Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-18-2012.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
O. H., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka I. H., nar. XX. 2. XXXX, bytom Z., K. XXXX/XX a otec T. H., nar. 9. 9. XXXX, bytom Z., K. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C 159/2008-14 zo dňa 7. 5. 2009 v časti určenia výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou XXX € mesačne od 1. 1. 2012, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 9. 2012 v sume 567 €, pričom tento mu súd p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 17 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 17. 1. 2012 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. O. na sumu 150 € mesačne od 1. 1. 2012.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil z dôvodu jeho liečenia, pričom doterajšiu výšku výživného 70 € považoval za dostačujúcu.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť z dôvodu, že otec sa po ukončení liečenia nezaevidoval ako nezamestnaný, príjem nepreukázal, pričom odporúčal súdu vychádzať z jeho potencionálneho príjmu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C 159/2008 a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh ) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zvýšení výživného vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej ako osoby oprávnenej v súvislosti s jej nástupom na vyšší stupeň základného školstva a prirodzeným rastom. Naposledy bolo o výživnom mal. dieťaťa rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14C/159/2008-52 zo dňa 7.5.2009, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na čas po rozvode na výživu maloletej sumou 70 €. Maloletá bola vtedy na prvom stupni základnej školy. Matka bola zamestnaná s priemerným hrubým mesačným príjmom 315 € a otec bol zamestnaný ako kuchár s čistým mesačným príjmom 300 €, pričom poberal aj tzv. „sprepitné“ cca 100 € mesačne. Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na: a/ odôvodnené potreby maloletého dieťaťa: Maloletá má desať rokov, je v piatom ročníku základnej školy, navštevuje tanečný krúžok, kde má náklady na cestovné a kostýmy, lieči sa u kardiológa, nosí dioptrické okuliare, v zimnom období má zvýšenú chorobnosť. Štandardné nevyhnutné bežné výdavky na maloletú podľa vykonaného dokazovania predstavujú minimálne 155 € mesačne (60 € strava, ošatenie 30 €, školské potreby 10 €, školská strava 25 €, záujmy, kultúra, hračky 15 €, hygiena 10 €, lieky a zdravotná starostlivosť 5 €); súd pri určení štandardných priemerným bežných výdavkov vychádzaj z vyčíslenia predloženého a preukázaného matkou a z vlastnej praxe. Uvedené zodpovedajú hmotnej úrovni rodičov. Okrem uvedených oprávnených potrieb súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by podmieňovali zvýšené výdavky dieťaťa. b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec je vyučený a naďalej pracuje ako kuchár. Absolvoval protialkoholické liečenie, ktoré ukončil v júli 2012. Následne sa nezaevidoval ako nezamestnaný, ale pracuje ako pomocný kuchár na základe dohôd o pracovnej činnosti pre viacerých zamestnávateľov. Vzhľadom k tomu pri určovaní výživného súd vychádzal z potencionálneho čistého príjmu otca vo výške 500 € mesačne, a to jednak s poukazom na priemernú hrubú mesačný mzdu v gastronómii v Slovenskej republike vo výške 490 € (viď priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v roku 2011 podľa Štatistického úradu), ako aj na skutočnosť, ktorá je súdu známa z jeho praxe a ktorú mal preukázanú v rámci iných konaní o určení výživného, že zamestnávatelia v oblasti stravovania reálne poskytujú svojim zamestnancom vyššiu mzdu, ako je uvedené v pracovných zmluvách, zväčša v snahe vyhnúc sa zvýšenému odvodovému a daňovému zaťaženiu. Pre úplnosť súd dodáva, že nemohol prihliadnuť k absolvovaniu protialkoholického liečenia u otca, v ktorom čase otec nedosahoval príjem, nakoľko má za to, že liečba závislosti, ktorú si otec sám privodil, nemôže ísť na úkor výživy maloletého dieťaťa. c/ vývoj životných nákladov (§ 78 odsek 3 Zákona o rodine) Vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zvýšenie výživného; jadrová inflácia v roku 2009 a 2010 neprekročila oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka 2,5 percenta a v roku 2011 dosahovala v priemere 3,9 % (viď Štatistický úrad SR - Jadrová a čistá inflácia v roku 2009 a 2010 oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka a Miera inflácie v roku 2011). d/ porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloleté dieťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb: Nakoľko matka je zamestnaná len na čiastočný pracovný úväzok, jej priemerný čistý príjem dosahuje 300 € mesačne; takýto príjem považuje súd za primeraný vzhľadom k tomu, že matka ako osamelý rodič musí zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, a preto nemôže naplno využiť svoje dosiahnuté vzdelanie (čašníčka). Osobná starostlivosť o maloletú je vzhľadom na jej vek naďalej intenzívna, pričom aj bytové potreby zabezpečuje výhradne matka bývaním v 3-izbovom nájomnom byte.
Vychádzajúc z pomeru vzájomných príjmov (500 : 300 €) by otec mal hradiť 63 % oprávnených výdavkov maloletej; nakoľko otcova osobná starostlivosť je minimálna, nezakupuje maloletej ani vecné dary, s poukazom na intenzívnu starostlivosť matky o dieťa súd navýšil podiel otca na 85 % oprávnených výdavkov dieťaťa tak, ako sú vyčíslené vyššie. Uvedenému zodpovedá suma výživné vo výške 133 € mesačne, ktorú sumu výživné súd považuje za primeranú s poukazom na to, že otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a v súčasnosti býva po podnájmoch, či u svojich kamarátov. Je povinnosťou otca vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby zabezpečil svoje maloleté dieťa aj po hmotnej stránke. Matka len za nájomné uhrádza 200 €, pričom bytové potreby nie je za daných okolností schopná riešiť iným lacnejších spôsobom.
Súd zvýšil výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka návrh podala, pričom nezistila okolnosti hodné osobitného zreteľa na spätnom zvýšení výživného.
Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Celkový zvýšené výživné za obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 9. 2012 činí 567 € (9 mesiacov x 63 - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným). Nedoplatok na zvýšenom výživnom za uvedené obdobie ktorý predstavuje rovnakú sumu, nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispel. Tento nedoplatok súd otcovi povolil splniť v mesačných splátkach po 17 €, ktorú splátku súd považuje za primeranú k pomerom otca opísaných vyššie.
Výživné za ďalšie nasledujúce mesiace je otec povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 O.s.p. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.
Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, teda je nutné ich plniť bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov podá odvolanie.