Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-213-2011.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/213/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Tichým, v právnej veci navrhovateľky: Q. T., H.. M., M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. Č.A., W. XX, proti odporcovi : G. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. Č.A., W. XX, maloleté dieťa : T. T., A.. XX.XX.XXXX, zast. ustanoveným opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému z ich manželstva na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky G. T., H.. M., A.. XX.XX.XXXX a odporcu G. T., A.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. S. vo zväzku Q., ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XX, rozvádza.
Vo veci úpravy výkonu práv a povinností súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Súd zveruje maloletého T. T., A.. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá sa zaväzuje zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec - odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého T., A.. XX.X.XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk súd neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom dňa XX.XX.XXXX na Obvodnom úrade v S. S. a upravil pomery manželov k ich mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu. Oboznámil sa s návrhom, správou kolízneho opatrovníka. Súčasne sa oboznámil s majetkovými pomermi na strane účastníkov. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, mala za to, že od podania návrhu sa nič nezmenilo. Uviedla, že nemá vzťah s iným mužom, s odporcom nekomunikuje, každý funguje samostatne, každý si hospodári so svojimi príjmami. Nemieni obnoviť spolužitie.
Odporca uviedol, že nebol žiadny pokus o obnovenie, resp. oživenie manželského spolužitia. Ďalej uviedol, že v časti vyživovacej povinnosti k mal. súhlasí so sumou 100 Eur mesačne a tiež so zverením mal. do výchovy a opatery navrhovateľky. S vyjadrením navrhovateľky k rozvodu manželstva odporca súhlasil.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 v zmení neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že v zmysle § 23 ods. 1 ZR je manželstvo účastníkov natoľko vážne narušené a rozvrátené, že ďalej nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu a svoj účel, predovšetkým plniť riadnu výchovu mal. detí a nie je možné predpokladať čo i len čiastočné obnovenie spolužitia. Záujem spoločnosti je v prvom rade na výchove mal. detí v riadnom a harmonickom manželstve, čo v danom prípade takéhoto rozvratu manželstva nie je možné. Vzájomné dlhoročné odcudzenie, nekomunikácia a to, že každý z manželov žijú svojim životom samostatne, či v osobnom živote alebo aj ekonomicky je dostatočným argumentom, aby súd rozviedol manželstvo. Súd využil všetky prostriedky preto, aby manželia opätovne začali spoločne „fungovať“; prerušil konanie na dobu troch mesiacov a odporučil návštevu centra poradensko-psychologických služieb za účelom riešenia ich vzájomného spolužitia, resp. aspoň pokusu o obnovu ich vzťahu. Následne pokračoval v konaní. Z výpovedí mal však za preukázané, že i napriek tomu, že súd sa pokúsil zmieriť účastníkov, nedošlo k obnoveniu spolužitia, ale práve naopak, účastníci potvrdili, že na rozvode manželstva trvajú a zdôraznili dôvody pre ktoré, nie je možné ďalej pokračovať v manželskom zväzku, a to, že manželstvo funguje iba formálne. Súd v otázke rozvodu dospel k záveru, že sú jednoznačne splnené všetky hmotnoprávne podmienky, pre ktoré je možné manželstvo rozviesť. V časti ohľadne výchovy a výživy sa účastníci dohodli na výchove a výžive vo vzťahu k maloletému tak, že mal. bude zverený do výchovy a opatery matke a odporca sa zaviazal platiť na výživu mal. 100 Eur mesačne. Styk otca s mal. súd neupravil, pretože tak účastníci nenavrhli.
V otázke výchovy a výživy nebolo medzi manželmi nič sporné, súd preto rozhodol v intenciách dohody rodičov, pretože táto nie je v rozpore so zákonom o rodine, ani v rozpore so záujmami maloletého.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 O.s.p. prvá veta podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska