Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-493-2011.pdf
PDF · 87.97 KB
No categories available
37P/493/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
KT.zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka J. právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom Žilina, V. Spanyola 1A a otec M. právne zastúpený JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou so sídlom Žilina, Hollého 371/31, o úpravu práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou 175 € mesačne od 1. 10. 2011, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 30.6.2012 v sume 1 200 €, pričom tento je mu povolené splácať v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Návrhy matky a otca o zverenie mal. K. do osobnej starostlivosti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu XX. XX. XXXX sa matka domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného otca vo výške XXX € mesačne od 1. 10. 2011 s odôvodnením, že výživu maloletej zabezpečuje výhradne matka zo svojho príjmu a otec na výživu maloletej neprispieva.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, naopak žiadal zveriť dieťa do jeho starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletej K. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, pričom rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1-5 ZR:
- Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR
- Ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
- Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia sú manželia a spolu s maloletou zdieľajú spoločnú domácnosť, pričom otec zabezpečuje bytové potreby všetkých členov domácnosti a vykonáva práce okolo domu, či na záhrade a matka zabezpečuje najmä starostlivosť o stravovanie a hygienu v domácnosti; na spoločnom spolužití nič nemení fakt, že medzi rodičmi v rámci hospodárenia dochádza k rozporom pri určovaní ich podielu na jednotlivých potrebách a nákladoch rodiny (napr. nákupoch spotrebičov do domácnosti). Nakoľko je matka pracovne činná aj mimo svojho bydliska, odchádza za prácou do Bratislavy v nedeľu o 14.30 hod. a vracia sa v stredu o 9.30 hod., následne ostáva doma do štvrtka 14.00 hod., keď odchádza na nočnú zmenu do Žiliny; v piatok sa zdržiava v domácnosti do 14.00 hod., keď následne znovu odchádza na nočnú zmenu, ostáva v pohotovosti a do domácnosti sa vracia v nedeľu ráno. Počas času, keď sa zdržiava v domácnosti, zabezpečuje starostlivosť o maloletú a to najmä tým, že jej navarí na niekoľko dní, operie a podobne. V otázke zverenia maloletej do starostlivosti toho ktorého z rodičov došiel súd k záveru, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa - súd prihliadol k tomu, že maloletá je už B. veku, ktorá plne zvláda všetky sebaobslužné činnosti, pričom lepšia komunikácia a citová naviazanosť existuje medzi matkou a dcérou, avšak súčasne matka sa nezdržiava počas celého týždňa v spoločnej domácnosti. Súd má za to, že obaja rodičia osobnú starostlivosť o mal. dieťa reálne vykonávajú podľa svojich možností a schopností a nie je dôvod obmedziť uvedené status quo, t. j. nie je dôvod, aby súd rozhodoval o zverení maloletej do starostlivosti iba jedného rodiča. Vzhľadom k tomu súd tak návrh otca, ako aj matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti zamietol.
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že na oprávnených výdavkoch maloletej (a teda na výžive dieťaťa) sa otec v dôsledku svojich povahových vlastností (šporovlivosť) nepodieľa v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam podľa ustanovenia § 62 odsek 2 Zákona o rodine. Otec síce hradí mesačné poplatky za bývanie vo výške 190 € (plyn, elektrina, RTVS), zakupuje do domácnosti čerstvé potraviny (odhadom za 40 - 60 € mesačne), v jednej polovine sa podieľa na platbe dane z nehnuteľnosti (17,30 €) a poplatkov za komunálny odpad (40 €), naproti tomu však matka hradí poistenie v domácnosti (12 € ročne), telefón a internet (25 € mesačne), potraviny a hygiena do domácnosti (250 € mesačne), ako aj polovinu uvedených miestnych daní. Otec sa na materiálnom
zabezpečení domácnosti podieľa v menšom rozsahu (230 až 250 € mesačne), akým sa podieľa matka (minimálne 263 € mesačne), aj keď dosahuje vyšší príjem; otcov priemerný čistý príjem dosahuje 780 € a súčasne na maloletú poberá aj daňový bonus 20 € mesačne, pričom jeho náklady na cestovné do práce predstavujú 60 €. Oproti tomu v rozhodnom období bola matka zamestnaná pre autoservis do 30. 4. 2012, kde dosahovala priemerný mesačný príjem 275 €. Tento pracovný pomer musela ukončiť z dôvodu na strane zamestnávateľa, ktorý jej nevyplácal riadne a včas dohodnutú mzdu. Následne dohodu v bezpečnostnej službe zmenila na hlavný pracovný pomer, pričom u tohto zamestnávateľa dosahovala v roku 2011 priemerný mesačný príjem 185 €, v období 01-03/2012 priemerný mesačný príjem 330 €. U zamestnávateľa E. matka dosiahla v období od marca 2012 do júla 2012 priemerný mesačný príjem 282 €. Celkový priemerný čistý príjem matky síce dosiahol v roku 2011 sumu 737 €, avšak je výsledkom zvýšeného úsilia matky (aj na úkor zdravia), ktorá pracuje na niekoľko pracovných pomerov či dohôd, musí za prácou cestovať aj mimo domova, s čím sú spojené priemerné mesačné výdavky na cestovné 100 €, ako aj výdavky na stravu a bývanie.
Už len na základe uvedeného pomeru príjmov po odpočítaní nákladov spojených s cestovným do práce (740 € otec : 560 € matka) by teda otec mal prispievať na výdavky maloletej v 56 % jej oprávnených nákladov. Otec síce zabezpečoval a zabezpečuje bytové potreby dieťaťa (najmä teda v období, keď nie je na internáte), prevažnú väčšinu osobnej starostlivosti o dieťa vykonáva matka a to napriek tomu, že sa v domácnosti nezdržiava počas celého týždňa. Vzhľadom k tomu, že podiel matky na zabezpečovaní chodu domácnosti (aj po materiálnej stránke) je mierne vyšší, súd dospel k záveru, že otec by sa mal podieľať na dvoch tretinách výdavkov maloletej. Preto výživné určil vo výške 175 € mesačne, keďže priemerný mesačné náklady maloletej predstavujú 250 - 280 € mesačne (ide pritom o náklady bez takých výdavkov ako je rekreačný pobyt pri mori či lyžiarsky zájazd). Súd prihliadol k tomu, že časť čerstvých potravín zrejme bude naďalej otec zabezpečovať pre dieťa dobrovoľne.
Konkrétne súd poukazuje na to, že maloletá v školskom roku 2011/2012 bývala na internáte, jedlo si zvyčajne brávala so sebou a vystačilo jej do stredy, vo štvrtok si zabezpečovala stravovanie svojpomocne; v súvislosti s ubytovaním na internáte mala maloletá náklady na internátnu stravu (raňajky + obed + večera) 65 €, na ubytovanie 35 € a na dopravu z Petrovíc do Čadce a späť 20 € mesačne, internet 3 €. Ďalšie náklady súvisiace s prípravou na vyučovanie predstavovali 40 € mesačne na zakúpenie slovníkov, kníh a kopírovanie príprav. Medzi ďalšie bežné potreby dieťaťa patrili mesačne strava doma - 35 €, ošatenie a obuv 40 €, hygienické potreby 10 € mesačne. V súvislosti s realizáciou záujmov maloletej, ktorá hrá na harmoniku, sú náklady na pol roka na výučbu 40 €. Venuje sa aj hre na klávesy, ktorý nástroj jej tiež zakúpila matka. Vzhľadom na životnú úroveň rodičov a dvojnásobné prekonanie bronchopneumónie maloletou súd vyhodnotil, že medzi oprávnené potreby maloletej patrí aj pobyt pri mori, ktorého hodnota dosahuje 500 - 600 € ročne; za daným účelom nebolo nutné opakovane dotaz na lekárku maloletej. Za odôvodnený náklad možno považovať aj nákup notebooku, i keď ako primeranú cenu potrebám maloletej súd vyhodnotil 350 - 400 €. Od septembra 2012 maloletá navštevuje X. Žiline, čím odpadli náklady na internátne ubytovanie a stravu, avšak zvýšili sa náklady na dopravu, zvýšili sa náklady na stravu doma na sumu 100 € a na cestovné do školy na 51,48 € mesačne. Stravné v škole v súčasnosti predstavuje 28 €. Maturitný príspevok predstavuje 50 € za pol rok. Absolvovanie lyžiarskeho výcviku vyjde na 130 - 150 €, zubár na 15 € za jednu návštevu.. Absolvovanie jazykového pobytu vo M. vo výške 887 € súd nevyhodnotil ako nevyhnutný výdavok dieťaťa vzhľadom na príjmy rodičov, ktorí sami musia zvážiť, či budú náklady takéhoto, i keď pre jazykové a vzdelávacie účely vhodného pobytu, znášať.
Výživné súd určil od mesiaca október 2011 v súlade s návrhom matky majúc za to, boli splnené podmienky stanovené § 77 odsek 1 Zákona o rodine; súd má za to, že matka podala návrh na určenie výživného v primeranej lehote po tom, čo otec po zvýšení nákladov maloletej v súvislosti s jej nástupom na strednú školu a internát odmietol si plniť vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu. V danom prípade zdravotný stav matky, ktorá trpí vysokým krvným tlakom a z dôvodu neustálych, roky trvajúcich nezhôd s otcom maloletej ohľadne toho, kto a v akom rozsahu bude hradiť jednotlivé výdavky, je v ekonomickom strese, pričom sama musí za prácou dochádzať mimo bydliska, súd považoval za dostatočné okolnosti hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného.
Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Vzhľadom k už uvedeným okolnostiam súd mohol nedoplatok na zročnom výživnom u otca určiť iba úvahou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že počas pobytu maloletej na internáte, otec prispieval na internátne ubytovanie a stravu a cestovné sumou 60 € mesačne. Tak isto v danom období zabezpečoval počas víkendových pobytom maloletej v domácnosti čerstvé základné potraviny (pečivo a podobne), občas zakúpil nejaké ošatenie (tričko, tenisky). Počas letných prázdnin maloletá síce nechodila na internát, nemala náklady spojené so školskou dochádzkou, avšak v danom čase jej matka zabezpečila pobyt pri mori a pred letnými prázdninami v plnom rozsahu uhradila aj jazykový pobyt. Rovnako súd prihliadol k tomu, že matka zabezpečila dieťaťu aj notebook za 590 €. Vzhľadom k uvedenému súd nedoplatok otca určil vo výške 100 € mesačne, čo za dvanásť zročných mesiacov v období od 10/2011 - 09/2012 činí 1.200 €. Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným, nakoľko takúto splátku s poukazom na pomery otca opísané vyššie považuje za primerané. Bežné výživné je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje a to s poukazom na ustanovenie § 76 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné bude otec uhrádzať k rukám matky (na jej účet), dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť, z dôvodu, že táto zabezpečovala i dosiaľ úhradu jednotlivých výdavkov maloletej. Pre úplnosť súd dodáva, že situáciu v rodine mal súd dostatočne preukázanú výsluchom rodičov a maloletej, preto výsluch jej sestry považoval za nadbytočný, a takýto dôkaz nevykonal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.