Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-235-2010.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/235/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Editou Klapáčovou v právnej veci starostlivosti súdu K. J.. N. X., Q.. XX.X.XXXX, U. I. K., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, na návrh K. Ľ. X., U. K. X, X., za účasti matky X. X., Q. U. F. X, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Súd zveruje J. N. X.Í., Q.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, zastupovaním a správou majetku sa poveruje otec a matku zaväzuje prispievať na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného k rukám otca, vždy do 15 - tého dňa toho ktorého mesiaca vopred od 1.10.2010 do budúcna, tým m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2009, č.k. 36C 166/2008-26.
Dlžné výživné, vzniklé za obdobie od 1.10.2010 do 30.9.2012 zo strany matky voči maloletému v sume 695 Eur, ktoré súd povoľuje matke splácať po 20 Eur mesačne, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka je splatná do 15 - tého dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. podal dňa 22.10.2010 návrh na Okresný súd Košice I. V návrhu žiadal, aby súd zveril syna do jeho opatery a matku zaviazal platiť výživné.
Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p., súd ustanovil matke, ktorej pobyt súdu nie je známy opatrovníka, ktorý sa vo veci nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka a výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bol syn zverený do výchovy matke v roku 2009 a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 100 eur mesačne. Od prelomu rokov 2008 - 2009 matka začala viesť túlavý spôsob života a o syn sa od tej doby stará prevažne otec. V tej dobe otcovi na syna ničím neprispievala a v súčasnosti sa ním stretáva 1x do mesiaca v Žiline, kde ako uvádza otec pravdepodobne býva, avšak neviem uviesť presnú adresu. Počas týchto stretnutí synovi dáva striedavo sumu 20-30 eur. Maloletý má v súčasnosti 14 rokov a riadne navštevuje školu, otec s ním v tomto smere nemá žiadne problémy. Syn má s matkou dobrý vzťah a chce sa s ňou stretávať. Otec je v súčasnosti zamestnaný s mesačným príjmom 800 eur. Otec so synom bývajú v 4- izbovom byte spolu s priateľkou otca a jej synom a otec mesačne na chod domácnosti prispieva sumou 500 eur. Otec iné príjmy nemá a vlastní ešte 2- izbový byt v ktorom bývajú jeho rodičia.
Kolízny opatrovník súdu odporučil, aby návrhu vyhovel nakoľko matka o dieťa neprejavuje dostatočný záujem a otec sa syna riadne stará.
Podľa ust. § 26 z.č. 36/ 2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZR ) , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods.1,2 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca nakoľko sa o neho riadne stará a zároveň určil výživné pre maloletého zo strany matky v sume 30% zo sumy životného k rukám otca mesačne od 1.10.2010, t.j. od mesiaca v ktorom bol podaný návrh až do budúcnosti. Určená výška výživného zodpovedá zistenému skutkovému stavu, nakoľko súdu sa ani po opakovanom šetrení nepodarilo zistiť skutočný pobyt matky a teda ku dňu vydaniu tohto rozsudku súd jej príjmy nemá spoľahlivo zistené. Z toho dôvodu súd matku zaviazal na plateniu výživného v nevyhnutnej miere. Otec je v súčasnosti zamestnaný s príjmom 800 eur mesačne a má jednu vyživovaciu povinnosť. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 1.10.2010 do 30.9.2012 v celkovej výške 695 Eur, súd matke povolil podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. splácať spolu s bežným výživným vo výške 20 Eur mesačne až do zaplatenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Otec ani kolízny opatrovník však odvolanie podať nemôžu nakoľko sa tohto práva po poučení na pojednávaní vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).