Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-75-2012.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: W. M., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. W., narodená XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. B. Č. Ľ.U. XXXX/XX, Z., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou pre konanie X. N., súdnou tajomníčkou oddelenia P Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava a otec - W. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Z., o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté dieťa W. M., narodený XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka je povinná platiť výživné na maloleté dieťa W. M., narodený XX.XX.XXXX vo výške 50,- eur mesačne, najneskôr k 15-temu dňu v mesiaci vopred s účinnosťou od 31.07.2012. Dlh na zročnom výživnom za dobu od 31.07.2012 do 30.09.2012 vo výške 100,- eur je matka povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh v časti výživného zamieta.
Súd zakazuje matke styk s maloletým dieťaťom W. M., narodený XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 31.07.2012 sa otec maloletého W. domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, a to tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že otec bude súčasne maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka bude povinná prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom 06.02.2011, pričom zročné výživné bude matka povinná uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bude zakázaný styk matky s maloletým W..
Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého neboli zosobášení, maloletý W. sa narodil po dvojročnej známosti rodičov. Od narodenia maloletého bol otec na rodičovskej dovolenke, nakoľko matka maloletého sa odmietla o tohto starať, po jeho narodení nadviazala novú známosť a odišla pracovať do O. ako striptérka v podniku. Z domácnosti, ktorú viedli spoločne s otcom maloletého odišla dňa 06.02.2011 a od tohto obdobia s otcom maloletého nekomunikuje, nedvíha mu telefón, neodpovedá na e-maily a žiadnym spôsobom sa nezaujíma ani o maloletého W.. Od doby, kedy odišla zo spoločnej domácnosti na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispela a ani raz sa neinformovala o maloletom, jeho zdravotnom stave, ako sa mu darí a pod. Matka maloletého taktiež zanechala otcovi i dlhy, ktoré tento v súčasnosti spláca. Uvedená situácia vyžaduje, aby bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletému W. rozhodnuté súdnym rozhodnutím, pričom otec mal za to, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému W. by mala byť upravená odo dňa opustenia spoločnej domácnosti matkou maloletého, teda ku dňu 06.02.2011. Vzhľadom k spôsobu života matky maloletého, ktorá ešte pred narodením maloletého viedla záhaľčivý spôsob života, požívala alkoholické nápoje i omamné látky, ako i ku skutočnosti, že maloletého W. opustila a dlhodobo sa o neho žiadnym spôsobom nezaujíma a ani nestará, žiadal otec o zákaz styku matky s maloletým W., ktorá skutočnosť bude v záujme maloletého. Na základe vyššie uvedených skutočností mal otec maloletého za to, že jeho návrh je plne dôvodný a žiadal, aby mu súd vyhovel.
Opatrovníčka matky maloletej súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti a žiadala, aby rozhodol v prospech maloletého dieťaťa.
Kolízny opatrovník doporučil súdu návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť. Prešetril pomery na strane otca i maloletého W., pričom starostlivosť otca o maloletého vyhodnotil ako dobrú a dostatočnú, bez známok akýchkoľvek nedostatkov.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom otca zo dňa 31.07.2012, rodným listom maloletého W., lustráciou Sociálnej poisťovne zo dňa 04.09.2012 o osobe matky maloletého, uznesením, č. k. 51P/75/2012 - 27, zo dňa 06.09.2012 správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 18.09.2012, pracovnou zmluvou otca zo dňa 19.09.2012 a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom otca a kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Maloletý W. sa od narodenia nachádza v osobnej starostlivosti otca, ktorý s ním má výdavky primerané jeho veku. Prijali ho do súkromných jasieľ v Bratislave - Starom meste, kam v súčasnosti nastupuje. Zdravotný stav maloletého je dobrý.
Otec maloletého je slobodný a okrem maloletého W. má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, na ktorú výživu maloletých detí prispieva výživným v celkovej výške 150,- eur mesačne. Je na rodičovskej dovolenke s maloletým W. a poberá rodičovský príspevok vo výške 198,- eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 22,- eur mesačne. Súčasne je zamestnaný v spoločnosti DILIGENTIA R. C., s.r.o., kde pracuje ako pokladník - predavač s tým, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje čiastku 680,- eur brutto. Iné príjmy nemá. Spolu s maloletým W., svojim bratrancom a jeho priateľkou obývajú prenajatý byt na L. ulici v Z., kde otec uhrádza pomernú časť nákladov na bývanie vo výške 150,- eur mesačne. Otec taktiež uhrádza splátku pôžičky vo výške 180,- eur mesačne a uhrádza všetky výdavky na odôvodnené potreby maloletého W..
Matka maloletého W. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému W. W., kde bolo matke určené výživné vo výške 24,50 € od 23.08.2008 s tým, že dlh na výživnom predstavoval čiastku 108,68 € a k maloletej B. W., kde bolo zapreté otcovstvo svedčiace manželovi matky maloletej. Matka sa pravdepodobne zdržiava na území L. a živí sa ako striptérka. Na výživu maloletého W. žiadnym spôsobom neprispieva a ani sa oňho nezaujíma. Iné skutočnosti sa súdu o osobe matky zistiť nepodarilo.
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd mal, po vykonanom dokazovaní za dostatočne preukázané, že návrh otca na úpravu práv a povinností k maloletému W. je dôvodný a v záujme maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú ani v spoločnej domácnosti, je preto potrebné upraviť ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a tak ustáliť jeho status aj po stránke právnej. V otázke zverenia maloletého W. súd svojim rozhodnutím kopíruje faktický stav, kedy je maloletý od svojho narodenia v osobnej starostlivosti svojho otca, s ktorým i žije v spoločnej domácnosti, pričom matka maloletého vo februári roku 2011 opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s otcom maloletého a maloletým W. a od uvedeného obdobia nemá o nej otec maloletého žiadne informácie. Matka o maloletého W. neprejavuje žiadny záujem a neprispieva ani na jeho výživu, z ktorého dôvodu súd pri zverení maloletého W. svojim rozhodnutím len zosúladil právny stav so stavom faktickým, ktorý faktický stav považuje za plne vyhovujúci záujmom maloletého dieťaťa.
Pri zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality príjmov, kde je potrebné si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jej vývoji a napredovaniu. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti matky na maloletého W., musel súd prihliadnuť na viacero skutočností. Predovšetkým matka maloletého sa dlhodobo nezdržiava na adrese svojho posledného známeho pobytu a súdu sa jej pobyt, napriek vykonanému šetreniu, nepodarilo zistiť, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou sa matka zdržiava na území L.M. L.. Jej osobné, majetkové a celkové zárobkové pomery teda nebolo možné došetriť, avšak vzhľadom na vyjadrenia zúčastnených strán ako i na skutočnosti došetrené súdom, a síce, že matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, o ktoré neprejavuje žiaden záujem a o ktoré sa ani osobne nestará, je zrejmé, že pomery na strane matky nie je možné označiť za nadštandardné, resp. za také, kde by mohlo dôjsť k určeniu vyživovacej povinnosti vo výške, ktorá by niekoľkonásobne prevyšovala minimálne výživné. Súd z uvedeného dôvodu pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletému W. na sumu 50,- eur mesačne, ktorú sumu považuje za adekvátnu a primeranú odôvodneným tak potrebám maloletého W. tak, ako ich uvádzal jeho otec počas konania, ako i prípadným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom na strane matky maloletého. Otcom žiadaná suma 150,- eur mesačne bola zo strany súd zhliadnutá ako čiastočne nadhodnotená, a to i vzhľadom k veku maloletého W.. Súdom stanovená vyživovacia povinnosť v sume 50,- eur mesačne zabezpečení maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany otca, uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb v adekvátnom a optimálnom rozsahu. Pokiaľ ide o návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky spätne od 06.02.2011, t. j. od opustenia spoločnej domácnosti matkou maloletého, v tejto časti súd návrh otca zamietol. Priznanie spätného výživného na maloleté dieťa je možné len ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však otec v danom konaní nepreukázal. Otcovi maloletého W. nič nebránilo v tom, aby si návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a na určenie výživného podal hneď po tom, ako matka opustila spoločnú domácnosť, resp. krátko po tom. Za daných okolností neboli dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného preukázané a súd upravil výživné na maloletého W. zo strany matky od podania návrhu, v zmysle ustanovení Zákona o rodine.
V otázke zákazu styku matky s maloletým W. sa súd stotožnil s názorom otca a kolízneho opatrovníka a zakázal styk matky s maloletým W.. Matkin záhaľčivý a nezodpovedný spôsob života, ktorý matka viedla už pred narodením maloletého W. ako i samotná skutočnosť, že matka maloletého W. opustila a viac než 1,5-roka o neho nejaví žiaden záujem, je podľa názoru súdu dostatočnými dôvodmi na rozhodnutie o zákaze styku matky s maloletým W., ktorá úprava bude v záujme maloletého W., ktorý svoju matku vôbec nepozná a prakticky od útleho detstva vyrastá bez nej.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 O. s. p.). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O. s. p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.