Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoP-67-2012.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/67/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z rodičov M. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Garajom, advokátom v Prešove, Ul. Floriánova č. 2 a M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Frankom, advokátom v Lemešanoch č. 82, prevádzka Weberova 2, Prešov, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/119/2011 - 95 z 23.4.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. Q. M. do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 80 Eur mesačne od 1.1.2010. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2010 do 30.4.2012 povolil otcovi splácať v splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Upravil styk otca s mal. Q. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletého nevedú spoločnú domácnosť, pričom matka sa o dieťa riadne stará, preto bolo dieťa zverené do jej výchovy.
Pokiaľ ide o výživné, je potrebné konštatovať, že otec je invalidný dôchodca, matka je opatrovateľka s minimálnymi príjmami, pričom však tento uhrádzal aj leasingové splátky vo výške 181 Eur mesačne. Je potrebné poukázať na to, že otec v minulosti, hoci pracuje v stavebníctve, počas zimy, kedy stavebná sezóna nefunguje, bol evidovaný na úrade práce, v jari však svoju živnostenskú činnosť obnovil a mal riadny príjem. Napriek tomu v súčasnosti tak neurobil, je naďalej evidovaný a zamestnal sa len na základe dohody o vykonaní práce. Súd však toto konanie otca vyhodnotil ako účelové s úmyslom vzdať sa výhodnejšieho zamestnania. Treba poukázať na to, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a je to zdravý mladý muž, ktorý nemal problém ísť si hľadať zamestnanie do Bratislavy. Ide teda o účelové konanie zo strany otca, a preto určil výživné vo výške 80 Eur mesačne.
Bolo preukázané, že rodičia maloletého prestali viesť spoločnú domácnosť v januári 2010, otec tvrdil, že obnovili spoločnú domácnosť v apríli 2010, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázal.
Výrok o dlžnom výživnom odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Výrok o úprave styku odôvodnil tým, že rodičia sa na úprave styku nedohodli, a preto bolo potrebné tento styk upraviť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého.
Poukázal na to, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že v spoločnej domácnosti rodičia nežili od 1.1.2010. S matkou maloletého žil v spoločnej domácnosti od apríla 2010 do augusta 2010, čo môžu dosvedčiť viacerí svedkovia. V prvostupňovom konaní týchto svedkov nenavrhol z dôvodu, že nepredpokladal, že súd jeho tvrdenia nebude považovať za vierohodné a v žiadnom prípade nepredpokladal, že matka maloletého poprie spoločné bývanie v tomto čase. Počas tejto doby sa riadne staral o maloletého, prispieval na chod domácnosti, ako aj na výchovu maloletého syna. Taktiež aj od augusta 2010 sa o dieťa zaujímal a staral, pričom posielal mesačne sumu 30 Eur a od marca 2011 sumu 50 Eur a zakupoval rôzne oblečenie. Na základe toho je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, čo je dôvod na zrušenie veci a jej vrátenie na súd prvého stupňa.
Opatrovník maloletého navrhol vo vyjadrení rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Matka maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ zveril maloletého Q. do výchovy matky, ktorá sa o dieťa riadne stará a zabezpečuje jeho potreby po každej stránke so zreteľom na to, že rodičia maloletého spolu nežijú. Správne súd prvého stupňa upravil aj styk otca s mal. Q., na ktorom sa rodičia nedohodli, pričom zvolil úpravu vhodnú a zodpovedajúcu súčasnému veku maloletého dieťaťa, tak aby mohlo tráviť s otcom každý druhý víkend v mesiaci od piatka do nedele, pričom správne zakotvil vo výroku rozsudku aj povinnosti rodičov pri realizácii tohto styku.
Tieto okolnosti týkajúce sa zverenia mal. Q. do výchovy matky a úpravy styku v konečnom dôsledku odvolaním otca dotknuté neboli, avšak so zreteľom na to, že ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania odvolateľa a je jeho povinnosťou preskúmať aj tieto súvisiace výroky, pričom ako bolo vyššie naznačené, súd prvého stupňa pri ich vynesení a pri rozhodnutí nepochybil.
Pokiaľ ide o podstatnú okolnosť, a to je výška výživného na maloletého a predovšetkým obdobie, za ktoré by mal otec výživné platiť, je potrebné konštatovať, že na súde prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že rodičia maloletého prestali viesť spoločnú domácnosť počnúc mesiacom január 2010. Odvtedy rodičia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, a preto je plne dôvodné platenie výživného zo strany otca od 1.1.2010, tak ako to správne zvolil súd prvého stupňa.
Stretávanie sa rodičov maloletého aj v neskoršom období, teda v priebehu mesiacov apríl až august 2010, kedy rodičia ešte zvažovali obnovenie svojho spolužitia, nemožno hodnotiť ako obnovenie spoločnej domácnosti, pretože išlo podľa výsledkov vykonaného dokazovania len o stretnutia sporadické a nemajúce charakter vedenia spoločnej domácnosti.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd prvého stupňa správne prihliadol v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine na konkrétne schopnosti a možnosti otca maloletého, ktorý ako živnostník môže si zarobiť dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie výživného vo výške 80 Eur mesačne, ktoré zodpovedá súčasnému veku a potrebám maloletého Q., tak ako tomu bolo v minulosti a nemožno vychádzať len zo súčasne uzavretej dohody o vykonávaní práce, ale je potrebné zvažovať širšie schopnosti a možnosti otca pri platení výživného.
Za týchto okolností súd prvého stupňa správne ustálil aj dlžné výživné, pretože otec nepreukázal platenie výživného nad rámec toho, ako to zistil súd prvého stupňa, na základe dokladov, ktoré boli súdu predložené.
Na základe toho je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu správne a zákonné, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a preto odvolací súd rozhodol, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.