Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-66-2012.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/66/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., na ul. Y. č. X proti žalovanému Pharma plus, spol. s r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Čapajevovej č. 23, o zaplatenie sumy 4.020,30 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.2.2012 č.k. 16 C 245/2010 - 166 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaný je vlastníkom budovy so súp. č. 6127, nachádzajúcej sa v J., na ul. Z. č. XX. V priestoroch tejto budovy sa nachádza gynekologická ambulancia MUDr. B. R., kde bola žalobkyňa ošetrená dňa 2.2.2010 v čase od 8.15 do 8.40 hodiny. Pri vychádzaní z budovy sa žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia pošmykla v mieste poškodenia dlažby a následne spadla. V dôsledku pádu utrpela tržné poranenie, zlomeninu vonkajšieho členka nad väzivovým spojením ihlice a píšťaly v dolnej časti predkolenia. V konaní vypočutý svedok MUDr. J. R. vyhotovil znalecký posudok o bolestnom žalobkyne. Bolestné stanovil na 270 bodov. Za najpravdepodobnejšiu príčinu úrazového deja MUDr. J. R. označil buď pošmyknutie alebo zakopnutie o nejakú nerovnosť. Miesto pred vchodom do budovy je vyložené dlažobnými kockami, ktoré sú na niektorých miestach poškodené, resp. chýbajúce. Je to zrejmé z fotodokumentácie realizovanej žalobkyňou dňa 5.4.2011. Vychádzajúc zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava dňa 2.2.2010 v čase od 8.00 do 9.00 hod. bolo v lokalite mesta Prešov zamračené bez atmosférických zrážok. Bolo bezvetrie. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo -13 oC, vlhkosť vzduchu bola 90 %. Povrch pôdy bol úplne pokrytý snehom do výšky 22 cm, bol zaznamenaný výskyt námrazy. Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala 200 m, čo sa definuje ako výskyt hmly.
Základnými predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zavinenie sa predpokladá, avšak škodca sa môže svojej zodpovednosti zbaviť. Porušením právnej povinnosti sa rozumie tiež porušenie tzv. generálnej prevencie vyplývajúcej z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Porušenie právnej povinnosti, vznik škody aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou preukazuje poškodený.
Vznik škody na zdraví žalobkyňa jednoznačne preukázala. Rovnako spornou nebola ani výška škody kvantifikovaná na základe vystaveného posudku o bolestnom. Pokiaľ ide o miesto úrazu žalobkyne z vykonaných dôkazov je zrejmé, že k pádu žalobkyne došlo buď v priestore pred vchodovými dverami do samotného objektu žalovaného, v mieste stretu tohto priestoru s priľahlým chodníkom alebo na chodníku pred budovou.
Žalobkyňa ale neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o porušení právnej povinnosti zo strany žalovaného. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplynulo, aby žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť a neodpratal sneh. Za pochybné sa tiež považovalo tvrdenie žalobkyne o nafúkaní snehu až ku vchodovým dverám. Podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave v čase úrazu žalobkyne lokalita mesta Prešov bola bez atmosférických zrážok a nachádzalo sa v nej bezvetrie. Sneženie nie je spomínané ani v predpovedi uvedenej v meteoinfo správe zo dňa predchádzajúcemu dňu úrazu. Napadnutie nového snehu sa predpovedalo až v správe vydanej 2.2.2010 o 22.03 hod. teda v čase po úraze. Nie je vylúčené, že osoby v danej lokalite sa pohybujúce, prípadne vchádzajúce do budovy mohli pri chôdzi sneh skôr napadnutý a nachádzajúci sa kdekoľvek, obuvou naniesť. Pokiaľ žalobkyňa, ako sama uviedla, takto nanosený sneh videla už pri vchode do budovy, musela vedieť, že obdobná situácia bude existovať aj pri jej vychádzaní z budovy. Ide o prirodzený dôsledok pohybu väčšieho počtu osôb, ktorý je v ranných hodinách v budove v ktorej sa nachádzajú zdravotnícke zariadenia, obvyklý. Pokiaľ tento fakt nebrala do úvahy, resp. mu nevenovala náležitú pozornosť a pri chôdzi sa pošmykla, nemôže byť ujma na zdraví prenesená do majetkovej sféry žalovaného. Takúto predstavu je potrebné považovať za zjavne nespravodlivú a neprijateľnú. Obdobný záver k otázke odškodňovania úrazov chodcov na klzkých či neuprataných chodníkoch vyplýva aj zo zjednocujúceho stanoviska prijatého v októbri 2011 občianskoprávnym a obchodným kolégiom Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého závadami v schodnosti pozemnej komunikácie sa rozumejú natoľko významné zmeny (zhoršenia) v schodnosti komunikácie, že chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúcej stav komunikácie či dôsledky poveternostných vplyvov nemôže ich výskyt predpokladať a účinne na ne reagovať. Zjednodušene povedané pokiaľ chodec vie, že chodník nie je uprataný, je na ňom námraza a napriek tomu sa na ňom pohybuje tak, že tieto faktory neberie do úvahy, potom v prípade úrazu nemôže očakávať, že bude odškodnený. Odškodnenie by mohol chodec očakávať vtedy, ak dôjde k nečakanej zmene, ktorú nemohol predpokladať (napríklad dôjde k náhlej zmene počasia a chodník sa nečakane zmení na poľadovicu). Pokiaľ totiž vstupuje na chodník, ktorý nesie znaky zimného počasia, potom sa musí chovať podľa tejto situácie, ktorá je mu vopred známa a tej prispôsobiť pohyb a svoje chovanie.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu sa vo veci nesprávne rozhodlo. Ako dôkaz požadovala vyžiadať si správu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave o charaktere počasia na území mesta Prešov dňa 2.2.2010. Vyžiadaná správa o počasí dňa 2.2.2010 sa týkala len časového obdobia od 8.00 hod do 9.00 hod. V konaní pritom nikdy s istotou netvrdila, že v čase, keď išla na vyšetrenie snežilo. Uviedla len, že dňa 2.2.2010 bolo v noci veľmi zima a silno snežilo. To, že v rozhodnom období na celom území snežilo a snehová pokrývka na Slovensku v posledných dňoch permanentne narastala, snehové vrstvy sa hromadili a výška snehu na celom území sa dala merať v dm vyplynulo aj z internetovej stránky meteoinfo.sk. Rovnako podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 8.6.2011 povrch pôdy bol úplne pokrytý snehom do výšky 22 cm. Kedy tento sneh napadol a odkiaľ pochádza sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza žiadna zmienka. V čase úrazu mala obutú vhodnú zimnú obuv bez opätkov určenú na nosenie v zimnom období. Pred vstupom do objektu žalovaného si dieru v dlažbe v mieste pošmyknutia nevšimla. Pri vychádzaní z budovy si počínala náležitým spôsobom a preto záver o nevenovaní náležitej pozornosti chôdzi nie je v súlade s vykonaným dokazovaním.
Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.
V danom prípade zamietnutie žaloby bolo odôvodnené neunesením dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k tvrdeniu o porušení právnej povinnosti žalovaného nakoľko so žiadneho z dôkazných prostriedkov nevyplynulo, aby žalovaný si nesplnil svoju povinnosť odpratať sneh.
S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. Medzi dôkazné prostriedky vychádzajúc z ustanovenia § 125 O.s.p. sa zaraďuje i výsluch účastník. Žalobkyňa pritom pri svojom výsluchu jednoznačne popísala stav komunikácie pred budovou žalovaného, ako aj spôsob akým došlo k poškodeniu jej zdravia. Úrazový dej uvádzaný žalobkyňou sa pritom zhoduje s opisom úrazového deja opísaného MUDr. J. R. na pojednávaní konanom dňa 28.2.2012. Na ňom vyslovil svoj predpoklad o vzniku úrazu v dôsledku pošmyknutia sa alebo zakopnutia o nejakú nerovnosť. Nerovnosti pred vstupom do budovy žalovaného sú zrejmé z priloženej fotodokumentácie a existencia výskytu námrazy, ako aj súvislej vrstvy snehu vyplýva zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 8.6.2011 (č.l. 39 spisu). Za takejto situácie tvrdenie o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne oporu vo vykonanom dokazovaní nemá.
Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ani to, akým spôsobom žalobkyňa nevenovala chôdzi náležitú pozornosť. Len úvaha o tom, že ak žalobkyňa pred vstupom do budovy videla nanesený sneh, musela si byť vedomá toho, že táto situácia sa nezmení ani pri vychádzaní z budovy, nie je dôkazom o neopatrnosti žalobkyne. Ak totiž vstup do budovy bol pokrytý snehom ako mohla žalobkyňa predpokladať existenciu nerovnosti alebo zľadovatelého povrchu pod snehom.
Priamo v rozpore s ustanovením § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku úrazu je tvrdenie o možnosti chodca žiadať odškodnenia úrazu iba pri nečakanej zmene počasia, ktorú nemohol predpokladať. V súlade s týmto ustanovením vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené. Jedným z predpokladov zodpovednosti je neodstránenie závad v schodnosti bez prieťahov. Nečakaná zmena počasia, teda nie je okolnosťou umožňujúcou priznanie odškodnenia chodcovi, ale okolnosťou vylučujúcou priznanie odškodnenia. V dôsledku náhlej zmeny počasia nastáva stav, kedy subjekt zodpovedný za schodnosť chodníka nie je objektívne schopný ihneď odstrániť závady v schodnosti.
Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby z neho bolo zrejmé, v akom stave sa nachádzalo miesto úrazu pri vychádzaní žalobkyne z budovy žalovaného, či bol a kým odprataný sneh, ktorého výška v lokalite mesta Prešov mala dosahovať 22 cm, aké opatrenia boli urobené v súvislosti so zaznamenaným výskytom námrazy a akým spôsobom žalobkyňa nevenovala chôdzi náležitú pozornosť.
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.