Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4S-246-2010.pdf
PDF · 123.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/246/2010
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: P.. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, N. D. XX, XXX XX C., zastúpeného advokátom, JUDr. Miroslavom Králikom, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-65/ DI-2002-SK zo dňa 19.5.2010, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 23.7.2010 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-65/DI-2002-SK zo dňa 19.5.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, zo dňa 24. marca 2010, ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len zákon o priestupkoch) platného a účinného v čase spáchania skutku, a zároveň uložil žalobcovi zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Vo veci obvinenia zo spáchania ďalších priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b) a i) zákona o priestupkoch, správny orgán rozhodol o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, pretože spáchanie týchto skutkov nebolo obvinenému z priestupku preukázané. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 1 S/12/2002 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave spisová značka 4 So v 1/2009 pričom dospel k záveru, že správny orgán 1. stupňa pri rozhodovaní o priestupku postupoval v zmysle právneho názoru vysloveného súdmi. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný neriadil ustanovením § 250 ja ods. 4 O.s.p. a vydal svoje rozhodnutie bez prihliadnutia na rozsudky okresného ako aj krajského súdu. Pri jednom z uvedených rozhodnutí okresný súd konštatoval, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a neboli vykonané dôkazy na odstránenie rozporov, správny orgán vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe čoho súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V následnom rozhodnutí krajského súdu bolo uvedené, že neboli riadne odstránené ani ostatné pochybenia alebo vady dokazovania na riadne zistenie skutkového stavu. Krajský súd ako súd odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalobca počas celého správneho aj súdneho konania poukazoval na skutočnosť, že sa žiadnych skutkov nedopustil a zároveň poukazoval na okolnosti, ktoré boli v jeho prospech a ktoré správny orgán neakceptoval. Správny orgán nebral do úvahy tvrdenie žalobcu o nepodložených stanoviskách
správneho orgánu. Toto tvrdenie žalobcov začal správny orgán akceptovať až po právoplatnosti rozhodnutí súdov, kedy upustil od postihnutia žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. d) a i) zákona o priestupkoch. Podľa názoru súdov, skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov nie je jednoznačný a dostatočný, aby na základe neho mohla byť vyvodená zodpovednosť za priestupok voči obvinenému z priestupku. Je nepochybné, že uvedené konštatovanie sa vzťahuje na všetky skutky, z ktorých bol žalobca obvinený. Je zrejmé, že pokiaľ žalovaný potom ako mu bola vec vrátená na opätovné rozhodnutie nepredložil nové dôkazy alebo nové skutočnosti, je takéto rozhodnutie v rozpore s rozsudkami súdov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný iba zopakoval všetky dovtedy známe skutočnosti, tvrdenia a dôkazy, ktoré boli správnemu orgánu známe ešte v čase vydania súdnych rozhodnutí a o ktorých súdy konštatovali, že nie sú dostatočné. V súvislosti s napadnutým rozhodnutím žalobca zotrvával na svojich pôvodných tvrdeniach. Žalobca v žalobe zdôraznil, že bezprostredne pred jazdou žiadne alkoholické nápoje nepožil. Potom, ako bol predvedený na policajnú stanicu a bol stálou službou bol požiadaný o vykonanie dychovej skúšky, túto bez akýchkoľvek námietok dobrovoľne vykonal. Správny orgán nevzal vôbec do úvahy negatívny výsledok dychovej skúšky. Žalobca zotrvával na svojom vyjadrení, že jediným dôvodom, pre ktorý odmietol vykonať dychovú skúšku na ktorú bol vyzvaný príslušníkom policajného zboru bola okolnosť, že podávaný náustok bol vybratý z vrecka nohavíc, nebol riadne zabalený a vykazoval známky používania a zašpinenia. Uvedenú okolnosť preukazuje aj zápisnica o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 6. apríla 2002, kde popisuje dôvod, pre ktorý neuposlúchol pokyn policajta. Odber krvi za vlastné peniaze odmietol. Žalobca sa neodmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu ako takému, odmietal len vykonanie dychovej skúšky náustkom, ktorý mu bol predložený príslušníkom policajného zboru. Žalobca následne vykonal dychovú skúšku na policajnej stanici bez námietok a na výzvu člena stálej služby. Na základe uvedených skutočností je evidentné, že žalovaný hodnotí dôkazy výlučne jednotlivo aj jednostranne a nie i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Je neprijateľné postihnúť žalobcu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, keď následnou dychovou skúškou bolo preukázané, že alkoholické nápoje nepožil. Postup správneho orgánu s cieľom postihnúť žalobcu je nesprávny, pretože potláča zmysel zákona, prísne postihovať užívanie alkoholických nápojov pred alebo počas jazdy. Žalobca v žalobe namietal aj zjavnú neprimeranosť sankcie, ktorá mu bola rozhodnutím žalovaného uložená. Podľa názoru žalobcu je uloženie sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov len za neuposlúchnutie pokynu alebo výzvy neprimerané, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že následne po predložení riadne zabaleného náustku došlo k dobrovoľnému vykonaniu dychovej skúšky. Správny orgán sa primeranosťou uvedenej sankcie vôbec nezaoberal.
Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti týkajúce sa uznania žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch zrušil a vec vrátil s žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným len zo skutku, ktorého spáchanie bolo preukázané a ktorého spáchanie od začiatku priznáva aj žalobca. Jedná sa o odmietnutie výzvy policajta na vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu a tiež odmietnutie vykonať vyšetrenie na alkohol odberom krvi. Konanie o skutkoch, ktorých spáchanie nebolo žalobcovi bez pochybností preukázané, bolo zastavené. Tým, že žalovaný uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, plne rešpektoval rozsudky súdov a právny názor v nich vyslovený. Podľa jeho názoru, všetky skutočnosti správne vysvetlil a právne zdôvodnil. Vykonanie dychovej skúšky ex post na obvodnom oddelení nie je možné považovať za splnenie povinnosti poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta, súvisiacu s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení s poukazom na § 3 ods. 2 písm. c) zákona číslo 315/1996 Z.z. O premávke na pozemných komunikáciách. Pokiaľ žalobca vykonal dychovú skúšku po predvedení na obvodné oddelenie, vykonal len iný pokyn iného policajta v inom čase a mieste. Jeho konanie po predvedení na útvar polície je možné chápať ako snahu zvrátiť nepriaznivý vývoj situácie a najmä uvedomenie si následku odmietnutia dychovej skúšky na mieste kontroly. Dôkazom spáchania priestupku sú listiny tvoriace spisový materiál. Listinný dôkaz svedčí o tom, žalobca na mieste nenamietal znečistenia náustku. Podľa záznamu policajta na tejto listine - Oznámení o priestupku, žalobca splnenie povinnosti podmieňoval predložením potvrdenia o ciachovaní prístroja Drägger a respiračnej skúšky náustku na fúkanie. Ďalším dôkazom svedčiacim o spáchaní priestupku je zápisnica o podaní vysvetlenia. V zápisnici je uvedené, že žalobca s vozidlom zastavil na
znamenie hliadky, ktorá po Záhradníckej ulici jazdila za ním. Nezastavil okamžite, ale až po odbočení na Rastislavovu ulicu. Zo zápisnice je zrejmé, že bol vyzvaný na predloženie dokladov, a až po opakovaní výzvy vodič odovzdal policajtovi občiansky a vodičský preukaz. Osvedčenie o evidencii vozidla žalobca odmietol policajtovi vydať, pretože si vraj nebol vedomý žiadneho dopravného priestupku. Zo zápisnice je preukázané, že žalobca potom ako bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou, túto nevykonal. Vyjadril sa, že chcel vykonať skúšku do riadne ciachovaného prístroja a riadne zabaleného a označeného náustku. O možnosti vyšetrenia odberom krvi bol riadne informovaný. V konaní bolo preukázané, že žalobca nerešpektoval povinnosť ktorá mu vyplýva z § 3 ods. 2 písm. c) zákona o premávke na pozemných komunikáciách a poukázal na § 65 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Obsah vyjadrení policajtov nie je dôvod spochybňovať. Žalobca v doterajšom konaní nepreukázal svoje tvrdenia, neposkytol dôkaz že náustok, ktorý mal použiť pri dychovej skúške bol poškodený alebo nebol schválený a používaný prístroj nebol kalibrovaný. O kalibrácií prístroja svedčia doklady založené v spise. Náustky, ktoré sa dá alko testu vkladajú, sú balené jednotlivo do priesvitného igelitového obalu, ktorý je hermeticky uzatvorený. Žalobcom požadovaný údaj o respiračnej skúške sa na obale nevyznačuje, pretože náustok žiadnej respiračnej skúške nepodlieha. Žalovaný nepripúšťa tvrdenia žalobcu, že náustok, ktorý mal použiť, nebol riadne zabalený. Okolnosť, že policajt vyberal náustok z vrecka služobnej rovnošaty nie je dôkazom toho, že náustok bol znehodnotený. V prípade, že žalobca mal osobné výhrady voči vykonaniu skúšky na alkohol prístrojom, mal túto okolnosť uviesť vo svojom vyjadrení do oznámenia o priestupku na mieste kontroly a mal požiadať o vykonanie skúšky na alkohol lekárskym vyšetrením a odberom krvi. Žalobca sa na mieste odmietol do oznámenia vyjadriť. S poukazom na ustanovenie § 5 odseky 1 až 4 zákona číslo 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb žalovaný uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu žiadať o lekárske vyšetrenie odberom krvi alebo iného biologického materiálu, ak sa odmietol podrobiť dychovej skúške. Na základe uvedených dôvodov bolo podľa názoru žalovaného bez pochybností zistené, že žalobca bezdôvodne neuposlúchol výzvu policajta, nepožiadal o vykonanie odberu a lekárske vyšetrenie krvi, hoci bol o tejto možnosti upovedomený. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že sa následne podrobil dychovej skúške po predvedení na policajné oddelenie. Zákon nepripúšťa možnosť odoprieť výzvu policajta na vykonanie vyšetrenia na zistenie alkoholu, a to ani v prípade, ak je vodič presvedčený, že alkohol nepožíval. Zákon neumožňuje, aby vodič vzhľadom na subjektívne pocity a sympatie k hliadke určoval, kedy a kde bude skúšku na zistenie alkoholu vykonávať. Vodič má povinnosť výzvu rešpektovať, skúšku vykonať a to dychovým prístrojom, inak ak sú na to dané dôvody, môže žiadať, aby táto skúška bola vykonaná lekárskym vyšetrením. Ak vodič výzvu policajta nezrealizuje na mieste kontroly, dopustil sa priestupku, za ktorý mu podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku hrozila pokuta do výšky 15 000 korún a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 roky.
Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Podľa § 250i, ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon.
V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s dopravným priestupkom žalobcu podľa § 22 ods. 1, písm. f) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť dňa 5.4.2002.
Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 5. apríla 2002 o 23,05 hod. bol žalobca zastavený policajnou hliadkou na Rastislavovej ulici v Bratislave v dôsledku porušenia dopravných predpisov. Žalobca v tom čase riadil osobné motorové vozidlo Daewoo Lanos, EČ: C. XXX U., ktorého držiteľom bola spoločnosť IKP Slovakia s.r.o. Policajnej hliadke žalobca na vyzvanie predložil občiansky a vodičský preukaz. V oznámení o dopravnom priestupku zo dňa 5. apríla 2000 vyplýva, že žalobca odmietol vyšetrenie na zistenie alkoholu dychovou skúškou elektronickým meračom typu Alkotest XXXX evidenčné číslo: B. - XXXX. Žalobca nežiadal o vykonanie odberu krvi. Žalobcovi bola z tohto dôvodu zakázaná ďalšia jazda. Žalobca sa k zistenému priestupku nevyjadril. V časti predmetného oznámenia „ záznam policajtov“, je uvedená poznámka, že žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol s odôvodnením že fúkať nebude, pokiaľ mu nepredložila potvrdenie o ciachovaní prístroja Drägger a respiračnej skúške náustku na fúkanie. Odber krvi na vlastné náklady odmietol. Oznámenie o dopravnom priestupku, ktoré obsahuje uvedený záznam policajtov, žalobca riadne podpísal. Z predmetného dokladu vyplýva, že žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz. Dňa 6. apríla 2002 o 00,50 hod. bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia. z vysvetlenia podaného žalobcom vyplýva že dňa 5. apríla 2002 sa v čase od 21. 00 hod. do 22. 35 sa zdržiaval v bare na D. ulici. V bare popíjal len kofolu. Približne o 22,45 hod. nastúpil do vozidla a chcel ísť k priateľke. K odmietnutiu vykonania dychovej skúšky uviedol, že bol ochotný sa podrobiť dychovej skúške, avšak len do riadne ciachovaného prístroja a riadne zabaleného a označeného náustku. Odber krvi za vlastné peniaze odmietol. Pred uskutočnením výsluchu na policajnom oddelení sa podrobil dychovej skúške bez výhrad, s negatívnym výsledkom. Dychovú skúšku vykonal asi hodinu a pol po zastavení hliadkou polície. Zo záznamu zo dňa 5. apríla 2002 vypracovanom službukonajúcim príslušníkom polície, S.. E., ktorý bol aktérom zákroku yplýva, že žalobca na výzvu na vykonanie dychovej skúšky reagoval tak, že túto odmietol a žiadal policajtov aby ho neotravovali. Bol upozornený hliadkou, že ďalšia jazda vozidlom je zakázaná. Žalobca následne sadol do vozidla a snažil sa odísť. Po upozornení, že sa dopúšťa protiprávneho konania a že bude predvedený na policajné oddelenie a na možnosť použitia donucovacích prostriedkov žalobca uviedol, že ho to nezaujíma a že on ide preč. Po tom ako sa príslušníci polície rozhodli žalobcu zaistiť a predviesť, žalobca náhle vystúpil z vozidla a začal z miesta utiekať. Žalobca bol následne hliadkou dostihnutý a za použitia hmatov a chvatov sebaobrany s použitím pút bol predvedený na policajné oddelenie. Žalobca nežiadal odber krvi. Pri zákroku asistovala aj ďalšia hliadka U. (p. E., S.). V spise sa nachádza aj evidenčná karta vodiča - žalobcu z ktorej vyplýva, že žalobca sa pred predmetným zaistením dopustil troch dopravných priestupkov (dopravné nehody), za ktoré mu bol uložený peňažný trest po 500,- Sk. Priebeh zadržania a konanie žalobcu totožne popísal vo svojej výpovedi aj p. N., ktorý bol členom zasahujúcej hliadky. Potvrdil, že žalobcovi bol predložený riadne zabalený náustok, ktorý si žalobca vzal, odmietol ho rozbaliť, pokiaľ mu nebude predložený doklad o respiračnej skúške náustku a ciachovaní prístroja. Odber krvi rezolútne odmietol. Dňa 30.5.2002 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie v zmysle ktorého bol žalobca uznaný vinným z porušenia § 14 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 2 písm. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách, za čo mu bola uložená sankcia, pokuta vo výške 12 000 korún a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Uvedené rozhodnutie zohľadňovalo aj ďalší priestupok žalobcu zo dňa 9.4.2002, ktorý však nie je predmetom súdneho prieskumu. Predmetné prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. KRP-P-65-DI-2002-SK zo dňa 18.7.2002, ktorým správny orgán odvolanie žalobcu zamietol, boli v súdnom konaní (1 S 12/2002, 4 So 1/2009), zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenie predmetného rozhodnutia bol nedostatočne zistený skutkový stav správnymi orgánmi, najmä v súvislosti s rozpormi v dokazovaní ohľadom priestupku žalobcu, ktorého sa mal dopustiť pri predbiehaní iného vozidla.
Dňa 24. marca 2010 bolo nariadené ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupkov žalobcu. V zápisnici v bol popísaný priebeh spáchania priestupku žalobcu zo dňa 5. apríla 2002, ktorý mal spočívať k o odmietnutí vykonania dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov pred jazdou a priestupku spáchaného dňa 9. apríla 2002, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia. Žalobca v zmysle obsahu zápisnice trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach ktorými odmietal spáchanie priestupkov. Dňa 24. marca 2010 bolo vydané rozhodnutie o priestupku, v zmysle ktorého bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, za čo mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Konanie o priestupkoch podľa § 22 ods. 1 písm. b) a i) zákona o priestupkoch, ktorých sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 5. apríla 2002 ako vodič motorového vozidla pri predchádzaní iného motorového vozidla nedal znamenie o zmene smeru jazdy, a tým, že dňa 9. apríla 2002 viedol motorové vozidlo bez príslušných dokladov, správny orgán zastavil. Výšku uloženej sankcie správny orgán odôvodnil tým, že prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Uviedol, že správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadol najmä na skutočnosť, že k skutku došlo pred vyše siedmimi rokmi. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie obsahom sa zhodujúce s námietkami uvedenými v žalobe, okrem námietky o neprimeranosti sankcie. Dňa 19. mája 2010 žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu, okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave 2 a odvolanie žalobcu zamietol. V rozhodnutí uviedol svoje stanovisko zhodné s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení k žalobe. Od náhrady trov konania žalovaný upustil z dôvodu, že uplynul značný čas od spáchania priestupku, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Primeranosťou druhu a výšky uloženej sankcie sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nezaoberal vzhľadom na okolnosť, že nebola namietaná žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.
Podľa ustálenej súdnej praxe, predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky účastníka konania, ktoré boli vznesené v správnom konaní, s ktorými sa správny orgán mal možnosť vysporiadať, pretože súd nemôže nahrádzať činnosť správneho orgánu ani porušiť princíp dvojinštančnosti správneho konania. Predmetom súdneho prieskumu teda nemôže byť námietka vznesená žalobcom až v žalobe, týkajúca sa neprimeranosti uloženej sankcie.
Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto
a) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 3a) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,
b) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí alebo v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,
c) ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg nedodrží ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,
d) ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom zákone,
e) ako vodič sa nezdržal požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej návykovej látky po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkoholický nápoj alebo užil návykovú látku,
f) ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
g) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku, alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,
h) vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky,
i) iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
j) porušením uvedeným v písmene i) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.
Za priestupok podľa odseku 1 písm. i) možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a j) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. g) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.
Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch, do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať.
Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase spáchania priestupku, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).
Účastník cestnej premávky je ďalej povinný
a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,
b) dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia,
c) poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.
V danom prípade správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z výpovedí svedkov, úradných záznamov a vyjadrení bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť uloženú zákonom, keď sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu.
Podľa názoru súdu, správne orgány dostatočným spôsobom zistili okolnosť, že žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške, na ktorú bol vyzvaný príslušníkmi polície. Žalobca svojim vlastnoručným podpisom na Oznámení o dopravnom priestupku potvrdil, že bol vyzvaný na dychovú skúšku za účelom zistenia požitia alkoholu pred jazdou motorovým vozidlom, že vykonanie skúšky podmienil predložením potvrdenia o ciachovaní prístroja a respiračnej skúške náustku na fúkanie. Potvrdil, že odmietol odber krvi na vlastné náklady. Skutočnosť, že žalobca odmietol vykonať dychovú skúšku na výzvu príslušníka polície, bola podľa súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a nebola rozporovaná zo strany žalobcu. Ten v konaní poukazoval len na okolnosti pre ktoré odmietol vykonať dychovú skúšku na zistenie alkoholu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení účinnom v čase spáchania priestupku, osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky 3) pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.
Podľa § 5 ods. 1 a 4, uvedeného zákona, príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.
Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.
Podľa ust. § 79 ods. 1 až 3 zákona o priestupkoch, občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Povinnosť uhradiť trovy konania nemožno uložiť v blokovom konaní (§ 84), ani v rozkaznom konaní (§ 87).
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v konaní neuviedol žiaden dôkaz, pre ktorý sa objektívne nemohol podrobiť dychovej skúške (zdravotné problémy a pod.). Zákon vo svojich ustanoveniach neumožňuje účastníkovi cestnej premávky podmieňovať vykonanie pokynu príslušníka PZ akýmikoľvek svojimi požiadavkami. Povinnosťou žalobcu preto bolo podrobiť sa pokynu policajta bezpodmienečne. V následnom konaní, po uposlúchnutí výzvy, mal možnosť požadovať technické osvedčenia použitého prístroja. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi bol predložený náustok, ktorý bol riadne zabalený. O tejto okolnosti svedčia vyjadrenia službukonajúcich policajtov. Tvrdenie, že náustok bol zabalený v poškodenom, pochybnom obale, žalobca vzniesol až po predvedení na policajné oddelenie. Predmetnú námietku na mieste spisovania oznámenia o priestupku, nevzniesol. Podľa názoru súdu, predmetné tvrdenie žalobcu nie je spôsobilé vyvrátiť vyjadrenia policajtov, podávajúcich vo veci svedecké výpovede, podľa ktorých predmetný náustok bol aj s nepoškodeným obalom odovzdaný žalobcovi za účelom vykonania dychovej skúšky. Z praxe polície pri výzve o vykonanie dychovej skúšky účastníkom cestnej premávky je všeobecne známe, že je vodičovi odovzdaný náustok v obale, ktorý si vodič sám otvorí, nasadí na prístroj a po použití sa tento nevracia policajtovi. Je preto pochybné vyjadrenie žalobcu, ktoré nie je ničím podložené, že na vykonanie dychovej skúšky mu bol predložený použitý náustok. Z dokladov založených v spise je jednoznačne preukázané, že žalobca bol na mieste zastavenia jeho vozidla dňa 5.4.2002, po tom, ako sa odmietol podrobiť dychovej skúške informovaný, že sa môže podrobiť odberu krvi, čo odmietol. Žalobca v konaní neuviedol žiadnu objektívne akceptovateľnú prekážku, ktorá by mu bránila absolvovať vyšetrenie formou odberu krvi. Okolnosť, že bol informovaný o možnosti vykonania odberu krvi, vyplýva aj z písomných vyjadrení a podaní žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v spise.
Podľa názoru súdu v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané porušenie povinnosti žalobcu, a to odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške na zistenie alkoholu, čím zároveň porušil svoju povinnosť účastníka cestnej premávky.
Výška - druh sankcie, bol žalobcovi uložený v medziach vyššie citovaných ustanovení zákona o priestupkoch.
Vzhľadom na okolnosť, že žalobca neprimeranosť a odôvodnenie uloženej sankcie nenamietal v konaní pred správnym orgánom, táto jeho námietka bola vznesená až v podanej žalobe, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, tak ako už súd uviedol vyššie.
Súd v prejednávanej veci považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, zo spáchania akého priestupku bol žalobca uznaný vinným.
Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, správny orgán dostatočne zistil stav z ktorého bolo nepochybne zistené, že žalobca sa dopustil deklarovaného priestupku, za čo mu bola uložená sankcia v medziach zákona.
V postupe a rozhodnutí správneho orgánu súd nezistil takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovaný na náhradu nemá zákonný nárok.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.