Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33Cb-39-2011.pdf
PDF · 129.12 KB
No categories available
33Cb/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: Response
- Recruitment, s. r. o. , Novoveská 62/6402, Bratislava, IČO: 336 845 680, zastúpeného: Advokátska kancelária - JUDr. Eva Detvaiová, s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 232 854 proti odporcovi: Q. V., Kaplna 229, IČO: 31 112 218 o zaplatenie 9.276,87 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.276,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.276,87eur od 11.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 360,40 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.061,29 eur trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 22.11.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 11.260,02 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 26.02.2010 uzatvoril s odporcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nebytový priestor o celkovej výmere 1271 m?. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.03.2010 do 01.03.2011 s dohodnutým nájomným vo výške 1.666,67 eur mesačne bez DPH. Celkové nájomné za dohodnutú dobu nájmu navrhovateľ odporcovi zaplatil v dvoch splátkach, a to dňa 01.03.2010 vo výške 15.000,- eur a dňa 09.03.2010 vo výške 8.800,- eur. Dňa 07.10.2010 bol navrhovateľovi od odporcu doručený list - ukončenie nájomného pomeru, ktorým odporca navrhovateľovi oznámil, že s navrhovateľom ukončuje nájomný vzťah. Listom zo dňa 07.10.2010 navrhovateľ odporcovi oznámil, že s ukončením nájmu a s dôvodmi ukončenia nájmu nesúhlasí. Napriek nesúhlasu navrhovateľa s ukončením nájomného vzťahu navrhovateľ listom zo dňa 11.10.2010 označeným ako výzva na prevzatie priestorov a vrátenie pomernej časti nájomného, odporcu informoval, že prenajaté priestory vypratal, vyčistil a uviedol do pôvodného stavu a že je pripravený ich odporcovi odovzdať. Zároveň navrhovateľ odporcu vyzval, aby mu pri odovzdávaní priestorov vrátil sumu 11.260,02 eur s DPH, ktorá zodpovedá nájomnému za pomernú časť mesiaca október 2010 a nájomnému za mesiace november 2010 až marec 2011 (21 dní v októbri 2010 vo výške 1.343,55 eur s DPH, za november 201 až marec 2011= 5 mesiacov x 1.983,33 eur s DPH = 9.916,65 eur s DPH). Dňa 11.10.2010 navrhovateľ odporcovi odovzdal prenajaté priestory, o čom bol spísaný preberací protokol. Odporca navrhovateľovi pri odovzdaní nájomné nevrátil a prisľúbil, že ich vráti budúci týždeň, t.j. v týždni od 18.10.2010 do 24.10.2010. Odporca však peniaze napriek telefonickým výzvam nevrátil.
Súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, napriek tomu, že termín pojednávania zobral na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 13.04.2012.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o prenájme nebytových priestorov zo dňa 26.2.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 9.3.2010 na sumu 8.800,- eur, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 9.3.2010 na sumu 8.800,- eur, dokladom preukazujúcim zaplatenie 15.000,- eur ako nájomné za obdobie od 1.3.2010 do 1.3.2011, ukončením nájomného pomeru zo dňa 22.9.2010, odpoveďou na ukončenie nájomného pomeru zo dňa 7.10.2010, výzvou na prevzatie priestorov a vrátenie časti nájomného zo dňa 11.10.2010, odovzdávajúcim a preberacím protokolom nebytových priestorov zo dňa 11.10.2010, odovzdávacím a preberacím protokolom nebytových priestorov k zmluve o prenájme zo dňa 11.10.2010, cenovou ponukou H. S. zo dňa 3.1.2011, predpokladaným rozpočtom na opravu reklamy zo dňa 3.1.2011, čiernobielou fotodokumentáciou nebytových priestorov pred a po ich odovzdaní, cenovou ponukou na reklamné zariadenie od spoločnosti Image Well, s.r.o. zo dňa 3.2.2011, cenovou ponukou na reklamné zariadenie spoločnosti Bitt prent, s.r.o., cenovou ponukou na opravu nebytových priestorov od spoločnosti Ateco Slovakia, s.r.o. a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov súd zistil, že bola uzavretá dňa 26.02.2010 medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom a jej predmetom bol nájom nebytového priestoru o výmere 1271 m?.
Podľa článku II bod 1. zmluvy nájom sa začína dňom 01.03.2010 a je dohodnutý na dobu určitú od 01.03.2010 do 01.03.2011.
Podľa článku III bod 2. písm. a) prenajímateľ môže písomne vypovedať túto zmluvu uzatvorenú na určitý čas pred uplynutím doby nájmu, iba ak nájomca bude užívať predmet nájmu v rozpore so zmluvou.
Podľa článku III bod 4. zmluvy v prípade závažného porušenia ustanovení tejto zmluvy v zmysle bodu 2. bod a) až e) a bod 2. bod b) môže nájom nebytového priestoru skončiť písomnou výpoveďou prenajímateľa s 3 dňovou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po dni doručenia výpovede druhej strane.
Podľa článku IV bod 7. zmluvy nájomca sa zaväzuje nevykonávať stavebné úpravy ani iné podstatné zmeny v predmete nájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
Podľa článku IV bod 11. Zmluvy nájomca je povinný v prípade poškodenia predmetu nájmu alebo jeho príslušenstva ním zavineného, uhradiť všetky spôsobené škody ihneď po výzve, najneskôr však do 3
kalendárnych dní v hotovosti, alebo prevodným príkazom na účet prenajímateľa, pričom zaplatením sa rozumie deň pripísania sumy na účet prenajímateľa.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 09.03.2010 a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.03.2010 súd zistil, že navrhovateľ dňa 09.03.2010 zaplatil odporcovi sumu vo výške 8.800,- eur z titulu nájomného. Z bankového dokladu zo dňa 01.03.2010 súd zistil, že navrhovateľ odporcovi zaplatil sumu vo výške 15.000,- eur z titulu nájomného od 1.3.2010 do .1.3.2011.
Z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 22.09.2010 doručeného navrhovateľovi dňa 07.10.2010 súd zistil, že odporca navrhovateľovi oznámil ukončenie nájomného pomeru v zmysle čl. III bod 2. písm. a) a bod 4., nakoľko bolo zistené, že zo strany nájomcu došlo k závažnému porušeniu ustanovení nájomnej zmluvy a to konkrétne článku IV bod 4. a 7., keď nájomca vôbec nezabezpečuje čistenie chodníka, odstraňovanie buriny a údržby zelene a nájomca bez písomného súhlasu vykonal odstránenie reklamy prenajímateľa, ako aj stavebné úpravy - osadenie oceľových stĺpikov pred vstupné brány vo vnútri prenajatého priestoru.
Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 07.10.2010 súd zistil, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že s ukončením nájmu a s dôvodmi ukončenia nájmu nesúhlasí, nakoľko čistenie chodníka a odstraňovanie buriny vykonáva priemerne raz mesačne, reklamu odstránil na základe ústneho súhlasu odporcu a osadenie oceľových sĺpikov nepovažuje za stavebnú úpravu.
Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 11.10.2010 súd zistil, že ním navrhovateľ oznámil odporcovi, že napriek nesúhlasu so skončením nájomného pomeru navrhovateľ priestory vypratal, vyčistil, uviedol do pôvodného stavu a je pripravený priestory odovzdať, teda vyzval odporcu na prevzatie priestorov a na vrátenie sumy vo výške 11.260,02 eur, ktorá zodpovedá nájomnému za pomernú časť októbra 2010 a novembra 2010 až marca 2011.
Z odovzdávajúceho a preberacieho protokolu nebytových priestorov zo dňa 11.10.2010 spísaného navrhovateľom a podpísaného navrhovateľom aj odporcom súd zistil, že nájomca dňa 11.10.2010 odovzdal prenajímateľovi nebytové priestory s tým, že na predmete nájmu nie sú žiadne vady, o ktorých nájomca vie a nebytový priestor je odovzdaný v pôvodnom stave s ohľadom na účel a čas využívania. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu nebytových priestorov zo dňa 11.10.2010 spísaného odporcom podpísaného navrhovateľom aj odporcom súd zistil, že nájomca odovzdal prenajímateľovi nebytové priestory, pričom stav uvedený pri preberaní bol taký, že bola odstránená reklama, poškodená maľovka kancelárie a dielní, neupravená zeleň okolia budovy a neuhradená spotreba elektrickej energie.
Z cenovej ponuky H. S. zo dňa 03.01.201 súd zistil, že cena maliarskych a natieračských prác na objekte pneuservisu vrátane materiálu je 6.000,- eur.
Z predpokladaného rozpočtu na opravu reklamy Vydavateľstva a reklamnej agentúry DANIŠ zo dňa 03.01.2011 súd zistil, že predpokladaná cena uvedenia reklamy do pôvodného stavu je 4.500,- eur vrátane DPH.
Z cenovej ponuky spoločnosti bittner print s.r.o. súd zistil, že cena na tlač a inštaláciu vizuálov na podsvietený stĺp je 354,- eur + DPH. Z cenovej ponuky spoločnosti ImageWell s.r.o. súd zistil, že cena na tlač a inštaláciu reklamy na podsvietený stĺp je 247,60 eur + DPH.
Z cenovej ponuky spoločnosti Ateco Slovakia s.r.o. súd zistil, že cena maliarskych a natieračských prác na 8 m2 podlahy a 5 m2 stien a drobných opráv vrátane materiálu je 322,20 eur s DPH.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nesprávne vyčíslil nespotrebovanú časť nájomného, keďže navrhovateľ odporcovi nezaplatil nájomné za marec 2011, preto nemôže mať nárok na jeho vrátenie. Ďalej uviedol, že dôvodom výpovede bolo okrem iného aj to, že navrhovateľ bez písomného súhlasu odporcu odstránil reklamu odporcu a vykonal stavebné úpravy v prenajatých priestoroch. Odporca mal za to, že navrhovateľ predmet nájmu poškodil a preto má odporca nárok na náhradu škody spôsobenej navrhovateľom. Pri odovzdaní priestorov boli podpísané dva protokoly, pričom v protokole spísanom odporcom boli uvedené škody spôsobené na predmete nájmu, navrhovateľ tento protokol podpísal, čím aj potvrdil existenciu škôd na prenajatých priestoroch. Predpokladané na uvedenie reklamy do pôvodného stavu sú podľa Vydavateľstva a reklamnej agentúry DANIŠ vo výške 4.500,- eur, cena maliarskych a natieračských prác za účelom uvedenia do pôvodného stavu je podľa cenovej ponuky H. S. vo výške 6.000,- eur. Presnú výšku nákladov bude odporca vedieť vyčísliť až po ich skutočnom vykonaní. Celkové náklady na odstránenie škôd spôsobených navrhovateľom, na náhradu ktorých bude mať odporca voči navrhovateľovi nárok v zmysle čl. IV bod 11 zmluvy sa odhadujú na 10.500,- eur. Odporca má preto voči navrhovateľovi nárok na náhradu škody, pričom je predpoklad, že tento nárok prevýši nárok navrhovateľa a v dôsledku uvedeného nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy zanikne započítaním. Účastníci sa pri odovzdávaní priestorov, kde bol prítomný aj zamestnanec odporcu Q. Q., dohodli, že po vyčíslení vzniknutých škôd sa výška škody započíta s nespotrebovanou časťou nájomného a vzniknutý rozdiel si účastníci vysporiadajú. Odporca sa z vážnych osobných dôvodov nemohol zaoberať zariaďovaním záležitostí v záujme odstránenia škôd ihneď po odovzdaní priestorov. Navrhovateľ odporcu po odovzdaní priestorov žiadnym spôsobom nevyzval na úhradu nespotrebovanej časti nájomného a 40 dní po odovzdaní priestorov podal žalobu na súd. Odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby a preto má odporca podľa § 143 O.s.p. aj v prípade neúspechu nárok na náhradu trov konania. Odporca navrhol vypočuť ako svedka Jozefa Jurinu, ktorého adresu doplní, resp. jeho účasť na pojednávaní vie zabezpečiť.
Uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX - XX zo dňa 17.08.2011 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.983,15 eur zastavil pre späťvzatie tejto časti návrhu navrhovateľom z dôvodu, že späťvzatú časť istiny ako nevrátené nájomné za marec 2011 žaloval navrhovateľ nedopatrením.
Navrhovateľ s dôvodmi odporcu uvádzanými v odpore nesúhlasil, odporcom uplatnené údajné nároky považoval za neopodstatnené, neprimerané a prehnané. Navrhovateľ odstránil reklamu na základe súhlasu odporcu, ktorý dal navrhovateľovi za prítomnosti svedka W. W.. Údajnú výšku škody v sume 4.500,- eur považoval za neprimerane vysokú, navyše predpokladaný rozpočet neobsahuje kalkuláciu, z čoho predpokladaná cena pozostáva. Navrhovateľ si dal urobiť cenovú ponuku na opravu podsvietenej reklamy a zistil, že opravu je možné vykonať za 247,60 eur bez DPH, resp. za 354,- eur bez DPH. Navrhovateľ navŕtanie šiestich dier do steny kancelárie slúžiacich na osadenie televízora a osadenie oceľových stĺpikov do podlahy pred vstupné brány nepovažoval za stavebné úpravy, navyše po skončení nájomného vzťahu stĺpiky aj diery odstránil. Cenu maliarskych a natieračských prác vo výške 6.000,- eur považoval tiež za neprimeranú a nadhodnotenú. Spotrebovaná elektrická energia nebola v čase spísania odovzdávajúceho protokolu zaplatená, nakoľko faktúry za spotrebu elektrickej energie boli vystavené až dňa 18.11.2010 a 08.12.2010. Navrhovateľ faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu uhradil dňa 08.12.2010 a dňa 04.01.2011.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 13.04.2012 uviedla, že navrhovateľ jednoznačne preukázal svoj nárok na vrátenie časti zaplateného nájomného. Svoje tvrdenie, že odporcovi vznikla škoda vo výške 10.500,- eur odporca nepreukázal, nakoľko cenové ponuky, kt. priložil k podanému odporu sú nepreskúmateľné a nie sú v nich uvedené jednotlivé položky z kt. jednotlivé sumy pozostávajú. Mala za to, že cenové ponuky boli umelo navýšené za tým účelom, aby odporca nemusel navrhovateľovi vrátiť nespotrebované nájomné. V decembri minulého roku bola v kontakte s právnym zástupcom odporcu, ktorý jej oznámil, že odporca je ochotný dlžnú sumu uhradiť, avšak k žiadnemu konkrétnemu návrhu odvtedy nedošlo.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 13.04.2012 uviedol, že cenové ponuky priložené k odporu neboli detailne rozpísané a to pre krátkosť času. Rozdiely v cenových ponukách za vymaľovanie
nebytových priestorov sú evidentné vzhľadom na skutočnosť, že odporca vypočítal cenovú ponuku za vymaľovanie 420 m? stien a 420 m? podlahy, ale navrhovateľ dal vypočítať cenovú ponuku za vymaľovanie 5 m?. Navrhovateľ diery v stenách a v podlahe dal len čiastočne zatrieť, odporca požaduje vymaľovať celý nebytový priestor.
Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. tento zákon sa vzťahuje
a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 26.02.2010 nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom navrhovateľ odporcovi uhradil nájomné za celú dohodnutú dobu nájmu celkom vo výške 23.800,- eur. Nájomná zmluva zanikla dňom 10.10.2010, kedy uplynula trojdňová výpovedná lehota plynúca odo dňa nasledujúceho od doručenia výpovede navrhovateľovi dňa 07.10.2010 v zmysle článku III bod 4. Zmluvy. Dňa 11.10.2010 navrhovateľ odporcovi odovzdal a odporca prevzal predmet nájmu.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V zmysle § 457 OZ a § 458 ods. 1 OZ keďže nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola zrušená dňom 10.10.2010 a navrhovateľ odporcovi zaplatil nájomné až do 01.03.2011, odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, pričom obohatenie spočívalo v zaplatenom ale nespotrebovanom nájomnom za obdobie od 11.10.2010 do 01.03.2011 vo výške 9.276,87 eur (pomerná časť nájomného za 21 dní v októbri vo výške 1.343,58 eur a 4 x mesačné nájomné vo výške 1.983,33 eur za november 2010, december 2010, január 2011, február 2011). Odporca výšku a dôvod samotnej pohľadávky navrhovateľa týkajúcej sa vrátenia nespotrebovaného nájomného nespochybňoval ani nerozporoval. Obranou odporcu voči žalobe bolo tvrdenie, že odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu škody, preto nárok navrhovateľa zanikne započítaním.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka v čase vykonania jednostranného započítania na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Vzhľadom na obranu odporcu spočívajúcu v uplatnení započítacej námietky, súd skúmal skutočnosť, či odporcom uplatnená pohľadávka z titulu náhrady škody je spôsobilá na započítanie a či boli splnené podmienky pre započítanie, na základe čoho by potom pohľadávka navrhovateľa zanikla platným a účinným započítacím právnym úkonom odporcu.
Podmienky pre jednostranné započítanie upravujú ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 358 až 363 Obchodného zákonníka. Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon pripúšťa, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky. Z ustanovení § 580 a 581 OZ vyplývajú nasledovné zákonné podmienky započítania jednostranným právnym úkonom:
a) vzájomnosť pohľadávok,
b) pohľadávky sú rovnakého druhu,
c) prejav smerujúci k započítaniu,
d) pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
Súd dospel k názoru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre započítanie, v prvom rade absentuje započítací právny úkon odporcu a ďalej nebola preukázaná existencia (oprávnenosť a výška) pohľadávky odporcu spôsobilej na vzájomné započítanie s pohľadávkou navrhovateľa. Odporca nikdy neurčil presnú výšku škody, bola ním určená len odhadom, resp. bola z jeho strany len predpokladanou výškou škody. Navyše v konaní nebolo
preukázané, že by odporca v zmysle článku IV bod 11. zmluvy vyzval navrhovateľa na úhradu vzniknutých škôd, preto pohľadávka odporcu nie je splatnou pohľadávkou a nie je možné ju započítať proti splatnej pohľadávke navrhovateľa.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Keďže odporca sa na pojednávanie nedostavil, v odpore síce navrhol výsluch svedka, avšak jeho adresu súdu neoznámil, ani nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní a vykonanie ďalších dôkazov nenavrhol, súd rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných listinných dôkazov. Súd nemá povinnosť v sporovom konaní rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia zákon obmedzil len na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Účastník konania nesie na sebe bremeno dôkaznej povinnosti. Účastník je zodpovedný za výsledok konania a tento výsledok závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Ak sa chce odporca v konaní úspešne brániť, má uviesť skutočnosti popierajúce alebo aspoň spochybňujúce navrhovateľom uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť dôkaz.
Vykonanými dôkazmi mal súd preukázané, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu a keďže navrhovateľ dôkazné bremeno uniesol a svoju pohľadávku voči odporcovi preukázal, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. v znení nar. č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 ObZ platného v čase vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu a to od uplynutia 30 dní od zániku zmluvy v zmysle § 369 ods. 2 ObZ. Vo zvyšku úrokov z omeškani súd žalobu zamietol nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa odporca zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v týždni od 18.10.2010 do 24.10.2010.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri čiastočnom zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a pri zaviazaní odporcu na zaplatenie dlžnej sumy podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnil náhradu trov konania v podaní doručenom súdu dňa 25.09.2012 celkom vo výške 563,13 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške
1.658,26 eur vynaložených na právne zastupovanie navrhovateľa Advokátskou kanceláriou - JUDr. Eva Detvaiová, s.r.o., za nasledovné úkony právnej služby (v špecifikácii uvedená skratka RP znamená - paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné a prepravné služby - režijný paušál):
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.11.2010 - vo výške 253,94 eur + RP 7,21 eur + DPH
2. písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.11.2010 - vo výške 253,94 eur + RP 7,21 eur + DPH
3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 08.02.2011 - vo výške 253,94 eur + RP 7,41 eur + DPH
4. zastúpenie na pojednávaní dňa 13.04.2012 - vo výške 253,94 eur + RP 7,63 eur + DPH
5. zastúpenie na pojednávaní dňa 21.09.2012 - vo výške 253,94 eur + RP 7,63 eur + DPH.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu cestovného celkom vo výške 39,23 eur za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Pezinka dňa 13.04.2012 vo výške 19,62 eur (64 km x 0,183 eur ako paušálna náhrada + 7,91 eur ako náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemerne j spotrebe 7,8l/100km a cene benzínu 1,584 eur/l) a dňa 21.09.2012 vo výške 19,61 eur (64 km x 0,183 eur ako paušálna náhrada + 7,90 eur ako náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemerne j spotrebe 7,8l/100km a cene benzínu 1,583 eur/l) a náhradu za stratu času celkom vo výške 50,88 eur za cestu z Bratislavy do Pezinka a späť dňa 13.04.2012 vo výške 25,44 eur (2 x 1 polhodina á 12,72 eur) a dňa 21.09.2012 vo výške 25,44 eur (2 x 1 polhodina á 12,72 eur).
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Keďže konanie v časti o zaplatenie 1.983,15 eur bolo zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom z dôvodu, že túto sumu navrhovateľ žaloval nedopatrením a teda dôvodom späťvzatia nebolo správanie odporcu a žaloba nebola v tejto časti podaná dôvodne, súd v tejto časti považoval navrhovateľa za neúspešného v konaní a odporcu naopak za úspešného, preto odporca má v zastavenej časti nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vo zvyšnej časti mal navrhovateľ neúspech len v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, preto mu voči odporcovi súd priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
Navrhovateľ bol z pôvodne žalovanej sumy 11.260,02 eur úspešný v časti 9.276,87 eur a neúspešný v časti 1.983,15 eur. Jeho úspech v konaní tak predstavuje 82 % a úspech odporcu predstavuje 18 %. Na základe uvedeného má navrhovateľ nárok na náhradu trov konania vo výške 82 % voči odporcovi a odporca má nárok na náhradu trov konania vo výške 18 % voči navrhovateľovi. Keďže ide o pohľadávky, ktoré sa vzájomne sčasti kryjú, súd určil celkovú úspešnosť navrhovateľa vo výške 64 % (82 % - 18 %).
Vzhľadom na 64 % - ný úspech navrhovateľa v konaní predstavuje priznaná náhrada trov konania sumu 360,40 eur (64% zo sumy 563,13 eur za zaplatený súdny poplatok) a sumu 1.061,29 eur (64% zo sumy 1.658,26 eur za trovy právneho zastúpenia).
Podľa § 149 O.s.p. je odporca povinný platiť priznanú náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátskej kancelárii - JUDr. Eva Detvaiová, s.r.o.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).