Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3771-2010.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/3771/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, vo veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: H. O., D.. XX.X.XXXX, Z. XXX/X, XXX XX F. D. F..
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 2.9.2010, exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. 0910015126 zo dňa 4.5.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 069046* dňa 16.9.2010.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 11.11.2010 povinný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 23.11.2010 námietky proti exekúcii.
Povinný v námietkach uvádza nasledovné:
Povinný uvádza, že od roku 2006 do roku 2009 poberal rodičovský príspevok a teda platcom poistného bol namiesto neho štát. Na preukázanie tohto tvrdenia povinný predložil súdu potvrdenie príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o poberaní rodičovského príspevku od 1.9.2006 do 30.9.2009.
Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného uvádza nasledovné:
Oprávnený uvádza, že povinný v námietkach uvádza skutočnosti, ktoré mal namietať už v základnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, a to prostredníctvom námietok proti výkazu nedoplatkov v lehote 8 dní od jeho doručenia.
Oprávnený ďalej tvrdí, že predmetom námietok nemôžu byť skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, keďže námietky nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Súd k vzneseným námietkam povinného uvádza nasledovné:
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti
exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po dôkladnom preštudovaní námietok povinného a preskúmaní celého spisového materiálu konštatuje nasledovné:
Súd má zo súdneho spisu preukázané, že povinnému bol výkaz nedoplatkov doručený dňa 7.5.2010. Povinný bol v tomto výkaze nedoplatkov poučení o možnosti podať námietky v lehote 8 dní od doručenia výkazu v prípade jeho nesúhlasu s povinnosťou, prípadne jej výškou, ktorá mu bola výkazom uložená. Povinný bol zároveň poučený, že v prípade nepodania námietok nadobudne tento výkaz nedoplatkov právoplatnosť a vykonateľnosť a stane sa z neho exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku.
Povinným uvádzané skutočnosti sú dôvody, ktoré mal uvádzať a namietať už v základnom konaní, teda konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu. Povinný však toto právo (podanie námietok po doručení výkazu nedoplatkov) nevyužil, hoci bol o ňom riadne poučení.
V zmysle § 50 ods. 1 EP sa súd pri posudzovaní námietok proti exekúcii môže zaoberať iba skutočnosťami, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu.
Súd preto konštatuje, že povinný vo svojom podaní nepreukázal žiaden z vyššie uvedených zákonných predpokladov pre vyhovenie námietkam, hoci bol o nich riadne poučení v upovedomení o začatí exekúcie.
Súd preto námietky povinného na základe vyššie uvedených skutočností a s poukázaním na citované zákonné ustanovenia vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné.
Vzhľadom na uvedené súd námietky povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP zamietol.
Na okraj veci však súd poznamenáva, že táto situácia vznikla z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti povinného.
Podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“): „Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 7).“
Podľa § 11 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení: „Štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok33) a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená.“
Keďže povinný si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil v zákonom stanovenej 8- dňovej lehote a následne nepoukázal na tieto skutočnosti ani po doručení výkazu nedoplatkov v rámci možnosti podania námietok proti predmetnému výkazu, oprávnený nemohol mať vedomosť o vzniku povinnosti štátu platiť poistné namiesto povinného. A teda jeho následný postup spočívajúci vo vydaní výkazu nedoplatkov a po uplynutí lehoty na plnenie aj podaní návrhu na vykonanie exekúcie bol v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.