Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4P-18-2012.pdf
PDF · 79.46 KB
Case nature
Subarea
4P/18/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľky H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q. V. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, štátnej občianky SR, zastúpenej opatrovníkom Y. D., zamestnancom O. E. Q., proti odporcovi G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q. V. XXXX/X, prechodne F. X, štátnemu občanovi SR, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Slovenská republika n e m á p r á v o na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa v návrhu domáhala určenia príspevku na jej výživu vo výške 50 Eur mesačne a žiadala, aby súd na platenie tohto príspevku zaviazal odporcu.
Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom odporcu na pojednávaní dňa 17.08.2012, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, prečítaním Rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/49/2012-20 zo dňa 30.04.2012, Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec č. A/2012/05150/01/ VOL zo dňa 10.04.2012, Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 13.08.2012, Odpovede Obvodného oddelenia PZ Lučenec zo dňa 14.09.2012.
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/29/2011-39 zo dňa 14.02.2012.
Vo veci boli nariadené dve pojednávania 17.08.2012 a 30.08.2012. Navrhovateľka nebola prítomná ani na jednom z nich, doručenie predvolania nemala vykázané. Z oznámenia Obvodného oddelenia PZ v Lučenci zo dňa 14.09.2012 mal súd preukázané, že H. L. sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava a jej terajšie miesto pobytu nie je známe. Zároveň odporca na pojednávaní dňa 17.08.2012 uviedol, že jeho bývalá manželka sa potuluje po rôznych miestach a v mieste trvalého pobytu sa nezdržiava. Jej súčasné miesto pobytu nevedel uviesť.
Z uvedených dôvodov súd navrhovateľke v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") ustanovil opatrovníka Y. D., zamestnankyňu O. E. Q..
Na pojednávaní dňa 21.09.2012 opatrovník ustanovený navrhovateľke nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 20.09.2012. Odporca sa pojednávania tiež nezúčastnil, doručenie predvolania nemal vykázané. Na pojednávaní dňa 17.08.2012 zobral na vedomie termín pojednávania dňa 30.08.2012 ako aj prípadný ďalší termín dňa 21.09.2012. Ospravedlnil svoju neúčasť na týchto pojednávaniach a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "zákon o rodine"), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 prvá, druhá veta zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Navrhovateľka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť návrhu. Nepredložila listinné dôkazy preukazujúce jej nepriaznivú finančnú a sociálne situáciu. Podľa jej vyjadrenia návrh podala len preto, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podmienil priznanie dávky v hmotnej núdzi konaním o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Odporca na pojednávaní dňa 17.08.2012 predložil súdu rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodina Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny č. A/2012/05150/01/VOL zo dňa 10.04.2012. Týmto rozhodnutím preukázal, že je občanom v hmotnej núdzi a od 01.03.2012 mu bola priznaná preddavkovo dávka a príspevky v celkovej sume 200,05 Eur mesačne.
Zároveň uviedol, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, navrhovateľka sa o ne nestará a neprejavuje o ne žiadny záujem.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenému manželovi zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "zákon č. 71/1992 Zb.") od poplatku osobne oslobodená. Keďže súd jej návrhu nevyhovel, zároveň s odkazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.