Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-94-2012.pdf
PDF · 71.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2012 prejednal o d v o l a n i e obžalovaného
X. D.,
nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom B. E. K., T. U. XX/XX/XX, t.č. A. XX, XXX XX A., zamestnaného ako operátor pre klimatizačné zariadenia v Ilave,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/5/2012 zo dňa 17. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/, 56 ods. 1 Tr.zák. k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
Výrok o vine a náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. D. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 25.09.2011 v čase asi o 15.45 hod. prišiel k osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo U. K.:J ktoré bolo odparkované pri ceste medzi hrádzou kanála a Prejtanskej nádrži, ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce Prejta, následne kameňom, ktorý držal v ruke, rozbil sklenú výplň pravých predných dverí vyššie uvedeného vozidla, potom rukou zatiahol za vnútornú kľučku dverí vozidla, ktoré takto otvoril a prehľadal interiér vozidla, odkiaľ odcudzil videokameru mini DV značky Panasonic, model NV GS 80m, čím majiteľovi vyššie uvedeného vozidla O. Q., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom B. E. K., T. I XX/XXX spôsobil škodu na odcudzenej videokamere vo výške 80 € a na rozbitom skle pravých predných dverí vo výške 80 €.
Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/, 43 Tr.zák. k ďalšiemu trestu odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť poškodenému O. Q. škodu vo výške 80 €.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. V podrobných dôvodoch obžalovaný popísal svoje duševné rozpoloženie vyplývajúce zo vzťahov v jeho rodine, ako aj z toho, že užíval drogy, ktoré rozpoloženie prakticky vyústilo v jeho trestnú činnosť. Uviedol, že už vie, aké škodlivé sú drogy a že žiť sa dá aj inak. Našiel si späť cestu k manželke aj svojmu synovi.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedol obžalovaný, že za to, čo spáchal nechce ísť do výkonu trestu odňatia slobody, pričom vyslovil súhlas s trestom povinnej práce a k majetkovým pomerom uviedol, že bude mesačne zarábať približne 400 €. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Vo vzťahu k procesnému postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by boli dôvodom pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr.por. o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Odvolací súd, z podnetu podaného odvolania preskúmal z vyššie uvedených hľadísk, výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že účel trestu možno v tomto prípade u obžalovaného dosiahnuť aj trestom nespojeným s odňatím slobody. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody oprel najmä o ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák., podľa ktorého nemožno rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tomto smere bol teda postup súdu prvého stupňa inak správny.
Na druhej strane odvolací súd sa z pohľadu dôvodov odvolania obžalovaného zaoberal otázkou, či najmä, vzhľadom na osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy v dobe odvolacieho konania, je potrebné nevyhnutne jeho prevýchovu zabezpečovať výkonom krátkodobého trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí prítomný otec obžalovaného O. D. potvrdil odôvodnenie odvolania obžalovaného v tom, že tento sa podrobil liečbe z drogovej závislosti (vrátane pobytu v komunite na to zameranej), našiel si prácu, stará sa o svojho štvorročného syna. Potvrdil tiež, že obžalovaný v súčasnej dobe drogy neužíva.
Tieto okolnosti potom viedli senát odvolacieho súdu k názoru, že na ďalšiu prevýchovu obžalovaného bude postačujúce vplývať alternatívnym trestom k trestu odňatia slobody. Odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest z toho dôvodu, že trestnou činnosťou sa snažil získať majetkový prospech, a preto je potrebné postihnúť ho práve v tejto oblasti. Obžalovaným uvádzané majetkové pomery pritom uloženie tohto trestu nevylučovali.
Za situácie, keď obžalovaný konkrétnym konaním preukazuje snahu zbaviť sa chorobného návyku, ktorý prakticky bol subjektívnou príčinou jeho trestnej činnosti, je v záujme dovŕšenia jeho snáh, aby aj pri výkone trestnej sankcie zostal v prostredí (otec, dieťa, práca), ktoré mu napomáha zbaviť sa škodlivého chorobného návyku. V uloženom peňažnom treste preto senát odvolacieho súdu vidí aj humánnosť trestania podľa slovenských trestných noriem. Z vyjadrenia obžalovaného pritom vierohodne vyznelo, že si je vedomý svojho morálneho odsúdenia spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák. veta za bodkočiarkou).
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.