanie mala riadne vykázané, pričom jej boli doručené zákonné poučenia (aj podľa ), ako aj návrh a prílohy návrhu.

Opatrovníčka odporcu sa v rámci súdneho konania, počas dokazovania, nevyjadrila vo veci samej, ani ústne, ani písomne.

Podľa účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že účastníci konania boli poučení písomne aj podľa , ktoré im bolo doručené aj spolu s predvolaním na termín pojednávania.

V zmysle článku I. ods. 1 Oznámenia FMZV č. o OSN o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „“), ktorý upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými stranami , alebo ak sa podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu, sa na právny vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, vzťahujú ustanovenia predmetného a to z dôvodu, že tak Slovenská republika, ako aj Maďarská republika sú zmluvnými stranami ; rovnako sa na uvedené právne vzťahy majú použiť ustanovenia vyhlášky MZV č. o o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý vo svojom článku 2 písm. a) ustanovuje, že za zmluvu o medzinárodnej kúpe tovaru sa považuje kúpna zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí v čase uzavretia zmluvy majú miesto podnikania na území rôznych štátov. Na práva a povinnosti sporových strán sa preto majú vzťahovať ustanovenia uvedených dohovorov.

Podľa článku 7 ods. 2 , otázky patriace do predmetu jeho úpravy a ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

Podľa článku 31 písm. c) , ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy, t.j. v sídle navrhovateľa. Podľa článku 30 predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru. Podľa článku 53 kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku.

Prvá časť objednaného tovaru bola v súlade s ustanoveniami pripravená a odovzdaná v sídle navrhovateľa a prevzatá odporcom dňa 6.4.2011. Na základe objednávky resp. kúpnej zmluvy, odovzdania a prevzatia tovaru bola odporcovi vystavená faktúra č. 100504/11, na sumu 1.512.175.- HUF, ktorá bola splatná dňa 7.5.2011. Povinnosť odporcu podľa článku 53 bolo zaplatiť kúpnu cenu tovaru. Odporca však túto svoju povinnosť porušil a faktúru nezaplatil ani po výzve na zaplatenie zo dňa 8.9.2011. V prípade druhej časti objednaného tovaru navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu z splnil tak, že vyrobený tovar pripravil na odovzdanie vo svojom sídle, avšak odporca nevykonal žiadny úkon smerujúci k prevzatiu tovaru.

upravuje iba uzavretie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto , nedotýka sa najmä platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti a účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru stanovuje, že jednou z povinností predávajúceho je previesť vlastnícke právo na kupujúceho, avšak otázku kedy a akým spôsobom sa tento prechod vlastníckeho práva uskutoční, neupravuje. Z toho dôvodu pre určenie momentu prechodu vlastníckeho práva je potrebné určiť rozhodné právo.

Pre určenie rozhodného práva pre konkrétny záväzkový vzťah je v rámci Európskej únie rozhodujúcim Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Uvedené nariadenie v článku 4 písm. a) stanovuje, že pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Z citovaného ustanovenia je možné analogicky odvodiť, že na právne vzťahy vzniknuté medzi účastníkmi konania, na základe uzavretej kúpnej zmluvy, vzťahujú sa ustanovenia maďarského právneho poriadku, a to z toho dôvodu, že spoločnosť dodávajúca tovar má sídlo v Maďarskej republike (Maďarsku).

Podľa zákona č. IV. z roku 1959 - Maďarskej republiky, k prechodu vlastníckeho práva a okrem zmluvy alebo iného právneho titulu je potrebné aj samotné odovzdanie veci. Na to, aby mohol navrhovateľ požadovať od odporcu kúpnu cenu, musí vlastnícke právo k tovaru prejsť na odporcu. Nakoľko však odporca objednaný tovar neprevzal, navrhovateľ bol nútený naložiť s tovarom inak, preto mu vznikla škoda, ktorá zahŕňa okrem výrobných nákladov tovaru aj náklady na zabezpečenie jeho uloženia v sídle navrhovateľa, ako aj náklady vynaložené na ochranu pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, poškodením a znehodnotením na vlastné náklady. Tým, že odporca neprevzal tovar od navrhovateľa, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z a preto je skutočne možné použiť , podľa ktorého náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Napriek uvedenému navrhovateľ nežiadal od odporcu všetky náklady, ktoré bol nútený vynaložiť na zabezpečenie uloženia a ochrany tovaru, ale len tú časť škody, ktorá pozostáva zo sumy predstavujúcej výšku kúpnej ceny vyúčtovanú faktúrou č. 100734/11, so splatnosťou dňa 23.6.2011, v sume 1.233.975.- HUF.

Podľa článku 78 , ak sa zmluvná strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na

náhradu škody podľa článku 74. však výslovne nerieši samotnú zásadu vypočítania úrokov z omeškania, upravuje len všeobecné zásady zmlúv o medzinárodnej kúpe tovaru. Preto v zmysle článku 7 ods. 2 , otázky patriace do predmetu jeho úpravy, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného. V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, rozhodným právom je opäť právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j. Maďarskej republiky (Maďarska).

Podľa zákona č. IV. z roku 1959 - Maďarskej republiky, v prípade peňažných záväzkov - ak právny predpis neustanovuje niečo iné - je dlžník povinný odo dňa kedy sa dostal do omeškania platiť úroky z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby centrálnej banky, platnej v posledný deň kalendárneho polroka predchádzajúci polroku, v ktorom k omeškaniu došlo a to aj vtedy, ak sa inak na jeho dlžobu úroky nevzťahujú.

V zmysle uvedeného úroky z omeškania vzťahujúce sa na uvedené záväzky predstavujú 5,75 % p.a. zo sumy 1.512.175.- HUF odo dňa 7.5.2011 až do zaplatenia, ako aj 5,75 % p.a. zo sumy 1.233.975.- HUF odo dňa 23.6.2011 až do zaplatenia.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil na výzvu súdu v sume 536,50 eur (predmet sporu po prepočte ku dňu vyrubenia súdneho poplatku - podanie návrhu na súd t.j. 21.11.2011 8.943,07 eur), ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca navrhovateľa písomne už v návrhu a ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z 2 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu) po 253,94.- eur t.j. 507,88 eur, ako aj 2 krát paušálna náhrada po 7,41 eur t.j. 14,82 eur, ako aj 20 % DPH zo sumy 522,70 eur t.j. 104,54 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia spolu 627,24 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa a Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.