Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/217/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: O.. D. J., bývajúcej na J. Č.. XXX/XX R. Č., toho času Ž., D. Č.. XX/XX, zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, AK so sídlom na Mlynárskej 19 v Košiciach proti odporcovi: O.. D. J., bývajúcemu na J. Č.. XXX/XX R. Č., zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, AK so sídlom na Žižkovej 6, v Košiciach v konaní o vrátenie daru takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vrátenia daru, a to ideálneho podielu polovice z celku nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXXX, okres Košice-okolie, Z. Č., kat. úz. Č.I., a to parc. č.948 vo výmere 408 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. 949/1 vo výmere 410 m2 - záhrady, parc. č. 949/2 vo výmere 99 m2 - záhrady a domu č.súp. 270 stojaceho na parcele č. 948 a zároveň, aby súd uložil aj povinnosť odporcovi vypratať tieto nehnuteľnosti.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.10.2010 sp. zn. -96 súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.11.2011 sp. zn. -128 rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa, že sa náležite nevyporiadal so skutočnosťou, či zo strany odporcu došlo alebo nedošlo k takému správaniu k navrhovateľke alebo členom jej rodiny, že by tým hrubo porušil dobré mravy, pričom je dôležité skúmať správanie sa odporcu voči navrhovateľke v období aj po rozvode manželstva a zistiť dôvody, prečo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť.

Súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, výsluchom ďalších svedkov, oboznámením sa s dokladmi, ktoré účastníci predložili ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1991 uzavrela manželstvo s odporcom a jej rodičia v snahe zabezpečiť im bývanie zakúpili jej v roku 1992 rodinný dom v Č., ktorý jej následne aj darovacou zmluvou v roku 1992 previedli. Účastníci konania začali na tomto dome robiť rekonštrukciu, pričom odporca sa domáhal, aby polovica predmetného domu bola prevedená aj naňho. Keďže v tom čase manželstvo účastníkov bolo harmonické, navrhovateľka v júli 1992, a to zo dňa 1.7., darovacou zmluvou darovala do výlučného vlastníctva odporcovi ideálny podiel z nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1683 kat. úz. Č.. V tejto darovacej zmluve sa odporca zaviazal, že bude poskytovať a zabezpečovať výkon užívacích práv rodičom navrhovateľky a poskytne im potrebnú pomoc a opateru. Navrhovateľka ďalej uviedla, že do roku 1995 bývali u matky odporcu a v tom čase bolo manželstvo harmonické. Po presťahovaní sa do rodinného domu do Č. sa zhoršili vzťahy medzi manželmi a vtedy podľa tvrdenia navrhovateľky sa odporca k nej začal správať nepekne, urážal ju, ponižoval a dokonca dochádzalo aj k fyzickým útokom, a to bezdôvodne. Aj napriek tomu, že od roku 1995 sa odporca k nej nesprával pekne, nebolo to až v takej miere, ale zhoršilo sa toto správanie odporcu až v roku 2006, kedy jej začal vulgárne nadávať, urážať ju a fyzicky napádať. V marci 2008 zaslala navrhovateľka odporcovi výzvu na vrátenie daru. Keďže správanie sa odporcu sa sústavne stupňovalo voči navrhovateľke v negatívnom slova zmysle, a to tak, že kričal na ňu, vulgárne jej nadával, navrhovateľka v decembri 2007 podala návrh na rozvod manželstva a ich manželstvo bolo aj rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie pod sp. zn. právoplatne rozvedené dňa 10.12.2008. Ďalej navrhovateľka uviedla, že práve kvôli správaniu sa odporcu bolo začaté aj priestupkové konanie a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená pokuta. Podľa tvrdenia navrhovateľky odporca sa hrubo správal aj voči jej matke, nadával aj jej vulgárne a zakazoval jej rodičom vstupovať do domu, v ktorom majú podľa darovacej zmluvy právo bývať. Začiatkom novembra 2007 sa navrhovateľka dozvedela o skutočnosti, že odporca udržiava známosť s inou ženou, avšak mala záujem na zotrvaní manželstva, a to hlavne kvôli deťom a z toho dôvodu aj znášala urážky a správanie odporcu. Keď sa túto situáciu snažili riešiť aj rodičia navrhovateľky, odporca ich vyhadzoval z domu, preto navrhovateľka aj podala návrh na rozvod manželstva a začiatkom augusta 2009 odišla zo spoločnej domácnosti, pretože odporca sa k nej naďalej správal nepekne, dokonca ju fyzicky napádal, urážal ju na verejnosti, a to aj pod vplyvom alkoholu, aj triezvy. Popísala, že tieto fyzické útoky spočívali v ťahaní za vlasy, kopnutí do nohy a rôznych časti tela, avšak nevyhľadala lekársku pomoc, pretože sa hanbila. Taktiež uviedla, že odporca ju fyzicky napadol aj pred deťmi, pričom 14 ročný syn pochádzajúci z manželstva, ktorý bol zverený do výchovy odporcu, je veľmi ovplyvnený otcom a aj napriek tomu, že má upravený styk s matkou, navrhovateľkou, vôbec sa s ňou nestretáva. V ďalšej svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že manželmi s odporcom boli 17 rokov a ich manželstvo bolo harmonické po dobu asi 4 až 5 rokov a potom sa spolužitie začalo zhoršovať. Podľa jej tvrdenia, bývalý manžel ju ponižoval, robil si z nej slúžku, fyzicky aj psychický ju týral, preto aj požiadala o rozvod manželstva a ich manželstvo aj bolo v roku 2008 rozvedené. Spoločnú domácnosť opustila v auguste 2008 z toho dôvodu, že už to nevedela vydržať, keďže sa bála o svoj život a podľa jej tvrdenia ju sledoval bývalý právny zástupca odporcu p. Rada a týmto spôsobom ju odporca zastrašoval. Ďalej uviedla, že toho času má syn 17 rokov a dcéra 10 rokov, pričom syn žije v spoločnej domácnosti s otcom a dcéra s ňou, avšak pravidelne sa dcéra stretáva s otcom cez víkendy a prázdniny, avšak syn sa odmieta naďalej stretávať s matkou.

Odporca potvrdil, že v roku 1992 rodičia navrhovateľke darovali nehnuteľnosti a keďže do týchto nehnuteľnosti investoval vlastné peniaze, zmienil sa navrhovateľke, či to bude v poriadku, keď bude výlučnou vlastníčkou ona. Takto po dohode s navrhovateľkou, v lete 1992, došlo k darovaniu predmetných nehnuteľnosti navrhovateľkou na odporcu. Poprel, že by manželstvo účastníkov bolo harmonické iba do roku 1995, pretože uviedol, že v manželstve išlo o bežné nezhody, ktoré sa vyskytnú v každom manželstve a nejde o vážne nezhody. Čo sa týka opatery rodičov navrhovateľky, k tomu uviedol, že rodičia navrhovateľky každý víkend trávili u nich v dome, nikdy im nič zlé nepovedal, neurážal ich, iba vyjadril svoj názor, že by rád mal aj trochu intimity a súkromia. Uviedol, že so svokrou veľmi dobre vychádzal, so svokrom chodil dokonca na poľovačky a pomáhal im pri rôznych prácach. Ďalej odporca uviedol, že niekedy v roku 2007 navrhovateľka mala známosť s iným mužom, a vtedy sa zmenilo jej správanie k odporcovi. Poprel, že by niekedy v živote navrhovateľku fyzicky napadol. Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasil, a to vzhľadom na správanie sa navrhovateľky, pretože si bol istý, že ich manželstvo sa už zachrániť nedá. Uviedol, že v prípade, ak by bol taký zlý ako ho opísala navrhovateľka, ich syn pochádzajúci z manželstva, by určite s nim nechcel žiť, avšak tento dobrovoľne žiadal, aby bol zverený do jeho výchovy.

Súd vypočul ďalších svedkov navrhnutých navrhovateľkou, a to kolegyne z jej práce ako aj rodinnú priateľku. Všetky tieto vypočuté svedkyne zhodne uviedli, že neboli svedkom ani jednej hádky medzi účastníkmi ani žiadnych fyzických útokov zo strany odporcu na navrhovateľku. Všetky skutočnosti, ktoré uviedli vo svojej výpovedi na pojednávaní a ktoré sa týkali manželského spolužitia navrhovateľky s odporcom, vedeli iba z jej rozprávania. Všetky svedkyne uviedli, že navrhovateľka sa im zdôverila, že majú manželské nezhody s odporcom, že pretrvávajú sústavné hádky, manžel ju uráža a že sa neštíti ani pred deťmi. Potvrdili, že bola v práci roztržitá a robila veľa chýb a bola nesústredená. Svedkyňa O.. Ľ. Š. uviedla, že navrhovateľka často chodila s modrinami na rukách, avšak navrhovateľka povedala, že je to z toho dôvodu, že má zlú zrážanlivosť krvi. Ani jedna z vypočutých svedkýň sa s navrhovateľkou, resp. s odporcom mimo pracoviska nestretávala a nemala vedomosť o tom, čo robila navrhovateľka po práci. Všetky vypočuté svedkyne uviedli, že takýto stav u navrhovateľky zistili niekedy v rokoch 2007-2008.

Podľa ust. , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa ust. , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnosti: 1. hrubého porušenia dobrých mravov, správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a 2. jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria členom rodiny darcu.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny vzťah, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu, zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Účastníci zmluvy formou vecného bremena viazaného na osobu (darcov) dohodli pre darcov určité práva a pre obdarovaného povinnosti obmedzujúce jeho vlastnícke právo. Tento jeho záväzok je povinný v celom rozsahu plniť. Do akej miery darcovia svoje práva využívajú, v takom rozsahu budú využívať dohodnuté právo doživotného bývania v rodinnom dome, užívania príslušenstva domu a celej záhrady, závisí od nich. Ich práva však nie sú vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemôžu svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôžu si počínať ako vlastníci. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie

účastníkov. Ťažko považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ťažko možno považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním tiež dáva príčinu na konflikty. V takom prípade možno len konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

Vo vzťahu medzi navrhovateľkou ako bývalou manželkou a odporcom ako bývalým manželom možno na základe vykonaného dokazovania konštatovať obojstrannú a vzájomnú konfliktnosť, ktoré je zrejmým dôsledkom rozvratu manželstva účastníkov a ich následným rozvodom. Zo strany navrhovateľky nebolo preukázané žiadne také správanie odporcu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka na jednej strane tvrdila, že manželstvo s odporcom bolo dobré po dobu 4 až 5 rokov a potom už bolo narušené a rozvrátené, pretože odporca ju sústavne verbálne aj fyzicky napádal, pričom toto jej tvrdenie je v rozpore s jej výzvou na vrátenie daru zo dňa 11.3.2008, ktorú zaslala odporcovi a kde uviedla, že v posledných dvoch rokov sa správa voči nej tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. To znamená, že tieto konflikty medzi účastníkmi vznikali v rokoch 2006 - 2008 a nakoniec vyústili až do rozvodu manželstva účastníkov. Taktiež navrhovateľka nepreukázala, že by odporca ju fyzicky napádal a z toho dôvodu mala modriny po celom tele, pretože ani jeden z vypočutých svedkov túto skutočnosť nepotvrdil. Naopak, správanie sa navrhovateľky bolo preukázané výpoveďou syna účastníkov Patrika J., ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti a ktorý uviedol, že jeho rodičia sa hádali už aj v čase, keď boli manželmi a iniciátorom týchto hádok bola stále jeho matka- navrhovateľka, ktorá si stále niečo vymýšľala. Taktiež poprel, že by otec niekedy matku fyzicky napadol, že by ju ťahal za vlasy, kopal alebo pod., avšak popísal situáciu, keď sa jeho matka - navrhovateľka viackrát hodila o zem a vytvorili sa jej na tele modriny, pretože má zlú zrážanlivosť krvi. Taktiež uviedol, že bol svedkom incidentu medzi rodičmi cestou z P. C. Č. niekedy začiatkom roku 2009, kedy matka otcovi vulgárne nadávala, a to bezdôvodne. Taktiež uviedol, že mama sa hádzala o zem a urobila si modriny z toho dôvodu, aby povedala na otca, že jej to urobil, pretože mu chce poškodiť a že otcovi zoberú pušky, pričom vedela, že najväčšie hoby odporcu je práve poľovačka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konfliktnosť a vyhrotené vzťahy medzi účastníkmi sú obojstranné a vzájomné. Pokiaľ teda navrhovateľka tvrdila, že odporca sa opakovane a nepretržite správa k nej nevhodne a verbálne, vulgárne ju ponižoval, a to v súkromí aj na verejnosti, v niektorých prípadoch došlo aj k fyzickému násiliu, že toto správanie odporcu takto hrubým spôsobom zasahovalo do jej osobnostných práv, súd tieto jej tvrdenia na základe vykonaného dokazovania nemohol považovať za spoľahlivo preukázané. Ani konanie odporcu, ktoré bolo riešené Obvodným úradom Košice-okolie pod č. 642/2007 zo dňa 6.2.2008, ktorým bol odporca uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že kričal a vulgárne nadával manželke, nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pretože z výpovede samotnej navrhovateľky vyplýva, že takto konal odporca v hádke s ňou, teda pri vzájomnej komunikácií. Nebolo však preukázané, že by došlo k nejakým fyzickým útokom zo strany odporcu. Po zohľadnení všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní súd dospel k názoru, že nejedná sa o takú intenzitu porušenia dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval za právne dôvodné podaný návrh zamietnuť v celom rozsahu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že namiesto určenia výšky trov priznal odporcovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v 3 vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .