Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-259-2007.pdf
PDF · 115.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-33Rob/213/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: I. Š., G.: W. Č.. XX, G. T. D., V.: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Emília Šimkuláková, sídlo: Štefánikovo nám. č. 2, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Tempus - Car s.r.o., sídlo: Železiarenská č. 49, Košice, IČO: 31 712 312, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Morochovič, sídlo: Garbiarska č. 2, Košice, v konaní o zaplatenie 331,94 eur istiny s príslušenstvom a o protinávrhu žalovaného o zaplatenie 345,75 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.
II. Protinávrh žalovaného sa zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2007 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur (10.000,- Sk) s príslušenstvom titulom vrátenia zálohy, ktorú žalovanému zaplatil dňa 30.12.2006. Predmetná záloha bola žalovanému uhradená na základe dohody žalobcu a žalovaného o tom, že žalobca od žalovaného odkúpi motorové vozidlo Renault Clio 3 za cenu 14.150,57 eur (426.300,- Sk).
Žalobca uviedol, že dňa 31.12.2006 žalovanému oznámil zrušenie objednávky z vážnych dôvodov a požiadal o vrátenie zálohy, avšak žalovaný dňa 12.1.2007 vyzval žalobcu na prevzatie vozidla a keďže žalobca vozidlo neprevzal, tak žalovaný z tohto dôvodu dňa 28.2.2007 od kúpnej zmluvy odstúpil. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu svojim listom zo dňa 14.5.2007 oznámil, že uhradenú zálohu si ponechá na krytie škody, ktorú mu žalobca spôsobil. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14,75% z dlžnej sumy ročne od 28.2.2007 do zaplatenia. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania.
Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a zároveň podal voči žalobcovi protinávrh, ktorým žiadal, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalobcovi 49,79 eur (1.500,- Sk). Neskôr žalobca svoj protinávrh so súhlasom súdu zmenil tak, že požadoval žalobcu zaviazať na zaplatenie sumu 345,75 eur (10.416,- Sk) s príslušenstvom.
Svoje stanovisko žalovaný odôvodnil tak, že na základe porušenia povinnosti žalobcu (neprevzatie vozidla) bol nútený od zmluvy odstúpiť, pričom predmetné vozidlo neskôr v náhradnom obchode predal za sumu 13.768,84 eur (414.800,- Sk). Rozdiel na kúpnych cenách za predaj dohodnutý so žalobcom v sume 14.150,57 eur (426.300,- Sk) a za predaj pri náhradnom obchode v sume 13.768,84 eur (414.800,- Sk), podľa stanoviska žalovaného predstavoval nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody podľa § 469 Obchodného zákonníka. Škoda teda podľa žalovaného predstavovala sumu vo výške 381,73 eur (11.500,- Sk). Žalovaný na svoju obranu v tomto konaní vzniesol voči žalobcom uplatnenej pohľadávke (titulom vrátenia uhradenej zálohy vo výške 331,94 eur, t.j. 10.000,- Sk) kompenzačnú námietku so svojou pohľadávkou voči žalobcovi titulom nároku na nahradenie škody vo výške 381,73 eur (11.500,- Sk). Rozdiel vo výške 49,79 eur (1.500,- Sk) po zohľadnení započítacej námietky predstavoval sumu, ktorú si žalovaný uplatnil svojim protinávrhom.
Neskôr žalovaný (po zmene svojho protinávrhu) žiadal zaviazať žalobcu ešte aj na zaplatenie sumy vo výške 295,96 eur (8.916,- Sk) titulom nároku na úrok z omeškania, na ktorý mu podľa jeho názoru vznikol nárok za omeškanie žalobcu so zaplatením sumy 13.818,63 eur (416.300,- Sk) za obdobie od 6.1.2007 do 27.2.2007 pri výške úroku 14,75% ročne. Toto omeškanie podľa žalovaného zodpovedalo časovému obdobiu, od kedy mal žalobca povinnosť uhradiť doplatok kúpnej ceny vo výške 13.818,63 eur (416.300,- Sk) za predaj vozidla do času odstúpenia od zmluvy.
K protinávrhu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že nárok žalobcu na uhradenie škody neuznáva, pretože podľa jeho názoru žalovanému takáto škoda nevznikla. Podľa jeho tvrdenia bola katalógová cena v čase podpísania objednávky a aj v čase „náhradného predaja„ rovnaká, t.j. vo výške 14.505,74 eur (437.000,- Sk), pričom žalovaný novému kupcovi poskytol vyššiu zľavu vo výške 1.560,11 eur (47.000,- Sk), teda zľavu o 331,94 eur (10.000,- Sk) vyššiu ako žalobcovi. Podľa žalobcu žalovanému nevznikla ani žiadna škoda aj z dôvodu, že vozidlo nemalo žiadne špeciálny úpravy a celý čas stálo u žalovaného na predajni. Neskôr žalobca namietol aj skutočnosť, že v rámci náhradného predaja neboli novému kupcovi predané podlahové koberce v hodnote 49,79 eur (1.500,- Sk). Žalobca tiež namietal, že dňa 31.12.2006, teda deň po uzavretí objednávky telefonicky žalovanému oznámil, že objednávku ruší a vozidlo neprevezme.
Konajúci prvostupňový súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol svojim Rozsudkom zo dňa 14.1.2009 a to tak, že žalobu a tiež aj protinávrh žalovaného v plnom rozsahu ako neoprávnené zamietol. Tento rozsudok bol neskôr v rámci odvolacieho konania odvolacím súdom zrušený a to Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. značka 1 Cob/25/2009 zo dňa 28.10.2010. V odôvodnení tohto rozsudku ohľadom zamietnutia protinávrhu žalovaného sa stotožnil so závermi a aj rozhodnutím prvostupňového súdu. Ohľadom zamietnutia žaloby odvolací súd skonštatoval, že ustanovenie § 469 Obchodného zákonníka ako osobitné pravidlo pre určenie výšky škody predávajúcemu pre prípad odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je možné použiť samoúčelne, ale iba ako podporné ustanovenie, ktoré je namieste aplikovať ak škoda skutočne vznikla. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu v ďalšom konaní zistiť, či došlo ku vzniku škody, t.j. k zmenšeniu majetku žalovaného a v akom rozsahu.
Žalobca a žalovaný dňa 30.12.2006 uzavreli zmluvu označenú ako objednávka. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda o tom, že žalovaný od žalobcu prostredníctvom „leasingu" odkúpi osobné motorové vozidlo Renault Clio 3 s VIN VF1BR1J0H36636848 za dohodnutú cenu vo výške 14.150,57 eur (426.300,- Sk). V rámci dodávky mali byť žalovanému predané aj podlahové gumy za cenu 49,79 eur (1.500,- Sk) a cena týchto podlahových gúm bola zahrnutá v celkovej sume 14.150,57 eur (426.300,- Sk). Cena mala byť uhradená tak, že 331,94 eur (10.000,- Sk) mal zaplatiť žalobca ako zálohu pri podpise zmluvy a 13.818,63 eur (416.300,- Sk) mala uhradiť leasingová spoločnosť CaC. Termín dodania - odovzdania vozidla si účastníci dohodli na deň 5.1.2007. Dňa 30.12.2006 uhradil žalobca žalovanému dohodnutú zálohu vo výške 331,94 eur ( 10.000,- Sk). Tieto skutočnosti súd zistil zo zmluvy zo dňa 30.12.2006 (objednávka) a tiež z príjmového pokladničného dokladu žalovaného zo dňa 30.12.2006.
Žalobca si predmetné vozidlo v dohodnutom termíne a ani neskôr neprevzal a z tohto dôvodu ho žalovaný svojim listom zo dňa 12.1.2007 vyzval na prevzatie vozidla v náhradnej lehote 14 dní, pričom žalobcu upozornil, že toto jeho omeškanie považuje za porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom a tiež
ho upozornil, že pokiaľ si vozidlo neprevezme, tak od zmluvy odstúpi a uhradenú zálohu si ponechá na prípadné krytie škody, ktorá mu môže vzniknúť odstúpením od zmluvy. Z dôvodu, že žalobca neprevzal motorové vozidlo ani v dodatočnej lehote 14 dní, žalovaný od dohodnutej zmluvy odstúpil a to konkrétne svojim listom zo dňa 22.2.2007 (adresovaným právnej zástupkyni žalobcu) a doručeným dňa 28.2.2007. Listom zo dňa 22.2.2007 zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že si uhradenú zálohu ponecháva na krytie škôd, ktoré mu vznikli. Tieto skutočnosti súd zistil z listov žalovaného zo dňa 12.1.2007, 22.2.2007 a zo žalobného návrhu.
Na základe skutočnosti, že sa žalobca a žalovaný dňa 30.12.2006 dohodli na predaji predmetného vozidla, žalovaný v rámci svojej spolupráce so svojim dodávateľom vozidiel Renault Slovensko, spol. s r.o. v rovnaký deň zadal objednávku do tzv. počítačového systému SEDRE (inak povedané objednal zakúpenie tohto vozidla). Tieto skutočnosti súd zistil z výpovede svedkyne Ing. Gabriely Hajdučákovej na pojednávaní dňa 15.2.2012 ako aj z listu spoločnosti Renault Slovensko zo dňa 8.2.2012 (č.l. 423).
Žalovaný 9.3.2007 ohľadom predmetného vozidla uskutočnil jeho náhradný predaj a to tak, že toto vozidlo predal spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. za cenu vo výške 13.768,84 eur (414.800,- Sk), pričom vozidlo si ako držiteľ na základe Leasingovej zmluvy zo dňa 9.3.2007 od žalovaného prevzal nájomca pán Marián Q.. Tieto skutočnosti súd zistil z faktúry žalovaného č. 570117 zo dňa 13.3.2007 vystavenej na uhradenie kúpnej ceny spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. na sumu 13.768,84 eur (414.800,- Sk), z Leasingovej zmluvy zo dňa 9.3.2007 a z Preberacieho protokolu zo dňa 9.3.2007.
Na internom doklade žalovaného zo dňa 13.3.2007 označenom ako Vnútropodniková zákazka sú uvedené v rámci tzv. predpredajného servisu ako súčasť výbavy aj koberce UNI 1. Túto skutočnosť súd zistil z citovanej písomnosti.
Z listu spoločnosti Renault Slovensko, spol. s r.o. zo dňa 8.2.2011 súd zistil nasledovné skutočnosti. Citovaná spoločnosť bola pre slovenský trh, resp. pre žalovaného v období roka 2006 a 2007 dodávateľom motorového vozidla Renault Clio 3. Dodávateľ vozidiel v rámci svojej obchodnej politiky odporúčal predajcom vozidiel akciové zľavy, ktoré neboli záväzné. Ohľadom motorového vozidla Renault Clio 3 LS ICE v období od 26.11.2006 do 31.12.2006 bola pre zákazníkov určená zľava 564,30 eur (17.000,- Sk) a v období od 1.2.2007 do 31.3.2007 bola zľava určená na 1.626,50 eur (49.000,- Sk).
Žalovaný a spoločnosť Renault Slovesnko, spol. s r.o. mali za účelom spolupráce pri predaji motorových vozidiel značky Renault uzavretú pre rok 2006 Koncesionársku zmluvu zo dňa 28.2.2006. V bode 10.1.1 zmluvy je dohoda o tom, že žalovanému bude za predané vozidlá fakturovaná kúpna cena koncesionárskej siete RENAULT (vrátane DPH), platná v okamžiku zadania objednávky zákazníka Koncesionárom do systému SEDRE. Rovnaká dohoda platila aj na základe obdobnej zmluvy platnej pre rok 2007. Tieto skutočnosti súd zistil z obsahu citovaných koncesionárskych zmlúv (č.l. 126 a č.l. 160).
Spoločnosť Renault Slovensko, spol. s r.o. svojim listom zo dňa 8.2.2012 oznámila súdu, že žalovaný na predmetné vozidlo vytvoril objednávku v systéme SEDRE dňa 30.12.2006 a za predaj tohto vozidla vyfakturovala žalovanému kúpnu cenu vo výške 14.005,60 eur (421.932,72 Sk) a to svojou faktúrou č. 113623 zo dňa 12.3.2007. Obsah faktúry č. 113623 toto tvrdenie spoločnosti Renault Slovensko, spol. s r.o. potvrdzuje. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaných písomností (č.l. 423 a 424).
Žalobca na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku navrhol preskúmať všetky tzv. „dobropisy" medzi žalovaným a jeho obchodným partnerom spoločnosťou Renault Slovensko spol. s.r.o. za obdobie od decembra 2006 do apríla 2007, a to za účelom zistenia, či za predmetné motorové vozidlo bola ohľadom predaja predmetného motorového vozidla z dôvodu jeho neskoršieho predaja znížená jeho cena od distributéra vo vzťahu ku žalovanému. Z obsahu všetkých dobropisov za obdobie od 20.12.2006 do 24.4.2007 je zrejmé, že k zníženiu ceny za predaj tohto vozidla medzi týmito dvoma obchodnými partnermi nedošlo. Tieto skutočnosti súd zistil z obsahu predložených dobropisov (č.l. 183 až 409).
Dňa 4.5.2012 bol vo veci vypočutý žalobca. Žalobca k veci uviedol, že posledný pracovný deň v roku 2006 sa dostavil do predajne žalovaného a obzeral si motorové vozidlá, ktoré tam mal v ponuke, nakoľko potreboval pre svoje podnikanie nejaké vozidlo, pričom ho zaujalo jedno auto, ktoré tam mali vystavené. Ďalej uviedol, že sa k nemu pristavil nejaký pracovník žalovaného, ktorý mu začal vysvetľovať technické parametre vozidla a tiež mu uviedol, že momentálne beží obchodná akcia v rámci ktorej môže vozidlo výhodne zakúpiť a tiež mu uviedol, že vozidlo mu v rámci tejto akcie môže zarezervovať. Žalobca uviedol, že predajca ho začal ku kúpe tohto vozidla tlačiť a uviedol mu, že pokiaľ chce žalobca vozidlo kúpiť musí zložiť zálohu 331,94 eur (10.000,- Sk). Ďalej žalobca uviedol, že sa nevedel poriadne rozhodnúť, následne zašiel domov ku svojim rodičom žijúcim v Košiciach, aby doniesol peniaze na zálohu, potom sa vrátil do predajne, kde ho čakali, pretože už skončila pracovná doba a v zhone podpísal nejaké papiere, ktoré ani poriadne neprečítal v zaplatil požadovanú zálohu. Žalobca ďalej uviedol, že medzičasom počas sviatkov si s manželkou kúpu auta rozmysleli a rozhodli sa kúpu zrušiť, a za týmto účelom sa dostavil ku žalovanému, kde mu však odmietli vrátiť zaplatenú zálohu, s tvrdením, že túto si ponechajú ako sankčný poplatok s tvrdením, že to majú právne ošetrené.
Na pojednávaní dňa 15.2.2012 bola vo veci vypočutá svedkyňa V.. K. R.. Svedkyňa uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného, kde 7 rokov pracuje v pozícii predajca automobilov. Ďalej uviedla, že si žalobcu pamätá ako zákazníka, ktorý si u nich objednal určité vozidlo a v tej súvislosti aj zložil zálohu 331,94 eur (10.000,- Sk). Tiež uviedla, že si pamätá, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy a vozidlo bolo následne predané inému zákazníkovi. Svedkyňa uviedla, že žalobca dňa 30.12.2006 podpísal objednávku a popri tom sa auto objednalo v systéme SEDRE, predmetné auto bolo u nich v salóne (nepamätala si od kedy) a spoločnosť Renault Slovensko, spol. s r.o. žalovanému fakturovala predaj predmetného vozidla faktúrou zo dňa 12.3.2007. Svedkyňa na otázku právnej zástupkyne žalobcu ohľadom ceny, za ktorú žalovaný zakúpil vozidlo od svojho partnera uviedla, že keď raz bolo auto objednané v decembri 2006, tak aj cena fakturovaná v marci 2007 musela byť totožná s cenou za december 2006. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobcovi po odstúpení od zmluvy povedali, že mu zaplatenú zálohu vrátia, ale iba v prípade, že im nájde náhradného kupujúceho, ktorý auto zakúpi za rovnakú cenu ako on. Svedkyňa potvrdila, že náhradný predaj vozidla, ktorý sa uskutočnil, bol zrealizovaný za cenu podľa vtedy platnej zákazníckej akcie od 16.2.2007 do 31.3.2007, t.j. s akciovou zľavou 1.626,50 eur (49.000,- Sk) a tiež uviedla, že túto zľavu bol žalovaný povinný akceptovať, pretože pokiaľ už bola vo verejnosti prezentovaná takáto zľava, tak potom nebolo možné auto predať drahšie. Svedkyňa uviedla, že pre importéra Renault Slovensko, spol. s r.o. nebolo vôbec podstatné, za akú cenu predal žalovaný toto vozidlo, pre neho bolo podstatné, že vozidlo bolo žalovaným objednané v mesiaci december 2006 za vtedy platnú cenu, pričom importéra vôbec nezaujímalo, či auto predajcovi zostalo visieť na sklade, to už bol problém predajcu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 citovaného § právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 491 ods. Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu a zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 469 Obchodného zákonníka ak niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu škody vzniknutý podľa toho zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka: „Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti."
Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vyššie zistených skutočností súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.12.2006 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej mal žalobca prostredníctvom leasingovej spoločnosti od žalovaného zakúpiť motorové vozidlo Renault Clio 3 s VIN VF1BR1J0H36636848 za dohodnutú cenu vo výške 14.160,52 eur (426.000,- Sk), respektíve konkrétne toto vozidlo mala zakúpiť leasingová spoločnosť do svojho vlastníctva za účelom jeho užívania žalobcom. Súd ďalej zistil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť predmetné vozidlo v dohodnutom termíne prevziať a preto žalovaný od zmluvy oprávnene odstúpil z dôvodu porušenia tejto povinnosti žalobcu pre nepodstatné porušenie zmluvy podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti teda zmluva zanikla a žalovanému v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť žalobcom poskytnuté plnenie (uhradenú zálohu kúpnej ceny) vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk).
Žalobca porušením svojej povinnosti prevziať motorové vozidlo spôsobil žalovanému škodu, ktorú je povinný žalovanému podľa § 373 Obchodného zákonníka nahradiť a tiež spôsobil, že došlo ku odstúpeniu od zmluvy. Predmetná nepomenovaná zmluva má svojim obsahom najbližšie ku kúpnej zmluve, preto analogickým využitím podľa § 491 Občianskeho zákonníka je na tento vzťah namieste aplikovať príslušné ustanovenia kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je potrebné na predmetnú škodu aplikovať špeciálne vyššie citované ustanovenia § 469 Obchodného zákonníka.
Respektíve rešpektujúc prezentovaný právny názor odvolacieho súdu, ktorým bolo vyrieknuté, že aplikácia § 469 Obchodného zákonníka nemôže byť samoúčelná, bolo potrebné zistiť, či skutočne vznikla škoda a konkrétne určiť jej výšku s ohľadom na doplnenie dokazovania.
V zmysle vyššie vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca porušením svojej právnej povinnosti „zakúpené" motorové vozidlo od žalobcu prevziať spôsobil, že žalovanému vznikla škoda vo výške 381,73 eur (11.500,- Sk), avšak zohľadniac námietku žalobcu, že žalovaný ušetril pri náhradnom predaji na nepredaných podlahových kobercoch hodnotu 49,79 eur (1.500,- Sk), je zistená škoda 331,94 eur (10.000,- Sk). Zistená škoda podľa § 379 Obchodného zákonníka pozostáva z dvoch položiek, v sume 144,97 eur (4.367,28 Sk) predstavuje nárok na ušlý zisk z neuskutočneného predaja a v sume 236,76 eur (7.132,72 Sk) predstavuje stratu vzniknutú tým, že cena pri náhradnom predaji bola nižšia ako nákupná cena vozidla od distributéra Renault Slovensko, spol. s r.o.. Podstatným pre tento záver súdu bolo zistenie za akú sumu žalobca zakúpil predmetné vozidlo od svojho distributéra a za akú cenu ho predal (v danom prípade súd podotýka - bol schopný predať) v náhradnom predaji v porovnaní s kúpnou cenou, ktorú si dohodol so žalobcom.
Žalovaný predmetné vozidlo zakúpil od svojho distributéra v cene platnej dňa 30.12.2003, t.j. za 14.005,60 eur (421.932,72 Sk). Táto cena bola určená podľa hodnoty áut ku dňu 30.12.2006, t.j. ku dňu vystavenia objednávky v systéme SEDRE a to podľa Koncesionárskej zmluvy pre rok 2006 (ako aj pre rok 2007) medzi žalovaným a spoločnosťou Renault Slovensko, spol. s r.o..
Žalobca si so žalovaným dohodli kúpnu cenu za predaj vozidla vo výške 14.150,57 eur (426.300, Sk) a kúpna cena vozidla od distributéra bola 14.005,60 eur (421.932,72 Sk). Z týchto skutočností vyplýva, že zisk žalovaného pri riadnom zrealizovaní dohody so žalobcom zo dňa 30.12.2006 by bol 144,97 eur (4.367,28 Sk).
Žalovaný uskutočnil náhradný predaj vozidla v marci 2007 a to za cenu 13.768,83 eur (414.800,- Sk). Táto cena síce v sebe zohľadňovala aj akciovú zľavu platnú v čase náhradného predaja (akcia od 1.2.2007 do 31.3.2007), avšak takáto cena predstavovala bežnú cenu vozidla v danom čase. Z výpovede svedkyne Ing. Hajdučákovej je zrejmé, že za vyššiu cenu by bolo vozidlo nepredajné, pretože akciová zľava bola verejnosti všeobecne známa, preto drahší predaj vozidla bol nereálny. V tejto súvislosti konajúci prvostupňový súd opätovne konštatuje, že je všeobecne známa skutočnosť, že cena konkrétneho modelu áut (aj nových) klesá v súvislosti s dátumom ich výroby. S ohľadom na vyššie uvedené vznikla žalobcovi realizáciou náhradného predaja strata (škoda) vo výške 236,76 eur (7.132,72 Sk), rozdiel medzi nákupnou cenou od distributéra a cenou náhradného predaja.
Z objednávky zo dňa 30.12.2006 je zrejmé, že v danom vozidle mali byť aj podlahové koberce v hodnote 49,79 eur (1.500,- Sk). Žalobca s ohľadom na obsah fakturácie v rámci náhradného predaja namietal skutočnosť, že pri náhradnom predaji nedošlo ku predaju aj podlahových kobercov v hodnote 49,79 eur (1.500,- Sk). Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nevyvrátil, pretože nepreukázal dostatočne predaj aj podlahových kobercov pri náhradnom predaji. Žalovaný v tejto súvislosti predložil iba svoj interný doklad a sám uviedol, že v tomto smere nevie predložiť a ani navrhnúť žiadny iný dôkaz. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že, škoda žalovaného v danej veci predstavuje iba sumu 331,94 eur (4.367,28 Sk + 7.132,72 Sk - 1.500,- Sk).
Žalovaný si svojim podaním zo dňa 20.8.2007 uplatnil voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní tzv. započítaciu námietku so svojim nárokom na náhradu vyššie uvedenej škody. Na základe tejto skutočnosti predmetné pohľadávky podľa § 580 Občianskeho zákonníka zanikli započítaním. Z uvedeného dôvodu pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla a preto súd žalobný návrh žalobcu zamietol.
Žalovaný si svojim protinávrhom uplatnil celkovú čiastku vo výške 345,75 eur (10.416,- Sk), pričom táto pozostávala zo zostatku náhrady škody 49,79 eur (1.500,- Sk) po zápočte so žalobcovou zálohou (11.500,- Sk škoda - započítaných 10.000,- Sk záloha) a tiež z uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 295,96 eur (8.916,- Sk). Tieto nároky súd v plnom rozsahu nepovažuje za oprávnené.
Pohľadávka vo výške 49,79 eur (1.500,- Sk) nezapočítanej časti náhrady škody nie je oprávnená z dôvodu, že žalovaný túto hodnotu pri náhradnom predaji ušetril nepredaním podlahových kobercov v tejto cene.
Nárok na žalovaným uplatnený úrok z omeškania je tiež v plnom rozsahu neoprávnený, pretože podľa zmluvy medzi účastníkmi tohto konania zo dňa 30.12.2006 mal zostatok predajnej ceny uhradiť iný subjekt ako žalobca, konkrétne ho mala uhradiť dohodnutá leasingová spoločnosť. Žalobca sa teda nedostal do žiadneho omeškania s uhradením peňažnej pohľadávky žalobcu (dohodnutá záloha bola uhradená okamžite pri podpísaní zmluvy). Navyše zostatok ceny mal byť uhradený až po odovzdaní vozidla, ku ktorému nikdy nedošlo.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože obaja účastníci mali čiastočný úspech.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.