Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-169-2010.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/169/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudcom JUDr. Vincent Svoboda v právnej veci žalobcu: Mesto Sobrance, IČO: 00 325 791, Štefánikova 23, Sobrance, zastúpeného: JUDr. Ján Kizivat, advokát, kpt. Nálepku č. 8, Michalovce proti žalovanému: SEXTETO s.r.o. so sídlom Strojárska 2740, Snina 069 01, IČO: 36 462 012, zastúpeného JUDr. Monika Ilčišinová, Ul. Herľanská 547, Vranov nad Topľou o zaplatenie istiny 471,59 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 329,38 EUR s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 01.07.2006 do 06.01.2008 a od 01.09.2010 do zaplatenia.
II. Žalobu za m i e t a v časti 0,1%-tného úroku z omeškania denne z istiny 329,38
EUR od 27.06.2006 do 30.06.2006.
III. Konanie z a s t a v u j e do výšky istiny 142,20 EUR s 0,1%-tným úrokom z
omeškania denne z istiny 47,40 EUR od 31.07.2006 do zaplatenia, z istiny 47,40
EUR od 19.08.2006 do zaplatenia, z istiny 47,40 EUR od 19.09.2006 do zaplatenia a v
časti požadovaného úroku z omeškania 0,1% denne z istiny 329,38 EUR od
07.01.2008 do 30.08.2010.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2010 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 471,59 EUR s 0,1%-tným úrokom z omeškania denne z istiny 329,38 EUR od 27.06.2006 do zaplatenia, z istiny 47,40 EUR od 31.07.2006 do zaplatenia, z istiny 47,40 EUR od 19.08.2006 do zaplatenia a z istiny 47,40 EUR od 19.09.2006 do zaplatenia, titulom zaplatenia dodávky tepelnej energie, podľa kúpnej zmluvy zo dňa 01.01.2004.
Žalobca podaním zo dňa 17.05.2011 (č.l. 41) zobral žalobu späť do výšky istiny 142,20 EUR s príslušenstvom. Späťvzatie sa týka faktúry č. 2006352 zo dňa 25.07.2006 na sumu 47,40 EUR (1.428,- Sk), faktúry č. 2006386 zo dňa 11.08.2006 na sumu 47,40 EUR (1.428,- Sk) a faktúry č. 2006423 zo
dňa 18.09.2006 na sumu 47,40 EUR (1.428,- Sk č.l. 7). Dôvodom späťvzatia citovaných faktúr, bola tá skutočnosť, že žalovaný tieto faktúry uhradil 24.10.2006, pokiaľ sa týka prvej faktúry č. 2006352 a ostatné 2 faktúry boli uhradené 11.01.2007.
Na pojednávaní dňa 21.09.2012 žalobca zobral žalobu späť aj v časti požadovaného úroku z omeškania 0,1%-tného úroku denne z istiny 329,38 EUR za obdobie od 07.01.2008 do 30.08.2010 (č.l. 71).
Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví (1).
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu (3) .
Súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami O.s.p. zastavil konanie do výšky istiny 142,20 EUR s príslušenstvom a taktiež aj v časti požadovaného úroku z omeškania 0,1% denne z istiny 329,38 EUR od 07.01.2008 do 30.08.2010 (výrok III. rozsudku).
Predmetom konania teda zostal nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. 2006308 zo dňa 19.06.2006 na sumu 329,38 EUR (9.923,- Sk) s 0,1%-tným úrokom z omeškania denne od 27.06.2006 do 06.01.2008 a od 01.09.2010 do zaplatenia.
Súd vykonaným dokazovaním oboznámil sa s kúpnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi zo dňa 01.01.2004, samotnou faktúrou č. 2006308 zo dňa 19.06.2006 (č.l. 6), výpisom z účtu žalovaného zo dňa 04.01.2008 (č.l. 22), so správou Všeobecnej úverovej banky a.s. zo dňa 02.04.2012 (č.l. 58), ako aj z ďalšieho obsahu spisu zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dodávke a odbere tepelnej energie pre kúrenie zo dňa 01.04.2004 (č.l. 3 - 4).
Podľa tejto zmluva predmetom je dodávka a odber tepelnej energie pre ústredné vykurovanie z tepelných zdrojov vo vlastníctve žalobcu na ulici Tyršovej. V bode: Cena a fakturácia bolo dohodnuté, že konečné vyúčtovanie dodávky tepelnej energie prevedie predávajúci do 31.05. nasledujúceho roka. V záverečných ustanoveniach zmluvy je uvedené, že zmluvu môžu zmluvné strany meniť a dopĺňať len na základe vzájomnej písomnej dohody.
Na základe uvedenej zmluvy žalobca faktúroval žalovanému, ako odberateľovi dodávku tepla za rok 2005, faktúrou č. 2006308 zo dňa 19.06.2006 splatnej 26.06.2006 na sumu 9.923,- Sk (329,38 EUR), (č.l. 6).
Žalovaný na pojednávaní 21.09.2012 uznal opodstatnenosť žalovanej istiny, ktorá zostala predmetom sporu do výšky 329,38 EUR a uznal aj opodstatnenosť vyúčtovaného úroku z omeškania, pokiaľ sa týka obdobia, za dobu od 28.08.2006 do 06.01.2008 a za dobu od 21.06.2012 do zaplatenia.
Žalovaný neuznal požadovaný úrok z omeškania za obdobie od 27.06.2006 do 26.08.2006 a taktiež za obdobie od 01.09.2010 do 20.06.2012. Žalovaný neuznal ani výšku požadovaného úroku z omeškania 0,1% denne, ktorý predstavuje ročnú sadzbu 36,6% z dôvodu, že aj keď sa jedná o dojednanie platné v
súlade so zákonom, avšak táto sadzba odporuje zásadám poctivého obchodného styku, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca v samotnej faktúre (č.l. 6) uviedol, že pokiaľ nedôjde k úhrade daňového dokladu, bude penalizovať odberateľa do výšky 0,05% za každý omeškaný deň, čo predstavuje ročnú sadzbu 18,25%.
Podľa § 120 ods. 1, 3 O.s.p. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (1).
(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd v súlade s citovanými ustanoveniami vykonal dokazovanie iba na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi sporné, teda jednak splatnosť samotného úroku z omeškania, výšku požadovaného úroku z omeškania a obdobie, ktoré žalovaný neuznal.
Pokiaľ sa týka splatnosti úroku z omeškania, žalobca uviedol, že splatnosť úroku z omeškania nebola dohodnutá, nevie preukázať ani doručenie faktúry žalovanému a ponecháva na úvahu súdu, či posunie túto splatnosť úroku z omeškania na 30 dní od poskytnutia služby.
Žalovaný je toho názoru, že splatnosť úroku bola dohodnutá na deň 28.08.2006, t.j. odo dňa keď akceptuje začiatok omeškania. Splatnosť úroku odvodzuje od upomienky č. 1 žalobcu zo dňa 18.08.2006 (č.l. 5 druhá strana), kde žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil nedoplatok v sume 11.351,- EUR, v ktorom mala byť zahrnutá aj predmetná faktúra do 10 dní od dodržania tohto pokusu o zmier. Keďže 10-dňová lehota uplynula dňom 28.08.2006, mohol sa dostať najskôr do omeškania od uvedeného dňa.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodné zákonníka platného a účinného od 01.02.2004, teda v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania , určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred 1-prvým kalendárnym dňom, kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto obdobia (1).
Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa, alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň, alebo lehota na splnenie peňažného záväzku, nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30-tich dní od a/ doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len doklad), b/ odovzdanie tovaru, alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c/ odovzdanie tovaru, alebo služby, v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr, ako tovar, alebo službu, d/ dňa v ktorom sa ukončilo preberanie tovaru, alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar, alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon, alebo upravuje zmluva, v prípade, ak k doručenie dokladu došlo predo dňom, alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo (2).
V samotnej kúpnej zmluve nie je stanovená lehota splatnosti, úroku z omeškania, nie je stanovený deň dokedy ma žalovaný zaplatiť vyúčtovanie dodávky energie. V samotnej zmluve je iba určené zúčtovacie obdobie dodávky tepelnej energie do 31.05. nasledujúceho roka, t.j. v danom prípade dodávky energie za rok 2005 do 31.05.2006.
V obchodnoprávnych vzťahoch splatnosť úroku z omeškania pri peňažných záväzkoch je priamo stanovená zákonom, citovaným ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ táto splatnosť
úroku z omeškania nebola dohodnutá, ako je to v tomto prípade. Keďže žalobca nepreukázal, že doručil žalovanému faktúru, splatnosť úroku je stanovená ustanovením § 369 ods. 2 písm. b/ t.j. nastáva uplynutím 30-tich dní od odovzdania služby. V danom prípade dodanie služby bolo stanovené do 31.05.2006 a splatnosť úroku z omeškania nastala dňom 30.06.2006, a žalovaný sa dostal do omeškania od 01.07.2006, kedy nastala splatnosť citovanej faktúry.
Žalovaný tvrdí, že splatnosť faktúry bola dohodnutá od 28.08.2006. S poukazom na pokus o zmier zo dňa 18.08.2006.
Podľa § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti (1).
Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti (2).
Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré platí aj pre obchodnoprávne vzťahy vyplýva možnosť dohodnúť zmenu pôvodného záväzku okrem iného, aj splatnosti záväzku. V prípade zmeny záväzku dochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu nie však k jeho zániku. Zákon nepredpisuje pre dohodu o zmene záväzku osobitnú formu. V prípade, ak určitá forma bola zákonom predpísaná pre pôvodný záväzok, potom rovnaká forma sa vyžaduje aj pre dohodu o zmene záväzku (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V samotnej kúpnej zmluve bolo dohodnuté v záverečných ustanoveniach, že zmluvu možno meniť a dopĺňať len na základe písomnej dohody.
Keďže žiadna písomná dohoda medzi účastníkmi nebola uzavretá, pokiaľ sa týka splatnosti záväzku, pričom upomienka žalobcu zo dňa 18.08.2006 je jednostranným právnym úkonom, týmto úkonom nedošlo k zmene splatnosti záväzku a splatnosť záväzku v danom prípade nastala dňom 01.07.2006 odkedy súd zaviazal žalovaného platiť úrok z omeškania.
Keďže žalovaný akceptoval požadovaný úrok do 06.01.2008 súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok do 06.01.2008, za ďalšie obdobie od 07.01.2008 do 30.08.2010, bolo konanie zastavené.
Žalovaný nesúhlasil s úrokom z omeškania od 01.09.2010 do 20.06.2012. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že oznámenie z banky zo dňa 02.04.2012 (č.l. 58), mu bolo doručené zo súdu až dňa 21.06.2012, pričom v tomto oznámení, malo byť oznámené, že banka platbu citovanej faktúry vrátila žalovanému na jeho účet dňa 07.01.2008.
V citovanom podaní banky zo dňa 02.04.2012 VÚB banky, a.s. je uvedené že banka 07.01.2008 prijala platbu od žalobcu do výšky 9.923 EUR, ktorá bola zúčtovaná na účet č. 6003552/0200 a keďže tento účet bol zatvorený 21.02.2007, platba nemohla byť zaúčtovaná a 07.01.2008 bola vrátená v prospech účtu žalovaného (č.l. 58).
Podľa § 365 Obchodného zákonníka Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že dlžník v danom prípade žalovaný by nebol v omeškaní, pokiaľ by nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. V danom prípade, však žalobca nijako
nemohol zapríčiniť meškanie platby od žalovaného od 07.01.2008 z dôvodu, že táto platba bola vrátená žalovanému a žalovanému nič nebránilo, aby túto platbu po jej vrátení opätovne poukázal žalobcovi na jeho účet. Sám žalobca zohľadnil túto skutočnosť a nepožadoval úrok z omeškania od 07.01.2008 do 30.08.2010 a požadoval úrok iba od 01.09.2010 deň nasledujúci potom, ako žalovaný prevzal platobný rozkaz zo súdu. Z uvedeného dôvodu žalovaný bol v omeškaní aj od 01.09.2010 až do zaplatenia a súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania aj za toto obdobie.
Žalovaný namieta, že požadovaná výška úroku z omeškania 36,5% ročne odporuje zásadám poctivého obchodného styku s tým, že považuje toto dojednanie za platné v súlade so zákonom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepoužíva právnu ochranu.
Samotné zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnejších zásad, či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Samotné vymedzenie pojmu dobré mravy, či poctivý obchodný styk, je ponechaný na právnu vedu, a na konkrétnu úvahu tej, ktorej veci. Samotné konanie v rozpore s dobrými mravmi, je takým konaním, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku, alebo poskytovaní služby.
Žalovaný ničím bližšie nekonkretizoval v čom je požadovaný úrok z omeškania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.1996, sp. zn.: 3Obdo/3/1996). V citovanom uznesení Najvyšší súd akceptoval požadovaný úrok z omeškania denne 0,18% z dĺžnej sumy, ktorý zodpovedá ročnému úroku 65,55%. V citovanom uznesení je uvedené, že pokiaľ účastníci dojednali úroky z omeškania vo výške 0,18% za deň z dĺžnej sumy, súd musí prejavenú vôľu účastníkov rešpektovať, keďže účastníci sú vedomí, že úroky z omeškania majú sankčný charakter.
V danom prípade je požadovaný úrok nižší a je potrebné brať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca nie je podnikateľom a je viazaný na rozpočet mesta a pokiaľ poskytoval žalovanému služby, potreboval finančné prostriedky na zabezpečenie týchto služieb a preto aj dohodnutá sadzba úroku je primeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca v samotnej faktúre udáva, že bude požadovať za omeškanie iba 0,05%-tný úrok z omeškania denne k tomu je potrebné uviesť, že táto sadzba nebola dohodnutá medzi účastníkmi z dôvodov vyššie uvedených, keďže zo strany žalobcu sa jedná iba o jednostranný právny úkon bez osobitnej dohody zo žalovaným písomnej, čo je podmienka zmeny záväzku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť požadovaný úrok z omeškania 0,1% denne z istiny 329,38 EUR za obdobie tak, ako je to uvedené vo výroku I a zamietol úrok z omeškania požadovaný zo žalovanej istiny od 27.06.2006 do 30.06.2006 výrok II. rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (výrok IV. rozsudku), keďže žalobca bol v konaní úspešný iba čiastočne a úspešnejší žalovaný nepožadoval náhradu trov konania. Pri úspechu a neúspechu žalobcu súd bral do úvahy nielen samotnú celkovú istinu 471,59 EUR z
ktorej bolo opodstatnených 329,38 EUR a neopodstatnených 142,20 EUR a bral do úvahy aj samotné príslušenstvo. Samotné príslušenstvo z istiny 329,38 EUR, t.j. 0,1% denne za obdobie od 07.01.2008 do 30.08.2010, t.j. za 32 mesiacov predstavuje 97% tejto istiny. Pokiaľ súd zoberie do úvahy aj príslušenstvo z istiny 142,20 EUR od splatnosti jednotlivých istín, t.j. od roku 2006 do podania žaloby úspešnejší v konaní bude žalovaný. Tento právny názor zodpovedá právnej vete vyslovenej v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2004, sp. zn.: 1MCdo/1/2004 v ktorom je uvedené: Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech, iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za („neúspech v pomerne v nepatrnej časti, podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. ale za čiastočný úspech „ v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.“).
Z uvedených dôvodov súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca bol v konaní úspešný čiastočne.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.