Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_10C-36-2012.pdf
PDF · 98.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/36/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej J. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XX, Y. R. V., o zaplatenie 1.620,52 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 508,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 508,79 eur od 14. 2. 2011 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Konanie o zaplatenie 3,31 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,89 eura za obdobie od 4. 2. 2011 do 13. 2. 2011, s a z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 12. 2011, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1620,52 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,89 eura od 4. 2. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila so M. Ú. A., a. s. dňa 13. 7. 2002 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy bola žalovanej poskytnutá kreditná platobná karta, prostredníctvom ktorej vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Na uvedený účel jej bol poskytnutý úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou do výšky poskytnutého úverového limitu. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru a podmienky pri neplnení sú upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou so M. Ú. A., a. s., došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 14. 2. 2011 z právneho predchodcu žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 1620,52 eura a pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 971,89 eura, úroku vo výške 364,50 eura, úroku z omeškania vo výške 231,02 eura a poplatkov vo výške 53,11 eura.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 6. 7. 2012, žalobca uviedol, že žalovaná čerpala sumu vo výške 1759,81 eura a uhradila splátky v celkovej výške 1131,02 eura, z čoho bolo započítané na istinu 787,92 eura, na poplatky 104,08 eura a na úroky 239,02 eura. Poplatky sú tvorené ročnými poplatkami za hlavnú
kartu vo výške 24,90 eura x 2, čo predstavuje 49,80 eura. Vo zvyšnej časti uplatnených poplatkov vo výške 3,31 eura zobral žalobca žalobu späť. V doplnení žaloby zo dňa 20. 9. 2012 žalobca uviedol, že poplatky pozostávajú z poplatkov za výber z bankomatu 16 x 300 Sk, poplatkov za zaslané upomienky 6 x 500 Sk, riadne úroky vo výške 364,50 eur boli počítané z celkovo čerpanej sumy v sadzbe 18 % a vyčíslené úroky z omeškania vo výške 231,02 eura boli počítané z každej omeškanej splátky úrokovou sadzbou 29 %.
Žalovaná výšku žalovanej sumy nespochybnila.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, pričom žalobcovi bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, žalovaná zobrala termín súdneho pojednávania na vedomie pri predchádzajúcom súdnom pojednávaní. Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi, žalovaná sa ospravedlnila z dôvodu choroby, avšak dôvod neúčasti na súdnom pojednávaní nepreukázala, ani nežiadala o jeho odročenie. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že nedisponujú informáciami o čiastočnej úhrade dlhu vo výške 120 eur. Uplatnený úrok vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok. Poplatky predstavujú ročné poplatky za hlavnú kartu, ktorých výška vyplýva z cenníka. Nevedel presne uviesť, za ktoré roky sú poplatky uplatnené. Úrok z omeškania je uplatňovaný za obdobie od 4. 2. 2011, došlo k zrejmej nesprávnosti, preto zobral žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,89 eura za obdobie od 4. 2. 2011 do 13. 2. 2011 späť. Ku splatnosti pohľadávky voči žalovanej došlo 29. 2. 2008, nevedel však uviesť, na základe akých skutočností. Úrok bol vyčíslený v sadzbe 17,9 % ročne. Úrok z omeškania, vyčíslený vo výške 231,02 eura, bol vyčíslený za obdobie od vzniku zmluvného vzťahu do postúpenia pohľadávky. Jedná sa pravdepodobne o úrok z omeškania vo výške 8,9 %. V záverečnom prednese navrhol žalobe vyhovieť a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dostala od M. banky platobnú kartu, z ktorej sa dalo vyberať v bankomate, aj platiť v obchodoch. Uvedeným spôsobom kartu aj používala. Nevedela presne uviesť, aká suma na nej bola, ale bolo to asi 30.000 Sk. Dlžná suma sa mala splácať v splátkach po 700 Sk. Nevedela uviesť, koľko zaplatila na úhradu dlhu. Naposledy zaplatila 13. 5. 2012 sumu 10 eur, 11. 6. 2012 10 eur a 11. 7. 2012 100 eur. Prišla jej výzva od splnomocneného zástupcu žalobcu, kde jej povedali, že by bolo dobré dlh zaplatiť. Navrhla, aby bolo povolené splácanie dlžnej sumy v splátkach, po 20 eur mesačne. Príjem má len z pracovného pomeru vo výške 400 eur mesačne v čistom. Býva s 2 deťmi, z ktorých jedno je maloleté. Na bývanie celkové výdavky predstavujú 180-190 eur, na materskú školu synovi 30-40 eur mesačne, na internet a satelit 20 eur mesačne. Deti aj ona sú zdraví, lieky pravidelne neužívajú. Nevlastní žiadny majetok.
Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o vydanie kreditnej karty American Express M., a. s., Obchodnými podmienkami M., a. s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011, poštovým podacím hárkom, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier z 3. 10. 2011, výpisom z účtu žalovanej u právneho predchodcu žalobcu, listinnými dôkazmi preukazujúcimi čiastočnú úhradu dlhu žalovanou, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalovaná dňa 13. 7. 2006 požiadala M. banku, a. s. o vydanie kreditnej karty American Expresss M., a. s., s požadovaným úverovým limitom 35.000 Sk. Uvedená žiadosť bola potvrdená bankou dňa 13. 7. 2006. Podľa žiadosti o vydanie kreditnej karty, prijatím a schválením žiadosti zo strany banky, sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty M., a. s..
Podľa čl. I Obchodných podmienok M., a. s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, účinných od 4. 4. 2005, kreditnou platobnou kartou je platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého jej držiteľ vykonáva bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí na ťarchu kartového účtu. Kartovým účtom je interný účet banky, určený na účtovanie všetkých transakcií príslušných poplatkov a úrokov spojených so správou a použitím karty. Úverovým limitom je celková suma, do výšky ktorej je možné realizovať všetky transakcie použitím
hlavnej a dodatkovej karty, účtovať príslušné poplatky a úroky spojené so správou a použitím karty. Úverový limit je splatný raz mesačne jednorazovo alebo v splátkach.
Žalobca ako postupník a M., a. s. ako postupca uzatvorili dňa 14. 2. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 1620,52 eura, z toho istina 971,89 eura, úrok 364,50 eura, úrok z omeškania 231,02 eura, poplatky 53,11 eura, pričom podľa prílohy k zmluve bola uplatňovaná základná úroková sadzba 17,90 %, úroková sadzba úroku z omeškania 8,9 % a splatnosť pohľadávky bola 29. 2. 2008.
Dňa 3. 10. 2011 vyzval splnomocnený zástupca žalobcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1677,79 eura do 10. 10. 2011. Z príkazov na úhradu, predložených žalovanou, mal súd preukázané úhrady v sume 100 eur dňa 11. 7. 2012, 10 eur dňa 11. 6. 2012 a 10 eur dňa 13. 5. 2012, na účet splnomocneného zástupcu žalobcu, uvedený v žalobe.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, v znení účinnom do 31. 12. 2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej N. A. B.B. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku tohto rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty American Express M., a. s., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 35.000 Sk. Vzhľadom na charakter zmluvy, sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Medzi účastníkmi nebolo sporné uzatvorenie zmluvy, čerpanie úveru žalovanou, ani výška žalovanej sumy. Žalovaná bola povinná poskytnutý úver splácať, v súlade s čl. V. ods. 34 obchodných podmienok, najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky stanovenej bankou, ktorá je uvedená vo výpise. Dňom splatnosti je pritom bankou stanovený deň v mesiaci, do ktorého musí držiteľ hlavnej karty uhradiť splátku dlžnej sumy. V súlade s ustanovením § 1 ods. 3 zákona o SÚ, sa na uzavretú zmluvu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou preddavku na účet žalovanej, a to na kreditnú kartu. Zmluva preto musela obsahovať, v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Vzhľadom na to, že uzavretá zmluva uvedený údaj neobsahovala, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcovi len právo na zaplatenie istiny vo výške 508,79 eura, z celkovej výšky úveru čerpaného žalovanou, ktorý žalobca tvrdil v sume 1759,81 eura, po odpočítaní žalobcom tvrdených splátok vo výške 1131,02 eura a žalovanou uhradenou istinou vo výške 120 eur, keďže žalovaná uvedenú čiastočnú úhradu preukázala listinným dôkazom a žalobca ju nespochybnil. Keďže úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi len sumu z rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenými finančnými prostriedkami.
Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Nakoľko žalobca nepreukázal iný počiatok omeškania, súd vychádzal z prílohy ku zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorého ku splatnosti pohľadávky došlo dňa 29. 2. 2008, teda do omeškania sa dostala žalovaná 1. 3. 2008, ku ktorému dňu predstavovala výška úroku z omeškania 8,5 % ročne. Nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania len od 14. 2. 2011, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku.
Súd povolil žalovanej, prihliadajúc na jej majetkové a príjmové pomery, splácať priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach, po 30 eur mesačne. Súd mal za to, že povolením splátok vo výške navrhovanej žalovanou, t. j. po 20 eur, by došlo k neprimeranému predĺženiu doby splácania dlhu. Povolením splátky vo výške 30 eur mesačne však, vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, nebudú ohrozené práva žalobcu.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011, uzatvorenou medzi M., a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd žalobu zamietol v časti vyčíslených úrokov vo výške 364,50 eura, nakoľko úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd taktiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 231,02 eura, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Splnomocnený zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní tvrdil, že úrok z omeškania je vyčíslený v sadzbe 8,9 % ročne, čo korešponduje aj s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Napriek výzve súdu však žalobca neuviedol, v akej výške a z akej sumy bol vyčíslený úrok z omeškania v celkovej výške 231,02 eura, preto mu súd nemohol priznať z uvedenej sumy ani úrok z omeškania v časti, v ktorej bol súladný s občianskoprávnymi predpismi, keďže nebolo možné rozlíšiť a vypočítať dôvodne prislúchajúci úrok z omeškania. Súd taktiež zamietol žalobu v časti vyčíslených poplatkov vo výške 49,80 eura, nakoľko žalobca nepreukázal ich dôvodnosť. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, preukazujúci dojednanie o povinnosti platiť poplatok za hlavnú kartu, ako aj o výške uvedeného poplatku. Žalobca taktiež, a to aj napriek výzve súdu, neuviedol, za aké obdobie bol poplatok vyčíslený, preto aj z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať jeho dôvodnosť.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o zaplatenie vyčíslených poplatkov vo výške 3,31 eura, ako aj úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,89 eura za obdobie od 4. 2. 2011 do 13. 2. 2011 zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Žalovaná s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo v konaní úspešnejšej žalovanej právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.