Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/75/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: REAL VT s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, proti žalovanému: G. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y. Č.. XX, XXX XX T. R., o zaplatenie 1 000,- eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 45,- eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom november 2012 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 60,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1 000,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 45, eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania zo sumy 1 045,- eur od 12.3.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 1 000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 4,5 %, čo predstavuje sumu 45,- eur, s lehotou splatnosti do 12.12.2010. V zmluve o úvere sa zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade omeškania splatenia predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich v stanovenej lehote, žalovaný mu zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich. Žalobca žalovaného písomne vyzval, aby svoj záväzok zo zmluvy splnil, no žalovaný záväzky neuhradil.

Žalovaný so žalobou súhlasil a požiadal o umožnenie dlžnú sumu splatiť formou mesačných splátok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o úvere zo dňa 12.11.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.11.2010, písomnou výzvou zo dňa 28.9.2011, potvrdením Sociálnej poisťovne, a.s. zo dňa 24.9.2012, Výpisom z Obchodného registra žalobcu, úrokovými sadzbami NBS, výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 12.11.2010 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 1 000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 4,5 %, dohodnutou ročnou úrokovou mierou 77,22 %, dohodnutou ročnou percentuálnou

mierou nákladov vo výške 69,58 %. Finančné prostriedky žalobca žalovanému poskytol na obdobie od 12.11.2010 do 12.12.2010 a žalovaný sa zaviazal sumu 1 000,- eur spolu s úrokom vo výške 45,- eur vrátiť žalobcovi do 12.12.2010. Pre prípad omeškania so splatením pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich v stanovenej lehote sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.11.2010 súd zistil, že žalobca žalovanému vyplatil sumu 1 000,- eur a predmetný dokument je podpísaný žalovaným ako príjemcom.

Výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 28.9.2011 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 1 045,- eur a to v lehote 3 dní od jej prevzatia. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že žalovaný výzvu prevzal dňa 3.10.2011.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, a.s. zo dňa 24.9.2012, žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 138,90 eur mesačne.

Z Výpisu z Obchodného registra žalobcu súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu okrem iného je aj poskytovanie úverov zo zdrojov na ktoré sa nevyžaduje povolenie banky.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu trvá. Zároveň vyslovil, že súhlasí s tým, aby žalovaný splatil dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 20,- eur s tým, že ak nedodrží splátkový kalendár, stane sa splatným celý dlh.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou súhlasí. Zmluvu o úvere podpísal a finančné prostriedky vo výške 1 000,- eur od žalobcu aj obdržal. Tieto peniaze použil na rekonštrukciu, na elektrinu. Nepamätá si, či nejakú časť požičanej sumy žalobcovi vrátil. Dôvodom neuhradenia požičaných peňazí boli jeho finančné problémy. Požiadal, aby mu bolo umožnené dlžnú sumu splatiť mesačnými splátkami vo výške 20,- eur. V súčasnosti nepracuje, je na invalidnom dôchodku. Mesačne poberá cca 138,- eur. Je ženatý a jeho manželka nepracuje. Majú jedno maloleté dieťa, osemročné. Bývajú v rodinnom dome, ktorý vlastní a mesačne platí inkaso vo výške 70,- eur. Zvyšok peňazí ide na výdavky na stravu a na potreby dieťaťa v súvislosti so školou. Nie je vlastníkom žiadnych iných vecí.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa a platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému bezúčelovo finančné prostriedky vo výške 1 000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v lehote do 12.12.2010. Žalobca tieto finančné prostriedky žalovanému reálne poskytol, žalovaný ich však v stanovenej lehote žalobcovi nevrátil a v jeho prospech ani následne nerealizoval žiadnu úhradu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v tejto časti je nárok žalobcu dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 000,- eur.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danej právnej veci zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 45,- eur, čo predstavuje 4,5 % ročný úrok z úveru. Na internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v období november 2010 činil úrok v bankách pri spotrebiteľskom úvere 13,72 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade, ako aj uplatnený úrok z úveru, bol nižší ako úrok poskytovaný bankami. Vzhľadom na uvedené preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 45,- eur.

Zvyšok uplatnenej pohľadávky súd považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo ročne predstavuje 91,25 %, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na znenie , v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa ). Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, lehotu jeho splatnosti, kde výška

zmluvnej pokuty za jeden rok by predstavovala skoro výšku celého poskytnutého úveru, súd je toho názoru, že ide o neprimeranú sankciu, ktorú by mal znášať žalovaný ako spotrebiteľ.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobu v prevyšujúcej časti pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Prihliadnúc k rodinným pomerom žalovaného, jeho finančnej situácii, výške pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanému dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 20,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 1 045,- eur vyhovel a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu, pokiaľ sa jedná o zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd žalobu zamietol iba v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplatené súdneho poplatku za návrh vo výške 60,- eur a súd preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení zaviazal žalovaného na ich náhradu žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.