Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-776-2010.pdf
PDF · 70.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/776/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného MERE Slovakia s.r.o., Letná 45, Košice, IČO: 36681385 proti povinnému Zita Komáromiová, Kysucká 16, Košice, IČO: 44187173 vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Južná trieda 93, Košice pod. spis. zn. Ex 1092/2010 o vymoženie pohľadávky vo výške 709,00 Eur s prísl., takto
rozhodol:
námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.6.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 709,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. 14Ro/250/2009 zo dňa 14.9.2009.
Dňa 2.7.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803/102320 zo dňa 12.7.2010.
Dňa 2.8.2012 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinného označené námietky povinnej proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonnej lehote. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že vymáhaná istina nie je 709,00 Eur, ale 567,20 Eur, to z dôvodu, že za mesiac jún/2009 došlo k splneniu povinností (k úhrade splátky vo výške 141,80 Eur) voči oprávnenému, čo aj povinná dokladuje súdu fotokópiou o úhrade v Tatra banke priamym vkladom na účet oprávneného. Z uvedeného dôvodu žiada povinná opraviť výšku vymáhanej pohľadávky a rovnako aj výšku úrokov ku dňu 1.6.2010. Ďalej povinná v námietkach poukazuje na to, že nič nevlastní. Žuje z jedného príjmu, ktorý činí 355,00 Eur, čo je invalidný dôchodok.
Oprávnený dňa 28.8.2012 zaslal na výzvu súdu zo dňa 14.8.2012 svoje vyjadrenie k námietkam povinnej, v ktorých oznámil súdu, že suma vo výške 141,80 Eur, ktorú povinná zaplatila v mesiaci jún 2009, neobsahovala párovací znak (t.j. priradenie platby mesačného nájomného k danému mesiacu, čo bol v danom prípade mesiac jún), čo znamenalo, že že táto platba bola oprávneným prirátaná na posledný nezaplatený mesiac, ktorým bol v tomto období mesiac marec 2009, ktorý už následne nebol žalovaný, keďže predmetom exekučného titulu sú mesiace apríl- august 2009. Z toho vyplýva, že povinná skutočne nezaplatila čiastku vo výške 709,00 Eur tak, ako je uvedené v exekučnom titule.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, námietok povinného proti exekúcii, ako aj vyjadrenia oprávneného k nim zistil, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 6.9.2010, pričom námietky proti exekúcii podala na poštovú prepravu dňa 9.9.2010, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Ďalej súd preštudovaním listinných dôkazov, ale aj spisu pôvodného konania sp. zn. 14Ro250/2009 dospel k záveru, že námietky povinnej sú nedôvodné. Z priloženej fotokópie účtovného denníka oprávneným, jasne vyplýva, že výška nájomného, ktorú povinná zaplatila dňa 19.6.2009 bola prirátaná na posledný nezaplatený mesiac, ktorým bol v tom čase marec 2009, a keďže oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu až dňa 7.9.2009 (teda po tom, ako zaplatila povinná výšku nájomného v mesiaci jún, ktorá bola následne prirátaná na posledný nezaplatený mesiac marec), mesiac marec 2009 už nie je predmetom platobného rozkazu sp. zn. 14Ro250/2009 (exekučného titulu), preto bol exekučný titul a následne aj poverenie na vykonanie exekúcie vydané na vymáhanie pohľadávky za mesiace apríl
- august, čo činí spolu 709,00 Eur s prísl.
Skutočnosti, ktoré uvádza povinný v predmetných námietkach, sú ale skutočnosti relevantné pre vydanie exekučného titulu. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, v ktorom už súd neskúma tieto skutkové okolnosti, týmito skutočnosťami sa povinný mohol brániť podaním odporu proti predmetnému exekučnému titulu. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a je z neho nepochybne zrejmé, kto a komu má plniť a čo je obsahom výroku predmetného rozhodnutia.
Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku preto nemožno uplatniť ako námietky proti exekúcii. Povinná uvádza v námietkach len skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a na tieto skutočnosti súd nemôže prihliadať. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na základe ktorého sa vedie exekúcia.
Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ktoré povinná v námietkach uvádza, týkajúce sa majetkových pomerov, súd má za to, že skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom konaní je vecou súdneho exekútora a od majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať, alebo podá podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietol, nakoľko súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.