Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-32-2012.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/32/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
D. M., A.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: T. M., A.. XX.X.XXXX, W. P., J.. H. X/XX a otca: P. M., A.. XX.X.XXXX, W. P., J.. B..W..D. XXX/ XX, maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu otca o úpravu styku takto
rozhodol:
Súd návrh otca v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.2.2012 sa otec maloletého dieťaťa domáhal úpravy styku. V návrhu uvádzal, že od novembra 2010 nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a matka bráni tomu, aby sa s maloletým synom stretával.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojeným súvisiacim spisom ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý sa vedie pod sp.zn. 23P/69/2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. 23P/69/2011, ktorým bol maloletý syn zverený do starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. Matka je t.č. na materskej dovolenke, otec je nezamestnaný.
Súd vytýčil 3 - krát pojednávanie, na ktoré sa dostavila len matka. Otec v konaní ostal nečinný, na pojednávanie bol predvolávaný aj cestou príslušníkov PZ SR, ktorí boli žiadaný o doručenie predvolania otcovi na pojednávanie.
Matka sa pojednávanie nedostavila, svoju účasť ospravedlnila z dôvodu termínu pôrodu a poukázala na to, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 19.11.2010, pretože otec sa nebol schopný o ňu a dieťa postarať, z dôvodu požívania nadmerného množstva alkoholu, výživné otec neplatí.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 25 a 26 ZR sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 5 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže styk upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami a ust. ods. 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods.2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej starostlivosti, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať starostlivosť o dieťa, než rodič, ktorý dieťa vo svojej starostlivosti má. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za starostlivosť o dieťa zbavený, svoj vplyv na maloleté dieťa môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého dieťaťa, aby na jeho starostlivosť pôsobili obaja rodičia a aby si dieťa vytvorilo citové vzťahy a prehlbovalo ich k obom rodičom. Za situácie, kedy postoj otca možno hodnotiť ako formálny, za účelom realizácie jeho práva na úpravu styku, súd návrh otca zamietol. Pokiaľ by mal otec úprimný záujem o stretávanie sa so synom aspoň v minimálnom rozsahu, využil by možnosť prejednania veci v rámci konania, avšak ani po viacerých pojednávaniach, ktoré boli odročované z dôvodu jeho neprítomnosti, nepreukázal skutočný záujem na to, aby styk s maloletým dieťaťom bol upravený formou súdneho rozhodnutia. Súd je toho názoru, že i keď ide o nesporové konanie, pri tomto type konania musí aspoň v minimálnom rozsahu otec preukázať snahu o realizáciu styku s maloletým dieťaťom.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).